Diplomatika (gr. diploma - listina) je pomocná historická veda zaoberajúca sa spracovaním starých listín a dokumentov ako historického materiálu.^[1] Diplomatika v súčasnosti skúma aj ďalšie diplomatické kategórie a to mandáty, listy, knihy, spisy a účtovné písomnosti.

• Listiny sú „písomné svedectvá o určitom právnom pokonaní zachovávajúce formálna náležitosti, ktoré im dávajú právnu silu a záväznosť.“^[2]

• Mandáty sú „nariadenia vrchností, najmä panovníkov inštitúciam alebo osobám, majú však len jednorázovú alebo dočasnú platnosť.“^[2]

• Listy sú „jednoduché oznámenia o verejných alebo súkromných záležitostiach. Zachovávajú si síce určitú formu ale nemajú silu právneho svedectva.“^[2]

• Knihy sú „zápisy o úradnej činnosti a rozhodnutiach vedené v knižnej forme pre internú potrebu úradu.“^[2]

• Spisy sú „písomnosti ktoré vznikajú v priebehu vybavovania úradných záležitostí a sú vedené pre internú potrebu úradu.“^[2]

• Účtovné písomnosti sú „úradné záznamy o príjmoch a výdavkoch.“^[2]

Zakladateľom diplomatiky ako vedeckej disciplíny bol Jean Mabillon so svojím dielom De re diplomatica libri sex (Šesť kníh o diplomatike), v ktorom sa venuje rôznym druhom stredovekého písma a rukopisov.

Referencie