A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hana Kvapilová | |
česká divadelná herečka | |
Rod. meno | Kubešová |
---|---|
Narodenie | 29. november 1860 Praha, Česko |
Úmrtie | 8. apríl 1907 (46 rokov) Praha, Česko |
Aktívne roky | 1886 – 1907 |
Odkazy | |
Commons | Hana Kvapilová |
Hana Kvapilová (rodená Kubešová, * 29. november 1860, Praha[1][2] – † 8. apríl 1907, Praha) bola česká divadelná herečka svetového významu.
Život
Narodila sa v Prahe, kde jej otec Gustav (8. apríl 1837 – 16. december 1889) prevádzkoval pozlacovačskú reštaurátorskú dielňu na Spálené ulici č. 75[3]. Matka Marie, rodená Urbanová, bola chovankou z čelákovickej fary. Hanin jediný brat Gustav zomrel v roku 1888.
Navštevovala najprv súkromnú školu Svatavy Amerlingovej na Konskom trhu, v rokoch 1871 – 1875 Vyššiu dievčenskú školu. Jej učiteľom hry na klavíri bol Antonín Dvořák, vtedy člen orchestra Prozatímního divadla[4]. Keď sa po finančnom úpadku otcovej firmy okolo roku 1873 rodina ocitla v biede, pomáhala ju živiť príležitostnými prácami. Hrať divadlo začala ochotnícky v Malostranskej besede v roku 1884 (rola komornej Katynky v Šamberkovej hre Blázinec v prvním poschodí) a rýchlo na seba upozornila svojím výrazným hereckým talentom. Prešla ešte ďalšími ochotníckym spolkami, napr. žižkovským Pokrokom a hrala tiež s ochotníkmi z Poděbrad. V roku 1886 dostala ponuku od spoločnosti Pavla Švandy ze Semčic (v lete spoločnosť pôsobila v Prahe na Smíchove – Švandovo divadlo) a stala sa profesionálnou herečkou.
So súborom Pavla Švandy sa zúčastňovala pravidelne zájazdových vystúpení napr. v Brne, Mladej Boleslavi, Jičíne. Jej partnerom na javisku býval obyčajne Eduard Vojan, s ktorým sa 24. februára 1887 tajne zasnúbila[5].
V roku 1888 ju pozval F. A. Šubert na skúšky do Národného divadla (20. apríl 1888 J. Vrchlický: Noc na Karlštejně, 22. apríl 1888 E. Bozděch: Z doby kotillonů) a 1. júna 1888 ju spolu s Eduardom Vojanom prijali za členku činohry Národného divadla, kde pôsobila až do svojej smrti.
Koncom januára 1890 sa zoznámila pri repríze hry Sedm havranů, kde vystupovala v úlohe Svetlany, s o osem rokov mladším novinárom, spisovateľom a neskorším režisérom Národného divadla Jaroslavom Kvapilom. O štyri roky neskôr (24. mája 1894)[6] sa za neho vydala. Dlhoročné priateľstvo ju spájalo so spisovateľkou Ruženou Svobodovou.
Na javisku Národného divadla bol jej dôležitým partnerom ďalší veľký český herec Eduard Vojan. Spolu s ním sa stala vedúcou osobnosťou činohry Národného divadla. Žila plne atmosférou doby v ktorej žila, a otázkami, ktoré si kládla. Jednou z nich bolo hľadanie nového zmyslu života ženy i mýtus ženy ako nositeľky síl, ktoré môžu očistiť a odrodiť spoločnosť.
Kvapilová na ne odpovedala a odpovede hľadala vo svojich rolách, ktoré preto nadobúdali neobyčajnú presvedčivosť. Hľadajúcich, po kráse a dokonalosti túžiacich, citlivých žien, často sklamaných počas života aj mužmi, stelesnila celý rad, od Ibsenovej Nory a Rebekky Wessovej (Biele kone), Čechovovej Máši, Kvapilovej Princezny pampelišky až po Mínu z Hilbertovej Viny a Zeyerovu Mahulenu. "Hovorila, a vy ste videli lúky kvitnúť, počuli vtáky spievať, lipy voňali a jar viala vo vzduchu," charakterizoval jeden z divadelných kritikov jej umenie. Kvapilová a jej muž boli tiež medzi prvými, kto začali pracovať s dekoráciou ako súčasťou nálady inscenácie.
V roku 1902 a 1906 uskutočnila pohostinské vystúpenia v Záhrebe a v Belehrade, kde bola vrelo prijatá a v roku 1902 tu po predstavení Hamleta dostala Rád sv. Sávu[7].
V závere života bola často kritizovaná v tlači pre svoje pokrokové názory a modernú ženskosť (najmä Jaroslavom Hilbertom a redaktorom Josefem Krapkom)[8][9].
Zomrela náhle a nečakane vo veku štyridsiatich šiestich rokov na vrchole svojej umeleckej dráhy.
Galéria
-
Hana Kvapilová ako Ofélia v Hamletovi, asi 1898, fotografia: Karel Maloch
-
Reliéf Hany Kvapilovej od Juliusa Pelikána na Moravskom divadle v Olomouci (kde je m. i. vedľa reliéfu Eduarda Vojana)
-
Pomník Hany Kvapilovej od Jana Štursu, ktorý bol v roku 1914 odhalený v Kinského záhrade v Prahe a v ktorom je uložená urna s popolom herečky
-
Návrh pomníka od Josefa Mařatku z rokov 1907/1908. Tento návrh nebol súčasťou súťaže na herečkin pomník.[10]
Fotografia: Galerie Plastik Hořice
Referencie
- ↑ Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 267
- ↑ Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 5
- ↑ Jindřich Vodák: Tři herecké podobizny, Melantrich, Praha, 1953, str. 90
- ↑ Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 6
- ↑ Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 10
- ↑ Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 21
- ↑ Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 31
- ↑ Kolektiv autorů: Národní divadlo a jeho předchůdci, Academia, Praha, 1988, str. 268
- ↑ Pavla Buzková: Hana Kvapilová, Praha: Orbis, 1949, str. 33 – 5, 37, 40
- ↑ Jana Cermanová: Mařatkova Hana Kvapilová . . Dostupné online. Archivované 2012-05-29 z originálu.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hana Kvapilová
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hana Kvapilová na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk