Druhá svetová vojna
Zhora v smere hodinových ručičiek: Britskí vojaci v severnej Afrike, japonskí vojaci za živa pochovávajú čínskych civilistov, centrum mesta Stalingrad bolo na konci bitky prakticky zrovnané so zemou, japonské lietadlá na palube lietadlovej lode, vojaci Červenej armády po skončení bojov o Berlín , nemecká ponorka počas bitky o Atlantik
Dátum 1. september 1939 – 2. september 1945[1] Miesto Európa, Pacifik, Atlantik, Juhovýchodná Ázia, Čína, Blízky východ, Stredomorie a Afrika Výsledok Víťazstvo Spojencov: Rozdelenie Nemeckej ríše Vytvorenie Organizácie Spojených národov Ustanovenie Spojených štátov a Sovietskeho zväzu za superveľmoci Začiatok studenej vojny
Protivníci
Spojenci: Sovietsky zväz (1941–45) Spojené štáty (1941–45) Spojené kráľovstvo Čína (vo vojne 1937–45) Francúzsko Poľsko Kanada Austrália Nový Zéland Juhoslávia (1941–45) Grécko (1940–45) Holandsko (1940–45) Belgicko (1940–45) Južná Afrika Nórsko (1940–45) Česko-Slovensko Etiópia Brazília (1942–45) Dánsko Luxembursko Kuba Mexiko Klientske štáty a kolónie: India Filipíny Mongolsko	štáty Osi: Nemecko Japonsko (vo vojne 1937–45) Taliansko (1940–43) Maďarsko (1941–45) Rumunsko (1941–44) Bulharsko (1941–44) Spojenci Osi: Fínsko (1941–44) Thajsko (1942–45) Irak(1941) Európske satelitné štáty: Albánsko Chorvátsko (1941–45) Slovensko Quislingov režim Japonské bábkové štáty: Mandžukuo Čína-Nanking Mengkukuo Filipíny Barma Ázád Hind Vietnam
Velitelia
Josif Stalin Franklin D. Roosevelt Winston Churchill Ťiang Ťie-š’ a ďalší	Adolf Hitler Hirohito Benito Mussolini a ďalší
Straty
Mŕtvych vojakov: 16 miliónov Mŕtvych civilistov: 45 miliónov Mŕtvych spolu: 61 miliónov (1937 – 45)	Mŕtvych vojakov: 8 miliónov Mŕtvych civilistov: 4 milióny Mŕtvych spolu: 12 miliónov (1937 – 45)
Historický portál

Druhá svetová vojna
Poľská obranná vojna • Západný front • Východný front • Severná Afrika • Juhovýchodná Ázia • Tichomorie • Talianska kampaň Chronológia druhej svetovej vojny

Druhá svetová vojna je dodnes najväčší a najrozsiahlejší ozbrojený konflikt v dejinách ľudstva, ktorý stál život asi 45 až 60 miliónov ľudí. Boje prebiehali v Európe, Ázii, Afrike a Tichomorí a zúčastňovali sa na nich muži i ženy aj z oboch ďalších obývaných kontinentov: Ameriky a Austrálie. Počas šiestich rokov trvania zahynuli alebo zomreli v dôsledku vojnových útrap desiatky miliónov civilistov, milióny príslušníkov ozbrojených síl, boli zničené celé mestá a spôsobené nevyčísliteľné škody na majetku a kultúrnom dedičstve ľudstva. Príčiny vojny v Európe možno hľadať v napätí vyvolanom chybne koncipovanou Versaillskou zmluvou, negatívnych dopadoch Veľkej hospodárskej krízy na prelome 20. a 30. rokov, ktorá kriticky oslabila všetky štáty a ich vlády ako aj slabosť Spoločnosti národov a mocností, ktoré mali udržovať svetový mier a dohliadať na dodržovanie versaillského systému, čo v Nemecku umožnilo vzostup nacistického režimu pod vedením Adolfa Hitlera a jeho stúpencov.

Na ázijskom bojisku sa za začiatok vojny považuje japonská invázia do Číny (7. júl 1937), ale niektoré zdroje uvádzajú oveľa skorší dátum: rok 1931, keď Japonsko vtrhlo do Mandžuska. V Európe sa boje druhej svetovej vojny začali 1. septembra 1939, keď nemecký Wehrmacht vpadol do Poľska^[2], krátko na to 17. septembra 1939 napadol Poľsko aj Sovietsky zväz. Západné demokracie Spojené kráľovstvo a Francúzsko vyhlásili Nemecku vojnu, ale obmedzili sa na menšie akcie, ktoré Nemecko nezastavili (tzv. čudná vojna). 9. apríla 1940 Nemecko napadlo Dánsko a Nórsko a postupne ich obsadilo. 10. mája 1940 Nemecko napadlo cez krajiny Beneluxu aj Francúzsko, ktorého obrana sa zakrátko zrútila. 22. júna 1940 Francúzsko kapitulovalo. 22. júna 1941 Nemecko napadlo Sovietsky zväz (operácia Barbarossa), ktorý sa pridal na stranu Spojencov. Spojené štáty, ktoré už predtým pomáhali Spojeneckým krajinám, sa do vojny zapojili 7. decembra 1941 po japonskom útoku na námornú základňu USA v Pearl Harbor. Po ťažkých bitkách pri Stalingrade a Kursku na východnom fronte boli nemecké vojská prinútené ustupovať. Západní spojenci znovu otvorili tzv. druhý front 6. júna 1944. Po porážkach Nemecka vo Francúzsku, Bielorusku a Poľsku Spojenci vstúpili na územie Nemecka. Koniec vojny v Európe nastal 8. mája 1945 kapituláciou Nemecka.^[3] V Ázii kapitulovalo Japonsko 2. septembra toho istého roku po americkom zhodení dvoch atómových bômb (Little Boy a Fat Man) na mestá Hirošima a Nagasaki.^[3]

Medzi dôsledky druhej svetovej vojny patrí vytvorenie dvoch blokov: západného bloku, ktorý sa sformoval do organizácie NATO, a východného bloku, ktorý na seba vzal podobu Varšavskej zmluvy tvorenej najmä východoeurópskymi socialistickými krajinami pod vedením Sovietskeho zväzu. Vzťahy medzi týmito dvoma blokmi boli značne napäté a čoskoro prerástli do tzv. Studenej vojny, ktorá sa okrem politických bojov prejavila aj v niektorých vojenských konfliktoch (Kórejská vojna, Vietnamská vojna, Arabsko-izraelské vojny atď.)

Príčiny vojny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Príčiny druhej svetovej vojny

Po skončení prvej svetovej vojny sa mocensko-politická situácia vo svete a hlavne v Európe radikálne zmenila. Zanikli staré monarchie ako napríklad Rakúsko-Uhorsko alebo Osmanská ríša a na ich miesto nastúpili štáty nové – Maďarsko, Československo, Turecko či Juhoslávia. Čoskoro po vojne tiež začal vznikať za mimoriadne krvavých okolností Sovietsky zväz (pozri Ruská občianska vojna).

Nemecko, ako hlavný agresor prvej svetovej vojny, bolo prinútené podpísať Versaillskú mierovú zmluvu a platiť vysoké reparácie krajinám, ktorým spôsobilo v prvej svetovej vojne najväčšie straty. Versaillská zmluva však neuspokojovala nikoho. Japonsko sa cítilo odstrčené i keď vzhľadom na podiel vo vojne malo z nej najväčšie zisky. Taliani mali prehnané požiadavky, za ktorými sa skrývali neuspokojené imperiálne ambície a tak aj oni odchádzali nespokojní. Spojeným štátom sa nepodarilo presadiť humanistické predstavy prezidenta Woodrowa Wilsona a jeho plán na vytvorenie Spoločnosti národov. Táto inštitúcia síce vznikla, no veľmi sa líšila od pôvodného plánu a Spojené štáty do nej preto ani nevstúpili. Bez podpory tejto významnej svetovej veľmoci sa stala ešte bezvýznamnejšou a neakcieschopnejšou. USA sa z medzinárodného poľa stiahli do dobrovoľnej izolácie. Británia bola vojnou citeľne oslabená, stratila aj tradičné postavenie najväčšej námornej mocnosti na svete. Z prvého svetového veriteľa sa stala obrovským dlžníkom (dlhy voči USA z prvej svetovej vojny nikdy nesplatila^[4]). Oporou Versaillského systému malo byť Francúzsko. No vo Francúzsku sa počas medzivojnového obdobia nenašiel ani jeden politik, ktorý by mal dosť odvahy na to, aby predstúpil s koncepciou modernej mohutnej armády ofenzívneho charakteru. Namiesto toho Francúzsko začalo budovať Maginotovu líniu (za prostriedky, ktoré si stavba vyžiadala, by bolo možné vybudovať armádu s desiatkami tankových divízií a tisíckami lietadiel), a tým vlastne pochovala nielen svojich východných spojencov, ale aj vlastné nádeje na úspech v prípadnej vojne proti Nemecku. Maginotova línia mala totiž veľa slabostí a navyše ju bolo možné ľahko obísť cez Belgicko.

Európa bola po prvej svetovej vojne takmer čisto demokratickým kontinentom, no radikálne politické smery ako fašizmus a komunizmus (ktoré boli čiastočne alebo celkom diktatúrami) sa veľmi rýchlo rozširovali zo svojich materských krajín – Talianska a Sovietskeho zväzu aj do okolitých krajín. Trend demokratizácie sa teda čoskoro vytratil a tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny už bolo Česko-Slovensko jediným štátom strednej Európy, ktorý zotrval v nastúpenej ceste demokracie. Dôvodom, prečo sa extrémistické politické smery, akými fašizmus a komunizmus boli, tak ľahko presadzovali v krajinách medzivojnovej Európy, bola najmä chudoba. Situácia sa ešte rapídne zhoršila v roku 1929, keď vypukla svetová hospodárska kríza. V tom čase už v Taliansku sedem rokov vládli fašisti na čele s Benitom Mussolinim a v roku 1933 sa v Nemecku dostal k moci nacistický politik Adolf Hitler.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---