A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
GNOME | |
Logo Prostredie Gnome | |
Základné informácie | |
---|---|
Vývojár | GNOME developers |
Posledná stabilná verzia | 43.0 (21. september 2022 [2]) |
Operačný systém | viacplatformový |
Lokalizácia | viacjazyčný (vyše 100 jazykov[1]) |
Licencia | GNU Lesser General Public License GNU General Public License |
Ďalšie odkazy | |
Webová stránka | www.gnome.org |
Commons | GNOME |
Pozri aj Informačný portál |
GNOME (GNU Network Object Model Environment) je slobodné a robustné desktopové prostredie pre unixové a linuxové pracovné stanice.
Je založené na knižnici GTK+, ktorá bola pôvodne napísaná pre grafický program GIMP.
GNOME súperí o prvenstvo s konkurenčným projektom KDE, ale vyžaduje od počítača ešte o niečo vyšší výkon ako KDE. Nedá sa jednoznačne povedať, ktoré prostredie je lepšie, každý používateľ má svojho favorita. Isté však je, že GNOME spolu s KDE sú najpoužívanejšími desktopovými prostrediami pre Linux a unixové operačné systémy.
GNOME sa snaží byť jednoduché pre bežného používateľa, kvôli čomu však okrem iného aj odstraňuje niektoré možnosti nastavenia. Za to ho však mnohí kritizujú.
Ako štandardný webový prehliadač Gnome používalo program Epiphany (Zjavenie), neskôr bol ako štandardný použitý Mozilla Firefox.
Ciele
Projekt GNOME kladie veľký dôraz na jednoduchosť, použiteľnosť a nechať veci „jednoducho fungovať“. Ostatné ciele projektu sú:
- Sloboda – vytvoriť prostredie pracovnej plochy, ktorého zdrojový kód bude možné znovu používať pod licenciou pre slobodný softvér.
- Prístupnosť – zabezpečiť aby pracovná plocha bola prístupná pre všetkých nezávisle od ich technických zdatností alebo fyzických postihnutí.
- Internacionalizácia a lokalizácia – poskytnúť pracovnú plochu dostupnú vo veľa jazykoch. V súčasnosti je GNOME preložený do vyše 100 jazykov.
- Vývojárska priateľskosť – zabezpečiť jednoduchú tvorbu softvéru, ktorý plynule spolupracuje s pracovnou plochou. Umožniť vývojárom voľný výber programovacieho jazyka.
- Organizovanie – pravidelný cyklus vydávania a disciplinovaná štruktúra komunity.
- Podpora – zabezpečenie podpory od ostatných spoločností mimo GNOME komunity.
Architektúra
GNOME sa skladá z veľkého počtu rôznych projektov. Niektoré z významnejších projektov sú:
- GLib, - základná knižnice pre prácu s bežnými dátovými typmi, implementácia hlavnej slučky
- GObject - knižnica systému objektov
- GTK+, GDK - knižnice pre vytváranie používateľského rozhrania
- GNOME Keyring – pre ukladanie šifrovacích kľúčov a bezpečnostných informácií
- GIO – knižnica abstrakcii vstupno-výstupných operácii nad lokálnymi alebo vzdialenými dátami
- GVfs - virtuálny súborový systém využívajúci GIO
- LibXML – XML knižnica
- GNOME Translation Project
- Human interface guidelines HIG – výskum a dokumentácia pre podporu tvorby ľahko použiteľných GNOME aplikácií
Vývoj
Verzia 2.32, ktorá bola vydaná v septembri 2010 zahŕňa vylepšenia komunikátora Empathy, prehliadača dokumentov Evince a správcu súborov Nautilus. Táto verzia je zároveň posledná pred vydaním verzie 3.0. Verzia 3.0 bola vydaná 6. apríla 2011. Pôvodne bolo plánované vydať túto verziu v septembri 2010 avšak v júli sa vývojári rozhodli tento termín posunúť do ďalšieho roka a miesto toho vydať verziu 2.32.
Popri mnohých čiastkových vylepšeniach je hlavným bodom tejto verzie úplne nové pracovné prostredie GNOME Shell. Gnome ako pracovné prostredie používané v unixových systémoch sa vyznačuje hlavne svojou stabilitou a spoľahlivosťou systému. Gnome je jednoduchšie z hľadiska užívateľského. V KDE, ak to porovnám, často máte k dispozícii aj nastavenia, ktoré pri bežnej práci v domácnosti alebo kancelárii ani možno nevyužijete.
Predchádzajúce verzie
-
GNOME 1, Marec 1999
-
GNOME 2.6, Marec 2004
-
GNOME 2.20, September 2007
-
GNOME 2.26, Marec 2009
Vzhľad a ovládanie
GNOME je navrhnutý podľa tradičnej analógie pracovnej plochy. Jeho zobrazovanie a ovládanie okien, aplikácií a súborov je podobné moderným operačným systémom. Pri štandardnej konfigurácii pracovných plôch obsahuje štartovacie menu pre rýchly prístup k nainštalovaným programom a súborovým cestám, otvorené okná môžu byť zvolené pomocou lišty v spodnej časti pracovnej plochy a v pravom hornom rohu je umiestnená oznamovacia oblasť, ktorú môžu používať programy na zobrazovanie oznamov počas behu v pozadí. Tieto prvky sa ale dajú umiestniť takmer kdekoľvek si to používateľ želá, môžu byť nahradené inými funkciami, alebo úplne odstránené.
Výzor GNOME sa dá zmeniť použitím tém, čo sú množiny pozostávajúce zo sád ikon, okrajov okien, GTK+ témových strojov a parametrov. Obľúbené GTK+ témy sú napríklad Bluecurve a Clearlooks (momentálne štandardná téma).
Distribúcie
Prostredie GNOME sa veľmi rozšírilo hlavne vďaka linuxovej distribúcii Ubuntu. Jej zakladateľ, Mark Shuttleworth, odmietol návrh na použitie KDE ako hlavného prostredia pre Ubuntu. Ako hlavný dôvod uviedol stabilný čas vydávania nových verzií, a to každých 6 mesiacov, teda rovnako ako distribúcia Ubuntu. Ubuntu však časom niektoré komponenty GNOME nahradila vlastnými (napr. užívateľské rozhranie Unity).
Okrem Ubuntu a jeho oficiálnych a neoficiálnych derivácií je GNOME predvoleným prostredím tiež v distribúciách Fedora, Red Hat alebo Debian.
Linus Torvalds a Patrick Volkerding sa výrazne postavili proti projektu GNOME. Linusovi vadí zameranie distribúcie, ktoré podľa jeho slov nie je práve najlepšie. Patrick Volkerding z podobného dôvodu vypustil kompletne prostredie GNOME zo Slackware Linuxu. Linus Torvalds sa v marci 2013 vrátil k používaniu GNOME 3 [3].
Referencie
- ↑ http://library.gnome.org/misc/release-notes/2.22/#rni18
- ↑ https://mail.gnome.org/archives/gnome-announce-list/2022-September/msg00004.html
- ↑
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému GNOME
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk