A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Hrabušice | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Spišská Nová Ves |
Región | Spiš |
Vodný tok | Hrabušický potok |
Nadmorská výška | 548 m n. m. |
Súradnice | 48°58′00″S 20°24′00″V / 48,966667°S 20,400000°V |
Rozloha | 40,89 km² (4 089 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 2 585 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 63,22 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1279 |
Starosta | Marcel Kacvinský[3] (HLAS-SD, SME RODINA, SNS) |
PSČ | 053 15 |
ŠÚJ | 526592 |
EČV (do r. 2022) | SN |
Tel. predvoľba | +421-53 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hrabušice Hlavná ulica 171 053 15 Hrabušice |
Telefón | 449 03 38 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Hrabušice | |
Webová stránka: hrabusice.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hrabušice (maď. Káposztafálva) sú obec na Slovensku v okrese Spišská Nová Ves, v Košickom kraji.
Polohopis
Obec sa nachádza v západnej časti Hornádskej kotliny a na severných svahoch Slovenského raja. Asi 1 km južne od obce sa začína prielom Hornádu. Spišská Nová Ves je vzdialená 16 km, Poprad 14 km a Kežmarok 23 km.
Susedné obce
Spišský Štvrtok, Betlanovce, Letanovce, Stratená, Vernár, Vydrník, Jánovce
Ulice
Hlavná, Obchodná, Partizánska, Nová, ul. Slovenského raja, Gaštanová, Bernolákova, Lúčna, Zelená, Hviezdoslavova, Letná, Zimná, Jarná, Tomašovská, Emila Makovického
Vodné toky
Hrabušický potok (hov. Vydrničanka); Hornád
Vodné plochy
25 km smer na juh vodná nádrž Palcmanská Maša.
Dejiny
Archeologické nálezy datujú osídlenie okolia Hrabušíc už v latenskej dobe, z ktorej sa tu našlo sídlisko púchovskej kultúry. Najstaršie písomné správy o „(villa) Compositi“ pochádzajú z roku 1279, názov „Capusdorf“ bol použitý v roku 1284 a „Káposztafálva“ v roku 1440. Pod názvom „Hrabusicze“ vystupuje v roku 1773 a súčasný názov bol ustálený okolo roku 1927.
Hrabušice, ktoré sa vyvíjali ako trhové mestečko patrili do spoločenstva Spišských Sasov a od roku 1465 bola majetkom Spišského hradu. Jarmočné právo užívala v rokoch 1582 – 1638 a obyvatelia sa živili najmä poľnohospodárstvom a poľovníctvom. V obci bol mlyn, píla, pivovar, hámre a vysoká pec. Pri sčítaní v roku 1787 v nej žilo 843 obyvateľov v 97 domoch, v 60. rokoch 19. storočia bola centrom slovenského národného hnutia na Spiši. Dnes sú Hrabušice vstupnou bránou do Slovenského raja a profilujú sa ako významné regionálne stredisko cestovného ruchu a turizmu.
Názov
Vývin názvu obce
- 1279 - (villa) Composita
- 1284 - Capusdorf
- 1307 - Kabuzdorf
- 1328 - Kabisdorf
- 1440 - Kaposztafalva
- 1773 - Hrabusicze
- 1786 - Harbussice
- 1920 - Hrabušice
Nemecký názov: Kabsdorf, Kapsdorf
Maďarský názov: Káposztafalva
Politika
Predsedovia MNV
1945 – 1946 Jozef Lučivjanský – predseda RNV
1946 – 1948 Jozef Staš
1948 – 1954 Ján Sutor
1954 – 1957 Štefan Novotný
1957 – 1964 Ján Sutor
1964 – 1968 Ján Krtus (vzdal sa funkcie 13.8.1968)
1968 – 1971 Jozef Kapsdorfer a Emil Barabas (zastupujúci predsedu)
1971 – 1975 Ján Lapšanský
1975 – 1989 Štefan Kukura (v rokoch 1975 – 1976 zastupujúci predseda)
Obecné zastupiteľstvo
Obecné zastupiteľstvo malo v rokoch 1990 – 1994 26 poslancov. V rokoch 1994 – 1998 ich počet poklesol na 14 (8 KDH, 4 HZDS, 2 SDĽ). Neskôr v rokoch 1998 – 2002 12 poslancov (4 KDH, 4 SDĽ, 2 HZDS, 2 SNS). V rokoch 2002 – 2006 9 poslancov (3 KDH, 3 SDĽ, 2 ANO, 1 NEKA), a roku 2006 – 2010 rovnaký počet poslancov (5 KDH, 3 SMER-SD, 1 SF).
Obyvateľstvo
Vývoj obyvateľstva od roku 1869:
Rok sčítania | Počet obyvateľov | Počet domov |
---|---|---|
1869 | 1 476 | - |
1880 | 1 566 | 164 |
1890 | 1 405 | 176 |
1900 | 1 256 | 170 |
1910 | 1 161 | 190 |
1921 | 1 088 | 192 |
1930 | 1 402 | 224 |
1950 | 1 567 | 270 |
1961 | 1 937 | 307 |
1970 | 2 035 | 344 |
1980 | 2 117 | 441 |
1991 | 1 989 | 418 |
2001 | 2 173 | 443 |
Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2001):
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
Rímskokatolícka cirkev | 1 992 | 91,7 |
Gréckokatolícka cirkev | 9 | 0,4 |
Pravoslávna cirkev | 5 | 0,2 |
Evanjelická cirkev a. v. | 11 | 0,5 |
Bez vyznania | 103 | 4,7 |
Ostatné a nezistené | 53 | 2,4 |
Zloženie obyvateľstva podľa národnosti (2001):
Počet obyvateľov | % | |
---|---|---|
slovenská | 1 814 | 83,5 |
rómska | 348 | 16,0 |
rusínska | 1 | 0,0 |
ukrajinská | 1 | 0,0 |
česká | 3 | 0,1 |
ostatné a nezistené | 6 | 0,3 |
Najčastejšie priezviská v obci v roku 1995 sú Kroščen/Kroščenová (145/139×) a Žiga/Žigová (42/42×).[4]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Rímskokatolícky Kostol Svätý sv. Vavrinca, jednoloďová románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria, bočnou kaplnkou a predstavanou vežou, z druhej tretiny 13. storočia.[5] Úpravami prešiel na začiatku 15. storočia, keď bolo zbúrané pravouhlé presbytérium a nahradené polygonálnym. Bola pristavaná aj severná bočná kaplnka a sakristia zaklenutá valenou klenbou. V roku 1782 prešiel barokovými úpravami, keď bola novo zaklenutá loď. V roku 1916 kostol vyhorel, poškodená bola najmä veža, ktorá bola následne prestavaná. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou s rebrami s klinovitou profiláciou a loď pruskými klenbami. Z románskych detailov sa dochoval južný ústupkový portál s polkruhovou archivoltou a výmaľbou v tympanóne zo začiatku 15. storočia znázorňujúcu scénu Ukrižovania a združené okná veže.[6] Hlavný oltár sv. Vavrinca je gotický krídlový z rokov 1510-1515, podieľala sa na ňom dielňa Majstra Pavla z Levoče a Majstra Hansa T. V skrini sú sochy Panny Márie, sv. Vavrinca a Štefana protomartýra z dielne majstra Pavla. Na vnútorných krídlach sú 4 tabule so scénami zo života sv. Vavrinca, na vonkajších stranách pašijový cyklus, 4 obrazy sú maľované podľa drevorytov H. L. Schäufeleina. Predela je prázdna, v nadstavci sú gotické sochy sv. Štefana kráľa, Ladislava, Imricha a baroková socha sv. Michala archanjela. Bočný oltár sv. Anny má gotickú skriňu so súsoším Metercie z rokov 1515-1520. V nadstavci je gotická socha sv. Barbory z prvej polovice 16. storočia. Krstiteľnica je renesančná pieskovcová s tepaným vrchnákom z roku 1656 od M. Zimmermana. Kazateľnica je rokoková z roku 1760. V sakristii sa dochovalo gotické lavabo dekorované vimperkom a krabmi.[7] Organ od neznámeho majstra je z rokov 1783-1791.[8] Fasády kostola sú členené oknami s lomeným oblúkom a opornými piliermi. Okná presbytéria majú gotické kružby. Veža so združenými románskymi oknami je ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Vavrinca
-
Okná s gotickými kružbami
-
Románsky portál
-
Interiér s gotickými oltármi
- Hrabušický hrad[9], alebo Marcelov hrad, archeoloická lokalita zaniknutého hradu z prvej polovice 13. storočia.[10] Nachádza sa na Zelenej hore pri Hrabušiciach. Začiatkom 15. storočia bol už opustený. V jeho hradbách vybudovali bratrícke vojská v polovici 15. storočia tábor. Po odchode bratríkov Levočania v druhej polovici 15. storočia hradby zničili. Zo stavieb zostali len značne deštruované základy a zvyšky hradieb.
- Čákiovský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou, z roku 1777. Úpravami prešla v 19. storočí.[11] Dnes sa tu nachádza rímskokatolícka fara. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s hrebienkami a lunetami a pruské klenby.[12] Fasády sú členené nárožnou bosážou a oknami s profilovanými osteniami s klenákmi. Priečeliu dominuje trojosový rizalit členený vysokým pilastrovým rádom a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. Okná prízemia sú prekryté barokovými mrežami.
- Ľudový dom č. 466 v časti Píla, jednopodlažná trojdielana päťpriestorová zrubová stavba z roku 1874. Úpravami prešiel v roku 1970 a 2003.[13] Šindľom pokrytá sedlová strecha s podlomenicopu a došteným štítom je ukončená bubníkom a hálkou.
-
Čákiovský kaštieľ
-
Ľudový dom
Pravidelné podujatia
12.februára sa od roku 2004 koná vyhodnotenie súťaže „Ilustrácia“ na počesť hrabušického rodáka E. Makovického. Súťaž je určená pre deti. V roku 2004 len pre žiakov ZŠ Hrabušice, od 2005 pre deti združenia Mikroregión Sever.
Turistika
Z obce je prístupných niekoľko významných turistických atrakcií Národného parku Slovenský raj:
- Prielom Hornádu po turistickej značke cez rázc. Hrdlo Hornádu
- Kláštorisko cez rázc. Hrdlo Hornádu alebo Podlesok
- roklina Suchá Belá cez lokalitu Podlesok po turistickej značke
- dolina Veľkej Bielej vody po turistickej značke cez Podlesok
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk