A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Informácia je slovo s mnohými významami, ktoré závisia od kontextu, ale spravidla je jeho význam blízky pojmom význam, poznatok, inštrukcia, oznámenie, reprezentácia a mentálny podnet.
Hoci veľa ľudí hovorí o príchode informačného veku, informačnej spoločnosti a informačných technológií a hoci informatika a počítačová veda sú často stredobodom záujmu, slovo „informácia“ sa často používa bez starostlivého zváženia jeho rôznych významov.
Definícia
Informácia ako správa
Informácia sa dá chápať ako správa posielaná odosielateľom príjemcovi. Je to správa, ktorá vyjadruje istý stav, slúži nejakému cieľu alebo vyvoláva nejakú akciu. Správa sa stáva informáciou buď v dôsledku ľudskej interpretácie alebo tým, že ju spracujú algoritmy, alebo že je uložená v súboroch. Podľa Shannonovej teórie informácií je informácia mierou stredného informačného obsahu, prenositeľného daným kódovaním.
Tento typ definície informácie sa dá inak formulovať aj takto: Informácia je správa o tom, že nastal jeden z možných javov z množiny existujúcich javov, čo u prijímateľa zníži neznalosť o tomto jave. Je to myšlienka vyjadrená v danom jazyku (pomocou symbolov) vyjadrujúca stav určitého objektu, jeho správanie sa. [1]
Informácia v evolučnej ontológii
Vo filozofii (evolučná ontológia) má slovo informácia širší, no pre opis skutočnosti zásadnejší význam. Informácia tu znamená usporiadanosť (opak entropie). Evolučná ontológia rozlišuje informáciu prirodzenú, ktorá vznikla spontánnym tvorivým procesom vesmíru a informáciu sociokultúrnu (umelú), ktorá sa objavila až pôsobením vedomej aktivity človeka. V súčasnosti má sociokultúrna informácia v prevažnej miere protiprírodný charakter (tzn. že poškodzuje a nezvratne ničí prírodné štruktúry), čoho dôsledkom je vážna globálna ekologická kríza. Odvrátenie ekologickej hrozby vidí evolučná ontológia v zmene povahy sociokultúrnej informácie z protiprírodnej na proprírodnú (biofilnú), teda na takú, ktorá bude rešpektovať všetky prírodné štruktúry, ktoré sú pre fungovanie biosféry nevyhnutne dôležité a ktorá sa nebude šíriť na úkor biologickej diverzity (rozmanitosti).
Ďalšie
- V kybernetike je informácia obraz jedného objektu v druhom využívaný pri formovaní riadiaceho zásahu.[2]
- Podľa teórie informácie je informácia miera zmenšenia neistoty vo výskyte náhodných udalostí.[3][4]
- Podľa V. Voighta je informácia vysielanie správy bez prihliadnutia na percipienta, napr. slnečné žiarenie.[5]
Základné charakteristiky informácie
- možno ju merať - jej množstvo (kvantitu), napr. na pošte sa platí za telegram podľa počtu slov (počet slov je vyjadrením množstva informácie)
- má svojho adresáta - pre ktorého môže, ale nemusí mať význam. Z tohto hľadiska teda môžeme informácie rozdeliť na užitočné a neužitočné
Z toho nám vyplýva vzťah medzi údajom a informáciou: Každá informácia musí byť súčasne údajom, ale nie každý údaj musí byť pre nás informáciou s nenulovým obsahom. Rozdiel medzi údajom a informáciou ilustruje napr. takáto situácia: Povieme, že kopec je vysoký 600 yardov. Človek, ktorý vie, akú veľkosť má táto dĺžková jednotka, si môže výšku kopca predstaviť. Pre človeka, ktorý nikdy o yardoch nepočul, je skutočná veľkosť kopca neznáma.
Jednotky informácie
1 bit (1 b) je množstvo informácií, ktoré získame správou o realizácii jedného z dvoch možných rovnako pravdepodobných stavov. Je to najmenšia jednotka informácie. Nemýliť si ho s 1 Bajtom (anglicky Byte), ktorý nie je jednotkou informácie, ale jednotkou počítačovej pamäte. Na popísanie viac ako dvoch stavov je potrebné použiť viacero bitov. Počet potrebných bitov L matematicky určíme ako logaritmus počtu možností N pri základe 2.
- L = log2N
Druhy informácií
- analógové - človek svojimi zmyslami vníma informácie prostredníctvom zmyslov ako spojitý sled javov (zvukové, svetelné, ...)
- digitálne - postupnosť jednotiek a núl, ktoré môžu niesť informáciu aj o zvuku, obraze atď.
Referencie
- ↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2020-10-25 z originálu.
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - informacia_kybernetika
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - informacia_teoria_informacie
- ↑ Slovník filozofia a prírodné vedy. (Filozofické otázky prírodných vied). Bratislava, Pravda 1987. 864 s. - s. 281
- ↑ FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. - informacia_voigt_v
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Informácia
- Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Informácia
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk