A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Graz | ||
Štajerský Hradec (historický slovenský názov) | ||
mesto | ||
Radnica
| ||
|
||
Štát | Rakúsko | |
---|---|---|
Spolková krajina | Štajersko | |
Okres | štatutárne mesto | |
Nadmorská výška | 353 m n. m. | |
Súradnice | 47°04′13″S 15°26′20″V / 47,07028°S 15,43889°V | |
Rozloha | 127,56 km² (12 756 ha) | |
Obyvateľstvo | 280 423 (1.10.2015) | |
Hustota | 2 198,36 obyv./km² | |
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | |
- letný čas | SELČ (UTC+2) | |
PSČ | A-801x, A-802x, A-803x, A-804x, A-805x | |
Telefónna predvoľba | +43 316 | |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | ||
Názov | City of Graz - Historic Centre | |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1999 (#23) | |
Číslo | 931 | |
Región | Európa a Severná Amerika | |
Kritériá | ii, iv | |
Poloha mesta v rámci Rakúska
| ||
Webová stránka: www.graz.at | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Graz (historický slovenský názov je Štajerský Hradec) je štatutárne mesto a hlavné mesto Štajerska. So svojimi takmer 300 tis. obyvateľmi je druhým najväčším mestom Rakúska.
Charakteristika
Graz preslávilo predovšetkým historické centrum, ktoré bolo zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1999, teda rok pred historickým centrom Viedne.
Hlavným symbolom a akýmsi poznávacím znakom Grazu je Schlossberg ("Zámocký vrch") – zámocký vrch s Hodinovou vežou a pevnosťou, ktorej základy pochádzajú už z 9. storočia.
Graz je známy aj ako mesto študentov, lebo na 6 univerzitách tu študuje do 50 tisíc vysokoškolákov zo všetkých možných kútov sveta.
V meste panuje teplé podnebie, ktoré sem zo Stredomoria privádza vzdušné prúdy – tzv. föhny.
Spolu s miestnou architektúrou, útulnými vinárňami, obyvateľmi a všadeprítomnou zeleňou prispieva k veľmi priateľskej a pohodovej atmosfére mesta. Váš zážitok z Grazu isto umocní moderné umenie, ktoré sa tu prelína s historickými budovami, je súčasťou výstav miestnych galérií a veľa divadelných či hudobných festivalov. Z nich stojí za návštevu predovšetkým hudobný festival Jazz Sommer (každoročne od polovice júla do konca prvého týždňa v auguste) a festival pouličných divadelných súborov La Strada (prelom júla a augusta). Keďže festivaly sú výdatne podporované mestom, vstupné sa vyberá iba na niektoré predstavenia. Podpora kultúry, najmä modernej, sa Grazu rozhodne vyplatila, pretože v roku 2003 bol vyhlásený za hlavné mesto európskej kultúry.
Dejiny
Sídlo tu postavili už Rimania. Neskôr tu obyvatelia dnešného územia Slovinska postavili malý hrad – „Gradec“. Dnešný názov „Graz“ sa prvý raz použil v roku 1128 za vlády vojvodov z rodu Babenbergovcov. Najmä za vlády Habsburgovcov Graz prekvital ako významné obchodné centrum a v roku 1281 mu cisár Rudolf I. udelil zvláštne privilégiá. Habsburgovci z miestneho opevnenia kontrolovali územie dnešného Štajerska, Korutánska, častí severného Talianska a Slovinska až po Terst. Sídlo tu mal aj Ferdinand II., ktorý sa po korunovácii za cisára (1619) presťahoval do Viedne. V priebehu 16. storočia tu bola vybudovaná univerzita, renesančný Krajinský dom a Hodinová veža. Mesto muselo po stáročia čeliť nájazdom Turkov a od roku 1797 armáde Napoleona. Graz a najmä pevnosť Schlossberg v bojoch preukázali svoju ohromnú silu, keď úspešne čelili ôsmim veľkým ofenzívam. Po dobytí Viedne musel automaticky kapitulovať aj Graz. Francúzi rozbúrali a zničili rad pamiatok. Symbol mesta – Hodinovú vežu - však obyvatelia Grazu natoľko zbožňovali, že za jej ponechanie v pôvodnom stave, spolu s neďalekou vežou Glockenturm (zvonica), zaplatili Francúzom obrovskú sumu peňazí 2978 guldenov a 41 grajciarov (dnes približne 87 000 EUR), o čom svedčí aj pamätná tabuľa na fasáde zvonice umiestnená v roku 1911. Ďalšie demolácie mesto zažilo počas 2. svetovej vojny, kedy bolo zrovnaných so zemou 16% všetkých budov.
Osobnosti mesta
- Mária Anna Bavorská (* 1551 – † 1608), štajerská vojvodkyňa
- Johannes Kepler (* 1571 – † 1630), nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik
- Ferdinand II. (* 1578 – † 1637), cisár
- Margaréta Habsburská (* 1584 – † 1611), španielska a portugalská kráľovná ako manželka Filipa III.
- Leopold V. Habsburský (* 1586 - † 1632), arcivojvoda a tirolský gróf
- Ferdinand III. (* 1608 – † 1657), cisár
- Mária Anna Habsburská (* 1610 – † 1665), arcivojvodkyňa, sobášom bavorská vojvodkyňa a regentka
- Johann Bernhard Fischer von Erlach (* 1656 – † 1723), barokový architekt
- Johann Nestroy (* 1801 – † 1862), divadelník, herec, operný spevák, dramatik a satirik
- František Močnik (* 1814 – † 1892), slovinský matematik a pedagóg
- Ludwig Boltzmann (* 1844 – † 1906), fyzik
- Richard Heuberger (* 1850 – † 1914), operetný skladateľ a hudobný kritik
- František Ferdinand d’Este (* 1863 – † 1914), arcivojvoda a rakúsko-uhorský následník
- Otto František Jozef Habsburský (* 1865 - † 1906), arcivojvoda
- Fritz Pregl (* 1869 – † 1930), chemik
- Alfred Wegener (* 1880 – † 1930), nemecký geológ, meteorológ, astronóm a geofyzik
- Joseph Schumpeter (* 1883 – † 1950), americký ekonóm
- Erwin Schrödinger (* 1887 – † 1961), fyzik, nositeľ Nobelovej ceny
- Ivo Andrić (* 1892 – † 1975), srbský spisovateľ, Nobelovej ceny
- Johann Fischl (* 1900 – † 1996), filozof
- Friedrich Waidacher (* 1934), muzeológ
- Heinz Fischer (* 1938), politik a 11. prezident Rakúska
- Arnold Schwarzenegger (* 1947), rakúsko-americký herec, filmový producent, aktivista, biznismen, investor, spisovateľ, filantrop, politik a bývalý profesionálny kulturista
- Oliver Marach (* 1980), tenista
Partnerské mestá
- Coventry, Spojené kráľovstvo, 1948
- Darmstadt, Nemecko, 1968
- Dubrovník, Chorvátsko, 1994
- Groningen, Holandsko, 1965
- Ľubľana, Slovinsko, 2001
- Maribor, Slovinsko, 1987
- Montclair, USA, 1950
- Pécs, Maďarsko, 1989
- Petrohrad, Rusko, 2001
- Pula, Chorvátsko, 1972
- Terst, Taliansko, 1973
- Trondheim, Nórsko, 1968
Galéria
-
Graz
-
Hauptplatz v Grazi
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Graz
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk