A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Divízia je vojenská jednotka alebo zoskupenie, ktoré má pri plných bojových stavoch 10 - 24 000 mužov, väčšinou 10 - 15 000[1]. Vo všeobecnosti však môžu počty vojakov divízií veľmi kolísať v závislosti od krajiny pôvodu a druhu vojsk. Veliteľom divízie je najčastejšie generálmajor. Vo väčšine armád sa divízie skladajú z viacerých plukov alebo brigád. Viaceré divízie pritom vytvárajú zbor. Divízie sú pomenované na základe prevládajúceho typu vojsk, aj keď pomer prevládajúcej zložky vojska oproti ostatným nemusí byť vysoký. V moderných armádach sa vyskytujú pechotné (tiež označované ako strelecké), motorizované (niekedy tiež motostrelecké), tankové (niekedy označované ako obrnené, či pancierové), delostrelecké, výsadkové, aeromobilné (vyzbrojené veľkým počtom helikoptér) a letecké divízie. V súčasnom ponímaní boja je divízia dostatočne veľkým vojenským zoskupením, ktoré môže samostatne operovať a efektívne účinkovať na bojisku a preto je považovaná za základnú takticko-operačnú jednotku.
Druhy divízií
Pechotná divízia sa zvykne skladať z 3 pechotných plukov a 1 delostreleckého pluku a niekoľkých práporov podporných jednotiek.
Tanková divízia sa od motostreleckej môže líšiť iba pomerom počtu tankových a motostreleckých plukov. U tankovej divízie sú to 2-3 tankové pluky k 1 motostreleckému, u motostreleckej divízie je pomer obrátený.
Okrem základných plukov má divízia zväčša aj 1 až 3 delostrelecké pluky, 1 pluk protilietadlovej obrany, prápor raketového delostrelectva, vrtuľníkovú peruť, ženíjny prápor, spojovací prápor, automobilový prápor, prieskumný prápor, prápor rádioelektronického boja, zásobovací prápor, opravárenský prápor, medicínsko-sanitárny prápor, rotu chemickej obrany a podľa okolností aj niekoľko špeciálnych podporných jednotiek.
Dejiny
Členenie vojska na divízie sa objavilo po prvýkrát vo Francúzsku v 17. storočí, kedy s ním prišiel Maurice de Saxe. Počas sedemročnej vojny sa členenie na divízie pokúsil v praxi aplikovať Victor-François de Broglie, no nebol príliš úspešný. Omnoho úspešnejšie boli francúzske armády skladajúce sa z divízií počas revolúcie a neskorších napoleónskych vojen, po skončení ktorých prebrali toto členenie aj ostatné európske armády.
Počas globálnych konfliktov ako boli obe svetové vojny, boli divízie najmenšie jednotky, ktorými operovalo najvyššie velenie. Jednotlivé bojujúce strany často disponovali niekoľkými stovkami divízii.
Druhá svetová vojna
Počas druhej svetovej vojny sa pomerne viditeľne prejavovala rozdielna koncepcia formovania divízií. Divízie západoeurópskych krajín a USA mali za ideálnych podmienok najmenej 15 000 mužov, divízie americkej námornej pechoty niekedy aj 19 000 mužov. Pechotné divízie nacistického Nemecka okolo 16 - 20 000 mužov. Ľahké (horské) divízie boli členené podobne ako pechotné, mali však nižšie početné stavy a boli vybavené ľahšou technikou. Tankové divízie (Panzerdivision) v rokoch 1941/42 mali okolo 150 až 225 tankov a ďalších 20 až 125 obrnených transportérov.[2]
Sovietske divízie mali obyčajne v plnom stave len 10 - 12 000 mužov. Aj to bolo dôvodom, prečo bolo sovietske velenie neraz nútené nasadzovať dvojnásobný počet divízií v porovnaní s nepriateľom, čo bolo často chybne interpretované ako neustále prečíslenie. Počas brutálnych bojov najmä na východnom fronte straty oboch bojujúcich strán neraz spôsobili drastické zníženie živej sily divízií. Počas bitky o Stalingrad to boli nezriedka 75% straty v priebehu jedného až troch dní.[3]
Skúsenosti z nasadzovania divízií počas druhej svetovej vojny sa premietajú aj do dnešných vojenských doktrín všetkých veľmocí. Lokálne konflikty ako aj obmedzené bojové operácie v nedávnej minulosti však význam divízií ako najdôležitejších vojenských zoskupení čiastočne znížili, pretože uprednostňovali menšie, rýchlejšie manévrujúce jednotky o sile plukov, brigád alebo rôt.
Referencie
- ↑ Bonin, J. A., Division. In: PIEHLER, G. Kurt. Encyclopedia of Military Science. : SAGE Publications, 2013. 1928 s. ISBN 978-1-4129-6933-8.
- ↑ Paul Carell: Operace Barbarossa. Plzeň, Mustang 1996, s. 510
- ↑ Piekalkiewicz, J., 2007, Stalingrad, anatomie bitvy. Naše vojsko, Praha
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk