A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Evaporit | |
Sadrovec – jedna z hlavných zložiek evaportov. | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | sadrovec, anhydrit, halit |
Akcesórie | kalcit, dolomit, sylvit a viacero ďalších |
Vlastnosti | |
Textúra | vrstevnatá |
Farba | sivá, biela |
Evapority sú skupina usadených hornín, ktoré vznikli odparením (evaporáciou) vody z roztokov, v prevažnej miere z morských vôd alebo slaných jazier. Niektoré definície dodávajú, že evapority precipitujú nielen v povrchových podmienkach aj tesne pod povrchom zo soľaniek hlavne vďaka slnečnej evaporácii[1]. Počet minerálov, tvoriacich evaporitové horniny je asi 70, no väčšina z nich netvorí významnejšie akumulácie. Medzi hlavné minerály patria anhydrit, halit a sadrovec.
Termín zaviedol C. Berkey v roku 1922[2].
Zloženie
Chemické a minerálne zloženie evaporitov je závislé od chemického zloženia vodných roztokov, z ktorých sa vyzrážavajú. V morskej vode sú najčastejšie anióny chloridy a sírany, v sladkej vode prevládajú skôr uhličitany a sírany. Z ostatných aniónov majú väčší význam boritany.
Ako katióny sú najčastejšie prítomné sodné, draselné, vápenaté a horečnaté. Uvedené zložky vytvárajú približne 70 minerálov (halit, sadrovec, anhydrit, sylvit, carnallit, kieserit, kainit, kalcit, magnezit, dolomit, epsomit, mirabilit, blödit, bórax, kernit, colemanit, atď...). Postupnosť kryštalizácie je nasledovná (nie je však pevná, závisí od chemického zloženia roztokov):
- uhličitany (vápenaté, alkalické)
- sírany, boritany
- halogenidy
- dusičnany a jodičnany
Vznik
Evapority sú výsledkom vyparovania soľaniek. Bežná morská voda má salinitu okolo 35 ‰, teda v jednom litri (kg) vody sa nachádza okolo 35 g minerálnych látok. Vyzrážavanie minerálov je výrazne závislé od ich koncentrácie, teploty ale aj celkového zloženia roztoku, pretože niektoré ióny môžu slúžiť ako katalyzátory – podporujú vyzrážavanie iných.
Mechanizmus vzniku evaporitckých minerálov je nasledovný: ako prvé zvyčajne vypadávajú z roztoku karbonáty (vápence a dolomity), ktoré sú zároveň najmenej rozpustné. Keď postupne vyparovanie zníži objem vody na 19 % pôvodného stavu, začína sa vyzrážavať aj sadrovec a anhydrit. Pri tom sa minie podstatná časť Ca a SO42-. Po tom keď soľanka zníži svoj objem na 9,5% pôvodného stavu, začína sa vyzrážavať halit. Nakoniec po tom, čo zostanú posledné 4% pôvodného roztoku dochádza k ukladaniu horečnatých (carnallit, kieserit, kainit) a draselných minerálov (sylvit). Posledným v celom rade zvykne byť bischoffit[3].
Bežne potom možno pozorovať sedimentárne sledy s celou suitou týchto minerálov v oddelených vrstvách, ktoré reprezentujú jednotlivé štádiá vyzrážavania, pričom môžu byť aj rytmické. Keďže ako posledné sedimentujú soli, ktoré sú najľahšie rozpustné, tieto vo väčšine prípadov nebývajú vždy zachované[4].
Spôsob vzniku rozsiahlych vysychajúcich panví sa v minulosti zvykol vysvetľovať tzv. hrádzovou teóriou. Keď hrádza oddelila od mora záliv alebo lagúnu, ktoré postupne vyschli. Týmto spôsobom však nemožno objasniť výskyt karbonátov v napr. v hlbokých častiach Stredozemného mora, či iných hlbokovodných paniev. Preto bol zavedený model vzniku tzv. evaporitovej morskej panvy, ktoré sú občasne zásobované morskou vodou, ktorá neskôr vysychá.
Evapority môžu vznikať i v slaných jazerách - vnútrozemských sebchách a jazerách typu playa.
Metamorfózou evaporitov vznikajú skapolit-plagioklasové ruly[5].
Textúry evaporitov
Základný a najbežnejší textúrny znak evaporitov je laminácia. Typické je striedanie tenkých vrstiev (do 2 mm) sadrovca a kalcitu. Ak je laminácia neprerušená na väčšej ploche, považuje sa to za dôkaz sedimentácie v pokojnej vode. Inak sa objavujú rôzne čeriny, šikmé a gradačné zvrstvenie.
Ďalšou známou textúrou je hľuznatá, alebo tzv. chicken-wire textúra. Je tvorená oválnymi telesami anhydritu, obkolesenými tenkými lemami jemnozrnného sedimentu (obvykle anhydrit, alebo karbonát premiešaný s ílom). Ku vzniku takýchto textúr dochádza v púštnych podmienkach, keď docháda k dehydratácii sadrovca – vznik anhydritu a strate až 38 % pôvodého objemu horniny.
Výskyt
Evapority vznikali v celej histórii Zeme, len ich objem sa menil v závislosti od klimatických podmienok. Najväčšie zastúpenie majú v permských útvaroch, keď dochádzalo ku vzniku veľkých pohorí, ktoré ohraničovali oblasti so suchými klimatickými podmienkami. Ako sprievodné horniny sa vyskytujú vápence, dolomity, prípadne jemnozrnné úlomky. Evapority sa nachádzajú asi na 1/4 zemskej kôry.
V súčasnosti evapority vznikajú v polárnych oblastiach (v plytkých jazerných vodách, alebo vyzrážaním z podzemných vôd), v kontinentálnych jazerách (ak prevláda vyparovanie nad prítokom čerstvej vody) a v pobrežných morských zálivoch a lagúnach.
Na Slovensku sa väčšie akumulácie sadrovca nachádzajú vo vrchnom perme Slovenského rudohoria (Spišská Nová Ves – Novoveská Huta, kde sa aj priemyselne ťažil sadrovec, Markušovce) a Slovenského krasu (Bohúňovo), ako aj miocénne ložiská kamenej soli v Solivare a Zbudzi. Ložisko v Solivare je najdôležitejším zdrojom kamennej soli na Slovensku, sadrovcové ložiská sa v súčasnosti neťažia[6].
Sedimentačné prostredia evaporitov
Pri vyzrážaní je pre proces dôležitá existencia bariéry, ktorá bráni trvalému prínosu čerstvej vody, čím je umožnené vyparovanie, zahusťovanie a kryštalizácia minerálov. Zároveň je v pravidelných intervaloch (napr. prílivom) dodávaná nová dávka vody. Takto vzniká charakteristická vrstevnatá textúra, kde sa najskôr uloží klastický materiál donesený vodou a po odparení vykryštalizuje vrstva evaporitov. Hrúbky jednotlivých vrstiev závisia od nasýtenia roztoku, ako aj množstva prinesených úlomkov. Takýmto spôsobom vznikajú ložiská kamennej soli, draselných a horečnatých minerálov a kryštalizáciou z jazerných vôd aj ložiská boritanov. Sadrovce a anhydrity vznikajú prevažne v suchozemskom prostredí, v prípade anhydritu je dôležitá podmienka aj vysoká teplota (priemer nad 22 °C). V extrémne suchých a teplých podmienkach dochádza aj ku vzniku dusičnanov.
Ekonomický význam
Evapority majú značný význam ako surovina pre stavebný, potravinársky a chemický priemysel. Soľné diapíry, tvorené niektorými evaporitovými minerálmi, hlavne halitom, môžu vytvárať nepriepustnú zátku, tzv. cap rock, čím zabraňujú úniku uhľovodíkov. V podloží takýchto pascí sa môžu hromadiť ropa alebo plyn až do formy ložiskových akumulácií. Evaportiy majú nízku porozitu a zvyknú sa plasticky deformovať, čo na rozdiel od krehko sa správajúcich okolitých hornín, v ktorých pri deformácii vznikajú pukliny, zabraňuje úniku ropy[7].
Referencie
- ↑ Warren, J.K., 2006, Evaporites: Sediments, Resources and Hydrocarbons. Springer, Berlin, 1036 s.
- ↑ Přehled názvů hornin . geologie.estranky.cz, . Dostupné online.
- ↑ Kendall, A.C., 2005, Evaporites. in Selley, R.C., Cocks, L.R.M., Plimer, I.R. (Editori), Encyclopedia of Geology. Volume 5. Elsevier, Amsterdam, s. 94-97
- ↑ PETRÁNEK, J. On-line geologická encyklopedie - evaporti . geology.cz, . Dostupné online.
- ↑ Hovorka, D. a Suk, M., 1981, Geochémia a genéza eruptívnych a metamorfovaných hornín. Univerzita Komenského, Bratislava, 162 s.
- ↑ Evapority, Minerály a horniny Slovenska . mineraly.sk, . Dostupné online. Archivované 2009-02-23 z originálu.
- ↑ Evaporite, Schlumberger Oilfield Glossary . glossary.oilfield.slb.com, 2011, . Dostupné online. Archivované 2012-01-31 z originálu. (po anglicky)
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému evapority.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk