A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
F4D (F-6) Skyray | |
Douglas F4D-1 Skyray amerického námorníctva počas letu, cca 1957 | |
Typ | palubné stíhacie lietadlo |
---|---|
Výrobca | Douglas Aircraft Company |
Prvý let | 23. januára 1951 |
Zavedený | 1956 |
Vyradený | 1964 |
Charakter | vyradený |
Hlavný používateľ | United States Navy United States Marine Corps |
Výroba | 1950 – 1958 |
Vyrobených | 422 |
Douglas F4D Skyray (neskôr preznačené na F-6 Skyray) bolo americké jednomotorové stíhacie lietadlo, ktoré bolo vyvinuté spoločnosťou Douglas Aircraft Company. Skyray bolo inovatívne lietadlo, ale bolo vyrobené iba v obmedzených počtoch.
Lietadlo bolo zavedené pomerne krátku dobu a nikdy sa nezúčastnilo žiadnych bojov. Išlo však o prvú palubnú stíhačku amerického námorníctva a americkej námornej pechoty, ktorá dokázala pri horizontálnom lete prekonať rýchlosť zvuku. Držala tiež rýchlostný rekord 1 211,7 km/h.
Vznik a vývoj
Po porážke Nemecka v 2. svetovej vojne sa v máji 1945 dvaja inžinieri spoločnosti Douglas, Gene Root a A.M.O. „Amo“ Smith, vybrali do Paríža, aby vyhodnotil aerodynamické údaje ukoristené od Nemcov. Podarilo sa im získať pomerne dosť materiálu, vrátane testov z aerodynamického tunela, ktoré boli vykonané na modeloch lietadiel bez chvostových plôch navrhnutých Dr. Alexandrom Lippischom. Lippisch vyvinul bezchvosté bojové lietadlo poháňané raketovým motorom Messerschmitt Me 163 a mal mnoho ďalších nápadov pre bezchvosté lietadlá s delta krídlami. Spojenci ho v tej dobe držali vo väzbe a Root so Smithom mali tiež príležitosť porozprávať sa s Dr. Lippischom osobne.
Spoločnosť Douglas považovala bezchvostú konfiguráciu s delta krídlom za veľmi zaujímavú. Prvé prúdové motory totiž mali vysokú spotrebu paliva a obmedzený dolet. Preto bolo delta krídlo nielen prísľubom vyššej aerodynamickej účinnosti, ale tiež poskytlo dostatok priestoru na umiestnenie objemných vnútorných palivových nádrží. Testy na modeloch v aerodynamických tuneloch, ktoré sa začali v roku 1946, priniesli vynikajúce výsledky a uistili inžinierov z Douglasu, že sú na správnej ceste.
V januári 1947 požadovalo americké námorníctvo palubnú stíhačku s krátkym akčným rádiusom. Spoločnosť Douglas na to zareagovala konceptom bezchvostej stíhačky s delta krídlom a návrhu dala označenie „D-571“. Projekt viedol hlavný inžinier Ed Heinemann v závode Douglasu v El Segundo v Kalifornii.
Počiatočná konfigurácia D-571 bola veľmi podobná tvarom niektorých nemeckých bojových lietadiel. Dizajn sa postupne vyvinul do modelu „D-571-4“ s menším zaobleným delta krídlom, ktoré malo tvar srdca. Námorníctvu sa Douglasov návrh zapáčil a 16. decembra 1949 udelilo tejto spoločnosti zákazku na dva prototypy. Prototypom bolo pridelené označenie „XF4D-1“. Podobnosť lietadla s rajou viedla k tomu, aby dostalo v Douglase meno „Skyray“. Výroba prototypov bola utajená a všetky informácie zverejnené o projekte boli dôkladne kontrolované.
Prvý prototyp uskutočnil svoj počiatočný let 21. januára 1951 zo základne Muroc (neskôr Edwards). Testovací pilot Larry Peyton počas letu zistil, že lietadlo sa nebezpečne dvíha nahor a riadenie stroja je značne problematické. Peyton, ktorý bol zvyknutý testovať skôr veľké dopravné lietadlá, už nikdy so Skyrayom neletel. Nahradil ho skúšobný pilot Russ Thaw. Problémy, ktoré sa prejavili pri prvom lete, boli rýchlo napravené a druhý let už nebol tak hrozný. Tretím skúšobným pilotom bol Bob Rahn, ktorý zistil, že riadenie pri vysokých rýchlostiach bolo ťažké a namáhavé. Napriek tomu Rahn nazval tento stroj „snom stíhacieho pilota“ a najlepším lietadlom, ktorom sedel od letu na Spitfire. Vďaka svojej nestabilite bol Skyray pre skúseného pilota nesmierne agilný a Rahn tvrdil, že prekonal každého stíhacie lietadlo amerického letectva, ktoré s ním vzlietlo.
Prototypy mali byť pôvodne poháňané motorom Westinghouse J40, ale oneskorenie pri jeho vývoji spôsobilo, že boli vybavené prúdovým motorom Allison J35-A-17. Ten mal ťah iba 22,3 kN, kvôli čomu boli lietadlá značne poddimenzované. Prototypy neskôr dostali motor Westinghouse XJ40-WE-6 s ťahom 31,1 kN, ani to však nepredstavovalo zásadné zlepšenie. Skutočný posun predstavoval motor XJ40-WE-8 s ťahom na forsáži 51,6 kN. S ním dosiahol Skyray 3. októbra 1953 svetový rýchlostný rekord 1 213 km/h. Spoločnosti Westinghouse sa však nepodarilo dotiahnuť vývoj motora J40 do úspešného konca a segment prúdových motorov nakoniec opustila. Preto bolo v marci 1953 rozhodnuté, že Skyray sa bude vyrábať s prúdovým motorom od firmy Pratt & Whitney.
Prvý sériový vyrobený F4D-1 Skyray sa vzniesol k oblohe 5. júna 1954. Dodávky americkému námorníctvu a námornej pechote sa však začali až v apríli 1956. Na tú dobu to bol nezvyčajne dlhý vývojový cyklus a toto oneskorenie bolo možné pripísať problémom s vývojom motora.
Konštrukcia
F4D-1 Skyray mal odlišný vzhľad ako akýkoľvek iný stíhací stroj, ktorý bol dovtedy zavedený do služby. Bolo to bezchvosté lietadlo so zaobleným delta krídlom. Krídlo malo na nábežnej hrane vonkajší a vnútorný slot a na odtokovej hrane evelony.
Skyray poháňal spočiatku prúdový motor s prídavným spaľovaním J57-P-2 s maximálnym ťahom 64.5 kN. Neskôr dostal motor J57-P-8B s ťahom zvýšeným až na 71,8 kN. Lietadlo bolo vybavené systémom riadenia paľby Aero-13 a radarom Westinghouse AN/APQ-50. Tento radar mal na svoju dobu pôsobivé parametre - dokázal detegovať cieľ na 29 km a zamknúť ho na 20 km.
Základnú výzbroj tvorili štyri guľomety Colt Mk 12 kalibru 20 mm, z ktorých každý mal 65 nábojov. Lietadlo malo sedem závesných bodov s celkovou hmotnosťou 1 800 kg. Normálna konfigurácia zahŕňala dve externé palivové nádrže s objemom 1 136 litrov a štyri raketnice s raketami kalibru 70 mm, z ktorých každá mala 7 alebo 19 rakiet. V stíhacej konfigurácii bolo litadlo vybavené dvoma palivovými nádržami a štyrmi raketami typu vzduch-vzduch AAM-N-7 Sidewinder. Skyray mohol v podstate niesť aj bomby, ale nebola to jeho bežná výzbroj.[1]
Používatelia
Špecifikácie (F4D-1)
Technické údaje
- Posádka: 1
- Dĺžka: 13,79 m
- Rozpätie: 10,21 m
- Výška: 3,96 m
- Nosná plocha : 51,75 m²
- Hmotnosť (prázdny): 7 270 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 12 300 kg
- Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor Pratt & Whitney J57-P-8, −8A alebo −8B:
- suchý ťah: 45 kN
- ťah s prídavným spaľovaním: 71 kN
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 1 160 km/h
- Maximálny dolet: 1 930 km
- Dostup: 16 800 m
- Stúpavosť: 93 m/s[2]
- Plošné zaťaženie: 200 kg/m²
- Pomer ťah/hmotnosť: 0,71
Výzbroj
- 4× guľomet Colt Mk 12 kalibru 20 mm
- 4× riadené rakety vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder
- 6× neriadené rakety vzduch-zem
- 2x bomby s hmotnosťou 907 kg
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Douglas F4D Skyray
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk