A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Gniezno | ||
mesto | ||
|
||
Štát | Poľsko | |
---|---|---|
Vojvodstvo | Veľkopoľské | |
Súradnice | 52°32′S 17°36′V / 52,533°S 17,600°V | |
Rozloha | 49,00 km² (4 900 ha) | |
Obyvateľstvo | 70 080 (2006) | |
Hustota | 1 430,2 obyv./km² | |
Založenie | 8. storočie | |
- mestské práva | 1239 | |
Primátor | Jacek Kowalski | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | 62-200 až 62-210 | |
Telefónna predvoľba | +48 61 | |
EČV | PGN | |
Poloha mesta v rámci Poľska
| ||
Wikimedia Commons: Gniezno | ||
Webová stránka: http://www.gniezno.home.pl | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Gniezno (hist. slovenský názov Hnezdno; nem. Gnesen) je jedno z najstarších poľských miest, nachádzajúce sa v západnom Poľsku. Bolo založené v 8. storočí a stalo sa prvým historickým hlavným mestom Poľska (do roku 1038). Rozkladá sa uprostred jazier Jelonek, Świętokrzyskie a Winiary.
Je najstaršou cirkevnou metropolou Poľska, sídli v ňom Gnieznianska arcidiecéza.
Legenda
Podľa legendy traja bratia Lech, Čech a Rus hľadali miesto, kde by sa mohli usadiť. Našli pahorok, na ktorom stál starý dub, na ktorom sedel biely orol. Lech sa tu rozhodol usadiť. Okolo duba vybudoval svoj hrad, nazval ho Gniezno podľa orlieho hniezda a bieleho orla prijal za svoj znak. Zostávajúci bratia potom putovali ďalej, Čech na juh a Rus na východ.
História
Od konca 8. storočia tu stálo obranné hradisko kmeňa Poľanov na návrší Lecha. V polovici 10. storočia v čase Meška I. bolo rozšírené a stalo sa hlavným mestom poľského štátu. V Gniezne bola roku 977 pochovaná přemyslovská kňažná Doubravka (manželka Meška I., českého pôvodu) a roku 999 svätý Vojtech po jeho mučeníckej smrti v Prusku v roku 997. V roku 1000 sa pri jeho hrobe stretol na svojej púti nemecký cisár Oto III. s poľským kniežaťom Boleslavom I. Chrabrým - toto stretnutie je známe ako Gnieznský zjazd. Pri tejto príležitosti tu bolo založené arcibiskupstvo, ktorému boli podriadené ďalšie novo založené poľské biskupstvá (Krakov, Vratislav a Kołobrzeg). V roku 1025 sa v Gniezne konala korunovácia Boleslava chrabrého ako prvého poľského kráľa. V roku 1039 dobyl mesto české knieža Břetislav I., ktorý ho pritom vypálil a katedrálu vylúpil. Následkom toho poľský knieža Kazimír I. Obnoviteľ preniesol svoje sídlo do Krakova.
Gniezno získalo mestské práva v roku 1239. V roku 1300 sa v tunajšej katedrále uskutočnila korunovácia Václava II. ako poľského kráľa. Bola to posledná kráľovská korunovácia v Gniezne, všetky ďalšie korunovácie až do 18. storočia sa už odohrávali v Krakove. V roku 1331 bolo mesto obsadené a zničené križiakmi. Ďalší rozvoj zažilo mesto za kráľa Kazimíra III. Veľkého. Roku 1419 získali gnieznskí arcibiskupi titul poľského prímasa. Mesto bolo naďalej významným centrom obchodu, remesiel a umenia, ale následkom vpádov cudzích vojsk, požiarov a epidémií chorôb postupne strácalo svoj význam.
Roku 1793 následkom delenia Poľska pripadlo Gniezno Prusku. V roku 1918 bolo jedným z hlavných stredísk Veľkopoľského povstania a roku 1919 sa stalo súčasťou obnoveného poľského štátu. V rokoch 1939 – 1945 bolo mesto okupované hitlerovským Nemeckom a v roku 1945 utrpelo ťažké straty pri dobývaní Červenou armádou. V roku 1997 sa tu uskutočnili veľkolepé oslavy 1000 rokov od smrti svätého Vojtecha za účasti pápeža Jána Pavla II. a prezidentov 7 stredoeurópskych krajín (Poľska, Nemecka, Česka, Slovenska, Maďarska, Ukrajiny a Litvy). Podobné stretnutie sa tu konalo aj v roku 2000 ako pripomienka 1000 rokov od gniezdnského zjazdu za účasti 5 prezidentov krajín strednej Európy.
Pamiatky
- Najvýznamnejšou pamiatkou je katedrála Nanebovzatia Panny Márie (pôvodne z 11. storočia, v 14. storočí obnovená goticky, barokové úpravy v 17. storočí). Vnútri sa nachádza strieborný relikviár - náhrobok svätého Vojtecha zo 17. storočia a tzv. Gnieznské dvere (románske z doby okolo roku 1175).
- V meste je rad ďalších starobylých kostolov: sv. Juraja (12. storočie), sv. Jána (14. stor.) s kláštorom johanitov, sv. Trojice (15. stor.), Františkánsky (13. stor.), sv. Michala (15. stor.), sv. Vavrinca (16. stor.), sv. Petra (17. stor.).
Gniezno sa nachádza na tradičnej Piastovskej ceste, vedúcej z Poznane cez Ostrów Lednicki, Gniezno, Trzemeszno, Mogilno, Strzelno, Kruszwica, Inowrocław, Biskupin, Giecz - jedná sa napospol o historicky významné miesta, spojené s počiatkami poľského štátu. V Gniezne začína aj jedna z vetiev pútnickej cesty sv. Jakuba, ktorá vedie ďalej cez Poznaň, Głogów (v Sliezsku) a Prahu do španielskej Compostely.
Priemysel a doprava
Mesto je v súčasnosti strediskom priemyslu potravinárskeho, textilného, obuvníckeho, elektrotechnického, strojárskeho a stavebných hmôt. Prechádzajú ním tiež významné dopravné trasy: hlavná železničná trať v smere Poznaň – Inowrocław, po ktorej jazdia okrem iného rýchliky, spájajúce Vratislav a Gdaňsk a vedľajšia železnica do Jarocina; na lokálke v smere Nakło nad Notecią je osobná doprava zastavená. Cesta č. 5/E261 spája mesto s Poznaňou a Bydgoszczou.
Partnerské mestá
Externé odkazy
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gniezno
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hnězdno na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk