A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hlbokomorská priekopa je dlhá a zároveň úzka topografická depresia na morskom dne. Priekopy sú najhlbšie miesta na Zemi. Je to topografický prejav subdukčných zón.
Anglický termín trench (trenč) používaný pre pomenovanie hlbokomorských priekop, použil prvýkrát James Johnstone v roku 1923. Termín pre pomenovanie dlhých priehlbín v zemskej kôre mal byť obdobou anglického pojmu označujúcim zákopy, známe hlavne po prvej svetovej vojne.[1]
Hlbokomorské oceánske priekopy vznikajú pri strete dvoch litosférických platní, konkrétne pri podsúvaní jednej platne pod druhú. Paralelne s nimi sa vyskytujú vulkanické ostrovné oblúky (príp. reťaze vulkanických pohorí) vo vzdialenosti asi 200 km od priekopy. Priekopy obvykle poklesávajú 3 až 4 km pod oceánske dno. Najhlbšie miesto je Challengerská priehlbina v Mariánskej priekope – 10 911 m pod hladinou mora.
Výskyt
Hlbokomorské priekopy sa najčastejšie vyskytujú po okrajoch Tichého oceánu, ale možno ich pozorovať aj na východe Indického oceánu, Atlantiku, v Stredozemnom mori a inde. V Pacifiku lemujú pobrežie Južnej Ameriky, severozápadu USA a Kanady, Aljašky, Aleút, Kurilských ostrovov, Japonska, Filipín, Mariánskych ostrovov, Šalamúnových ostrovov a Nového Zélandu, čím vytvárajú približne kruhový útvar, nazývaný aj Ohnivý kruh.
V Atlantiku je známa Portorická priekopa nachádzajúca sa pozdĺž Malých Antíl, ktorá oddeľuje Atlantik od Karibského mora. V Stredozemnom mori zasa Kalábrijská priekopa, ktorá sa rozprestiera pri pobreží južného Talianska a Sicílie.
Geologické procesy v hlbokomorských priekopách
Priekopy ohraničujú jeden z najdôležitejších geologických fenoménov na Zemi – kolízia litosférických platní. Vytvárajú sa v konvergentných typoch okrajov, pri poklese oceánskej litosféry pod druhú platňu. Pokiaľ je táto tiež oceánska, sprievodný jav je vznik ostrovného oblúka (ak je poklesávajúca platňa dostatočne stará, jej transport od miesta vzniku – riftovej zóny trval dlho, nazýva sa aj primitívny oblúk). Ak je druhá platňa kontinentálna, vytvára sa na nej reťaz sopečných pohorí.
Hlbokomorská priekopa má sklon okolo 5° smerom do otvoreného oceánu a okolo 10 – 16° smerom ku kontinentu.
Uhol poklesu nie je rovnaký, kým pri začiatku je to približne 5 °, v miestach, ktoré sú už ponorené pod druhú platňu je to už 10 – 16 °. V prípade, ak sa stretnú dve platne, tvorené len pevninskou kôrou, tiež nastáva pokles jednej z platní, ale vzniknutá priekopa sa môže rýchlo vyplniť sedimentami.
Okolie hlbokomorských priekop je miestom výskytu častých zemetrasení a sopečnej činnosti. Väčšina zemetrasení je hlboká (okolo 400 až 700 km pod povrchom). Magmy, produkované subdukčnými procesmi, sa nazývajú vápenato-alkalické, nimi vytvorené horniny sú najčastejšie andezity a ryolity, v prípade primitívnych oblúkov skôr bazalty.
Transport sedimentov
V prednej časti priekopy sa nachádza akrečná prizma – komplex sedimentov, nahrnutých na seba podobne ako keď buldozér pred sebou tlačí hlinu. Najvrchnejšie vrstvy sú najmladšie, kým najspodnejšie najstaršie. Tak ako sa k sebe jednotlivé platne približujú, narastá aj hrúbka akrečnej prizmy.
Ak sú dva kontinenty od seba vzdialené a oceán je dostatočne široký, prísun sedimentov do priekopy je malý a ich hĺbka je väčšia. Postupným približovaním kontinentov sa v priekopách hromadí usadený materiál a tieto sú čím ďalej plytšie. Sedimenty sú dopravované turbiditnými prúdmi a inými gravitačnými tokmi z plytkých zón do hlbokých podmorskými kaňonmi.
Najhlbšie priekopy
Toto sú najhlbšie priekopy: [2]
Názov | Oceán | Hĺbka v m |
---|---|---|
Mariánska priekopa | Tichý oceán | 10 924 |
Tongská priekopa | Tichý oceán | 10 830 |
Filipínska priekopa | Tichý oceán | 10 595 |
Boninská priekopa | Tichý oceán | 10 542 |
Kurilská priekopa | Tichý oceán | 10 047 |
Kermadecká priekopa | Tichý oceán | 9 156 |
Priekopa Vulkánových ostrovov | Tichý oceán | 9 140 |
Bougainvilleská priekopa | Tichý oceán | 9 850 |
Yapská priekopa | Tichý oceán | 9 648 |
Portorická priekopa | Atlantický oceán | 9 428 |
Referencie
- ↑ Stern, R. J., 2005: Ocean Trenches. in Selley, R. C., Cocks, L. R. M., Plimer, I. R. (Editors) Encyclopedia of Geology. Volume 5. Elsevier, Amsterdam, s. 428 – 437
- ↑ ČEMAN, Róbert. Neživá príroda. 1. vyd. Bratislava : MAPA Slovakia Bratislava, 1999. ISBN 80-967723-9-2.
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk