A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hisense Group je čínsky nadnárodný výrobca bielej techniky a elektroniky so sídlom v Čching-tao, v provincii Šan-tung, v Číne. Hisense predáva produkty pod niekoľkými značkami. Patrí medzi ne Combine, Hisense, Toshiba, Gorenje, Kelon a Ronshen.[1] Hisense je tiež OEM, takže niektoré produkty, ktoré vyrába, sa predávajú iným výrobcom a potom nesú značku nesúvisiacu s Hisense. Hlavnými produktmi Hisense sú televízory. V roku 2015 získala spoločnosť právo predávať v USA televízory pod značkou japonskej firmy Sharp.[2]
V roku 2020 predstavila prvý skutočný 8K desaťbitový HDR televízor na svete, ktorý je založený na algoritme HDR ovládanom umelou inteligenciou a motore zaisťujúcom kvalitu obrazu požadujúcu superpočítačový výkon 6,5T.[3]
S viac ako 80 000 zamestnancami po celom svete má Hisense Group 14 priemyselných parkov, ktoré sa nachádzajú v Čching-tao, Šun-te, Chu-čou, Česku, Južnej Afrike, Mexiku atď. Existuje aj 18 výskumných a vývojových centier v Čching-tao, Šen-čene, USA, Nemecku, Izraeli atď.[4]
História
V septembri 1969 bola založená továreň na rádia Qingdao č. 2, ktorá sa stala predchodcom Hisense Group. Prvým produktom tejto malej továrne bolo rádio predávané pod značkou Red Lantern, ale spoločnosť neskôr získala aj know-how na výrobu televízorov prostredníctvom skúšobnej výroby čiernobielych televízorov nariadenej Národným obranným úradom Šan-tung. To zahŕňalo technické školenie troch zamestnancov v inej čínskej továrni Tianjin 712 a vyústilo v produkciu 82 televízorov do roku 1971 a vývoj tranzistorových televízorov do roku 1975. Televízna produkcia v Číne bola obmedzená až do roku 1979, kedy pekinské zasadnutie ministerstva elektroniky vyzvalo k väčšiemu rozvoju odvetvia elektroniky pre civilné použitie.[5] Továreň na rádiá Qingdao č. 2 sa potom rýchlo spojila s ďalšími miestnymi výrobcami elektroniky a začala vyrábať televízory pod názvom Qingdao General Television Factory v provincii Šan-tung.
Výroba farebných televízorov začala po nákupe výrobnej linky z Matsushita, čo bol prvý z mnohých podobných technologických transferov od zahraničných firiem, ktoré Hisense vykonal, aby zostal konkurencieschopný. Medzi spoločnosti od ktorých nakupoval technológie patrí Hitachi, Lucent, Matsushita, NEC, Sanyo, Toshiba a Qualcomm. Skupina Hisense vznikla v roku 1994 z prerodu v roku 1992. Holdingová spoločnosť Hisense Electrical Appliance Share Holding Company (teraz Hisense Electrical Co Ltd) vstúpila na burzu v Šanghaji v apríli 1997. Zvýšená konkurencia a cenové vojny na čínskom trhu s elektronikou v 90. rokoch boli pre Hisense prínosom, do roku 1998 spoločnosť získala desať podnikov, ktoré skrachovali.
Spoločnosť Hisense Group, ktorá chcela svoju pôsobnosť rozšíriť aj mimo spotrebnú elektroniku, si dala za cieľ stať sa regionálnym lídrom v oblasti domácich spotrebičov, počítačov a komunikačných technológií. Táto stratégia viedla k veľkým výdavkom kapitálu na výskum a vývoj a tiež stavbu priemyselných parkov.[5]
V novembri 2017 spoločnosť Hisense oznámila, že získa 95% podiel v Toshiba Insurance za 113 miliónov USD.[6] V roku 2018 sa Hisense stal majoritným akcionárom slovinského výrobcu spotrebičov Gorenje s 95,4 % akcií.
V Česku je spoločnosť Hisense zastúpená pomerne krátko, len od roku 2015, kedy bola otvorená továreň na výrobu plochých televízorov v Plzni s kapacitou cca 600 tis. kusov televízorov za rok. Výrobky Hisense na českom a slovenskom trhu ponúka slovenské zastúpenie až od apríla 2016.[7]
Produkty a služby
Hisense vyrába biele domáce spotrebiče, televízory, set-top boxy, digitálne televízne vysielacie zariadenia, notebooky, mobilné telefóny, bezdrôtové moduly, bezdrôtové PC karty a optické komponenty pre telekomunikačný priemysel a sektor dátovej komunikácie.
Sponzorstvo
Hisense Arena
V júli 2008 uzatvorila spoločnosť Hisense zmluvu s Melbourne & Olympic Parks, vďaka ktorej sa štadión Melbourne Arena na šesť rokov premenoval na Hisense Arenu. V aréne prebiehajú športy ako basketbal, cyklistika, gymnastika a tenis.[8] Išlo o prvé športovisko na svete, ktoré bolo pomenované po čínskej spoločnosti.[4] V roku 2018 bol štadión po vypršaní zmluvy premenovaný späť na Melbourne Arena.[9]
Univerzitne partnerstvo
V Číne Hisense nadviazal vzťah s Univerzitou Beihang (Pekinská univerzita letectva a kozmonautiky) na zavedenie postgraduálneho inžinierskeho programu schváleného ministerstvom školstva a spoluprácu s Pekinskou univerzitou pri vytvorení programu diaľkového vzdelávania MBA.
Majstrovstvá Európy vo futbale 2016
Hisense bol hlavným sponzorom Majstrovstiev Európy vo futbale 2016.[10]
FIFA
Hisense sa stal oficiálnym sponzorom Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2018. Ako oficiálny sponzor majstrovstiev sveta sa Hisense podieľa na rôznych globálnych marketingových a reklamných aktivitách ako pre Pohár konfederácií FIFA 2017, tak Majstrovstvá sveta vo futbale 2018.[11]
Referencie
- ↑ Kelon: "We Are a Multibrand Company" businessweek.com, NOVEMBER 8, 2004
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ a b Timeline Hisense Official Site
- ↑ a b : . Dostupné online. ISBN 978-0-415-35560-5.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑
- ↑ Hisense Arena austadiums.com
- ↑ . Dostupné online.
- ↑ . Dostupné online.
- ↑
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hisense na anglickej Wikipédii.
Externé odkazy
- Hisense (po slovensky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk