A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Děčínská vrchovina | |
nem. Elbsandsteingebirge | |
pohorie | |
Jesenný večer pri Liliensteine
| |
Štáty | ![]() ![]() |
---|---|
Regióny | Úsťanský kraj, Sasko |
Okresy | Děčín, Sächsische Schweiz- Osterzgebirge |
Nadradená jednotka |
Krušnohorská hornatina |
Susedné jednotky |
Panónska panva, Krušné hory, Sächsisches Hügelland und Erzgebirgsvorland, Šluknovská pahorkatina, Lužické hory, České středohoří, Mostecká pánev |
Podradené jednotky |
Děčínské stěny, Tiské stěny, Sněžnická hornatina, Růžovská vrchovina, Jetřichovické stěny, Sächsische Schweiz |
Súradnice | 50°52′00″S 14°13′00″V / 50,8666667°S 14,2166667°V |
Najvyšší bod | Děčínský Sněžník |
- výška | 723 m n. m. |
Rozloha | 278 km² (27 800 ha) |
Geologické zloženie | čadič, pieskovec |
Wikimedia Commons: Elbe Sandstone Mountains | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Děčínská vrchovina (nem. Elbsandsteingebirge) je geomorfologický celok na česko-nemeckom pomedzí, súčasť Krušnohorskej hornatiny. Vrchovina tiež nesie alternatívny názov Labské pískovce. Najvyšším vrchom pohoria je Děčínský Sněžník (723 m n. m.).
Z pohľadu nemeckého členenia ide o oblasť Sächsische-Böhmisches Kreidesandsteingebiet (D15/43, Sasko-českých kriedových pieskovcov), súčasť provincie (Großraumu) Östliche Mittelgebirge. Česká časť sa nachádza v Ústeckom kraji a zaberá významnú časť okresu Děčín. Nemecká časť leží v slobodnom štáte Sasko v okrese Sächsische Schweiz-Osterzgebirge.
Labské pískovce sa nachádzajú po oboch stranách Labe medzi mestami Děčín a Pirna. Východná hranica prebieha približne po línii Pirna, Hohnstein, Sebnitz, Chřibská, Česká Kamenice a Děčín. Na západ od Labe potom z Děčína zhruba pozdĺž Jílovského potoka na hraničný hrebeň a v Sasku potom pozdĺž Gottleuby (Rybný potok) do Pirny.
Česká časť má rozlohu 278 km², celé územie potom zhruba 700 km². Väčšina územia je chránená, na českej strane je to Chránená krajinná oblasť Labské pískovce a Národný park České Švýcarsko.
Charakteristika
Špecifikom vrchoviny sú hlboké údolia až kaňony, skalné mestá a stolové hory na pieskovcovom podklade. Ostrovný charakter majú čadičové elevácie, typická je demontánna biota v inverzných polohách v neobyčajne malých nadmorských výškach. Plocha bioregiónu nebola v prehistorickom období prakticky osídlená a dodnes má väčšinou lesný kryt. Lesné porasty tvoria kultúrne ihličnaté lesy, typické sú reliktné bory na skalách. Menšia časť tvorí bezlesie, kde lúky a pasienky majú vyrovnané zastúpenie s agrocenózami. Takmer celý bioregión je súčasťou CHKO Labské pískovce s radom maloplošných chránených území. Od roku 1999 je na území vyhlásená ochrana formou národného parku (Národný park České Švýcarsko) (80 km²), tvoriaceho s obdobným parkom v Nemecku (Nationalpark Sächsische Schweiz) bilaterárne chránené územie.
Členenie
Územie vrchoviny možno tiež podľa krajinného rázu rozdeliť na tieto časti:
- Děčínské stěny (726 m n. m., 199 km²)
- Medzi základné rysy reliéfu patria tektonicky rozlámané kvesty na južnom okraji (čela na sever), štrukturálne podmienené plošiny, stolové hory, ojedinelé neovulkanické hrče a ako morfologický útvar možno klasifikovať hlboko zarezané antecedentné kaňonovité údolie Labe a jej prítokov. Lemovaný je charakteristickými tvarmi selektívneho zvetrávania a denudáciou vytvárajúcou pieskovcové skalné mestá, steny a izolované skalné veže.
- Najvyšším bodom je denudačná troska Děčinského Snežníka (723 m n. m.) so zachovaným zvyškom denudačnej úrovne staršieho dáta. Medzi neovulkanickými eleváciami je najvýznamnejší Holý vrch (528 m n. m.) s lokálne vyvinutou stĺpovitou odlučnosťou neovulkanitov.
- Tiské stěny (613 m n. m.)
- Sněžnická hornatina (433 m n. m.)
- Sněžnická hornatina zaberá západnú časť CHKO a tvorí ju plochá hornatina, patriaca do povodia Labe. Vytvorená je na kriedových pieskovcoch od cenomanu až po stredný turon, s ojedinelými prienikmi neovulkanických hornín. Do Sněžnickej hornatiny patrí tiež najvýznamnejší morfologický fenomén tejto časti, antecedentný Labský kaňon. Povrch Sněžnickej hornatiny možno charakterizovať ako silne rozčlenený erózne denudačný reliéf sedimentárnej stupňoviny. Rozčlenenie je z dôvodu tektonického roztrieštenia, ako aj litologické. Celé územie má výraznú asymetrickú stavbu.
- Ako dôsledok tektonických pohybov sa nachádza pásmo najvyšších elevácií na južnom okraji hornatiny. Medzi základné rysy reliéfu patrí tektonicky rozlámaná kvesta na južnom okraji (čela na sever), štrukturálne podmienené plošiny, stolové hory, ojedinelé neovulkanické hrče a ako obzvlášť morfologický útvar možno klasifikovať hlboko zarezané antecedentné kaňonovité údolie Labe a jej prítokov. Lemovaný je charakteristickými tvarmi selektívneho zvetrávania a denudácie, vytvárajúcich pieskovcové skalné mestá, steny a izolované skalné veže.
- Růžovská vrchovina (619 m n. m.)
- Růžovská vrchovina je časť Děčínskej vrchoviny na pravom brehu Labe, od labského kaňonu východným smerom. Nachádza sa z väčšej časti v povodí rieky Kamenice. Má silne rozčlenený, erózne denudačný reliéf s pomerne hojnými prienikmi neovulkanitov, zachovaných vo forme hrčí. Je vytvorená na kriedových pieskovcoch spodného a stredného turónu, na južnom okraji sú opäť charakteristické tektonicky podmienené cuesty s čelami naklonenými na sever. Medzi ďalšie významné morfologické útvary patria rozsiahle štruktúrne plošiny, rozčlenené hlboko zarezaným, miestami až kaňonovitým údolím rieky Kamenice a jej prítokov.
- Najvyššie elevácie sú väčšinou podmienené neovulkanickými prienikmi a dnes majú charakter hrčí. Najvyšším bodom celého územia je neovulkanický Růžovský vrch (619 m n. m.), sám o sebe morfologicky neobyčajne pestrý so skalnými útvarmi, mrazovými zrubmi, balvanovými prúdmi, kamenným morom a pod.
- Jetřichovické stěny (490 m n. m., 79 km²)
- Ako Jetřichovické steny je označovaná severovýchodná časť Děčínskej vrchoviny v povodí riek Kamenice a Křinice, ktorá vznikla na pieskovcoch stredného turónu. Charakteristické sú opäť prieniky neovulkanických bazaltoidov, tvoriacich najvyššie elevácie.
- Reliéf Jetřichovických stien možno opäť charakterizovať ako silne rozčlenený, erózne denudačný reliéf, tektonicky aj litologicky podmienenej sedimentárnej stupňoviny. Výraznými rysmi reliéfu sú štruktúrne chrbty, neovulkanické hrče a hlboko zarezané kaňonovité údolia riek Kamenice, Křinice a ich prítokov. Sú tu charakteristické tvary selektívneho zvetrávania a odnosu, ktoré vo svojom konečnom výsledku vytvárajú morfologicky pestrý priestor medzi údolím Labe a Lužickými horami.
- Charakteristickými vrcholmi tejto časti sú Bor (448 m n. m.), Jedlina (490 m n. m.) a mnoho ďalších bodov. Z ich viacmenej rovnakej výškovej úrovne možno usudzovať, že sa opäť jedná o denudačné trosky vyššej praroviny, rozrušenej denudačnými procesmi. Medzi najvýznamnejšie morfologické útvary patrí skalný most Pravčická brána.
V nemeckom členení podľa Emila Meynena pod Sasko-české kriedové pieskovce patria aj Zittauer Gebirge a celá hlavná jednotka sa na nemeckom území delí len na dve vedľajšie jednotky:
- 430 Elbsandsteingebirge (Saské Švajčiarsko)
- 431 Zittauer Gebirge
Významné vrcholy
- Děčínský Sněžník (723 m n. m.) - najvyšší vrch Děčínskej vrchoviny
- Růžovský vrch (619 m n. m.) - najvyšší vrch Národného parku České Švýcarsko
- Großer Zschirnstein (562 m n. m.) - najvyšší vrch na nemeckej strane
Atraktívne miesta
- Rozhľadňa na Děčínskom Sněžníku
- Pravčická brána
- Jetřichovice - Náučný chodník Jetřichovické skaly Archivované 2007-09-28 na Wayback Machine
- Šaunštejn (lúpežnícky hrad)
- Tiesňavy na rieke Kamenice
- Tiské stěny - Náučný chodník Tiské steny Archivované 2007-09-28 na Wayback Machine
- Hřensko - Náučný chodník priateľstva Česko-Nemecko Archivované 2007-09-28 na Wayback Machine
- Bastei - skalné formácie pri Rathen
- Herkulessäulen (Herkulove stĺpy) v Bielatale
Pozri aj
- Geomorfologické členenie Česka
- Geomorfologické členenie Nemecka
- Národný park České Švýcarsko
- Saské Švajčiarsko
- CHKO Labské pískovce
- Krušné hory
- Zittauer Gebirge
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Děčínská vrchovina
Externé odkazy
- Fyzickogeografické regióny Ústeckého kraja Archivované 2003-09-30 na Wayback Machine (česky)
- Geologická stavba a členenie Archivované 2013-03-05 na Wayback Machine (česky)
- Obrazový atlas turistických cieľov a náučných chodníkov ČR Archivované 2006-07-08 na Wayback Machine (česky)
- CHKO Labské pieskovce Archivované 2007-09-27 na Wayback Machine (česky)
- Jetřichovicko (detailné informácie o mikroregióne) Archivované 2016-03-12 na Wayback Machine (česky)
- Děčínsko v Euroregióne Labe (česky)
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Děčínská vrchovina na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk