A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Inzulín je peptidový hormón produkovaný Langerhansovými ostrovčekmi podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Umožňuje, aby sa glukóza získaná z potravy dostala dovnútra bunky a tam bola premenená na energiu.
Názov pochádza z latinského slova insula znamenajúceho „ostrov“.
Účinky
V pečeni zvyšuje vychytávanie glukózy z krvi a podporuje tvorbu zásobného glykogénu; blokuje ketogenézu (= vznik ketoacidózy, t. j. vnútorného rozvratu metabolizmu). V svaloch aktivuje systémy transportu glukózy do myocytov a tým zabezpečuje dodávku primárnej energie svalom. V tukovom tkanive inzulín zvyšuje tvorbu tukov (preto sa pri cukrovke II. typu alebo pri zvýšenej spotrebe inzulínu priberá).
Celkovo teda inzulín zvyšuje v pečeni, svaloch a v tukovom väzive vychytávanie glukózy z krvi a jej ukladanie vo forme zásobného glykogénu (v pečeni a svaloch). Zastavuje využitie tukov na tvorbu energie tým, že zabraňuje uvoľňovaniu glukagónu. S výnimkou diabetes mellitus a metabolického syndrómu inzulín zabezpečuje v tele stabilnú koncentráciu glukózy v krvi. Keď úroveň glukózy v krvi klesne pod určitú hladinu, telo začne využívať ako zdroj energie glykogenolýzu, ktorá rozkladá glykogén uložený v pečeni a svaloch na glukózu, ktorá je následne využitá na tvorbu ATP. Inzulín má anabolický efekt a uplatňuje sa aj v metabolizme minerálov.
Štruktúra
Štruktúra inzulínu sa medzi živočíšnymi druhmi líši. Inzulín zo živočíšnych zdrojov sa preto líši v stupni schopnosti ovplyvňovať metabolizmus glukózy v ľudskom organizme. Najbližšie k ľudskej verzii má inzulín ošípaných. Ľudský inzulín je proteínový hormón skladajúci sa z dvoch polypeptidických reťazcov (A, B), ktoré sú spojené disulfidickými mostíkmi a ktoré majú dohromady 51 aminokyselín – reťazec A obsahuje 21 a reťazec B 30 aminokyselín.
U stavovcov je sekvencia aminokyselín inzulínu extrémne zakonzervovaná. Hovädzí inzulín sa odlišuje od toho ľudského len v troch a u ošípaných len v jednej aminokyseline. Aj niektoré druhy rýb majú inzulín natoľko podobný ľudskému, že je u človeka klinicky efektívny. Inzulín u niektorých bezstavovcov je čiastočne podobný ľudskému a má rovnaké fyziologické účinky.
Inzulín je produkovaný a ukladaný v tele ako hexamér (jednotka obsahujúca 6 molekúl inzulínu), zatiaľ čo účinná forma je monomér. Hexamér je neaktívna forma s dlhodobou stabilitou, ktorá slúži na ochranu vysoko reaktívneho inzulínu, ak nie je potrebný. To, že inzulín je rýchlo reagujúca látka, v praxi znamená, že injekcia inzulínu nemusí byť podaná hodiny pred jedlom, čo dáva diabetikom väčšiu flexibilitu pri ich dennom liečebnom pláne.
Vznik inzulínu
- 1. fáza: vzniká pre-proinzulín v ribozómoch Langerhansových ostrovčekov
- 2. fáza: v endoplazmatickom retikule sa pre-proinzulín mení na proinzulín, ktorý je tvorený reťazcami A a B spojenými C-peptidom (v angl. connection peptid)
- 3. fáza: proinzulín putuje do sekrečných granúl B-buniek, kde je v Golgiho aparáte rozštiepený na C-peptid a inzulín
- 4. fáza: inzulín sa zrazí s iónmi zinku (kvôli svojej nižšej rozpustnosti) a je skladovaný do času potreby v sekrečných granulách B-buniek
Vylučovanie inzulínu
Inzulín sa spolu s C-peptidom (v granuliach) procesom exocytózy dostáva cez bunkovú membránu von z bunky. Tento proces je stimulovaný vzostupom ATP, ktorý je stimulovaný vzostupom glykémie (hladiny glukózy v krvi) a následne vzostupom vnútrobunkového katiónu Ca2+. Vylučovanie inzulínu je riadené predovšetkým koncentráciou glukózy v krvi, ale i inými hormónmi (napr. adrenalínom). Glukóza a ostatné živiny vstrebané z jedla sú primárnymi stimulátormi vylučovania inzulínu.
Celková denná dávka inzulínu u nediabetika je cca 20 – 40 IU. Z toho polovica pripadá na bazálne vylučovanie (= inzulín produkovaný nezávisle od príjmu potravy) a polovica na bolusové vylučovanie (= vylučovanie inzulínu stimulované glukózou).
Príjem inzulínu bunkou
Na každej bunke, ktorá prijíma inzulín sa nachádzajú inzulínové receptory. Na ne sa môže „prichytiť“ len molekula inzulínu a tým následne umožní vďaka glukózovým transportérom (GLUT 4) vstup glukózy do bunky. Najväčší počet týchto receptorov obsahujú bunky svalov (myocyty), pečene (hepatocyty) a tukového tkaniva (adipocyty).
Inzulín ako liek
Inzulín je lekársky využívaný na liečbu rôznych podôb cukrovky. Pacienti s diabetes mellitus I. typu sú životne závislí na podávaní inzulínu (väčšinou injekčne), pretože tento hormón ich telo neprodukuje. Pacienti s diabetes mellitus II. typu sú často voči inzulínu odolní (ich tkanivá slabo reagujú na jeho normálnu hladinu) a trpia tak vlastne jeho relatívnym nedostatkom. Až 40 % pacientov s týmto typom môže nakoniec vyžadovať inzulín, ak iné lieky pri kontrole hladiny glukózy v krvi nemajú dostatočný účinok.
Choroby
- hyperinzulinizmus
- hypoinzulinizmus
- cukrovka – diabetes mellitus
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Inzulín
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Insulin na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk