A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ján Strásky | ||||||||
2. predseda vlády Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 2. júl 1992 – 31. december 1992 | ||||||||
Prezident | Václav Havel | |||||||
| ||||||||
1. Minister dopravy Českej republiky | ||||||||
V úrade 2. júl 1992[1] – 10. október 1995 | ||||||||
Prezident | Václav Havel | |||||||
Premiér | Václav Klaus | |||||||
| ||||||||
3. Minister zdravotníctva Českej republiky | ||||||||
V úrade 10. október 1995 – 4. júl 1996 | ||||||||
Prezident | Václav Havel | |||||||
Premiér | Václav Klaus | |||||||
| ||||||||
Bývalý Minister poverený riadením ministerstva zahraničného obchodu ČSFR | ||||||||
V úrade 2. júl 1992 – 29. október 1992 | ||||||||
| ||||||||
Bývalý Poslanec Českej národnej rady | ||||||||
V úrade 6. jún 1992 – 31. december 1992 | ||||||||
Bývalý Poslanec Českej poslaneckej snemovne | ||||||||
V úrade 1. január 1993 – 19. jún 1998 | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 24. december 1940 Plzeň, Protektorát Čechy a Morava | |||||||
Úmrtie | 6. november 2019 (78 rokov) Praha, Česko | |||||||
Politická strana | KSČ (1964 – 1969)
ODS (1991 – 1998) Únia slobody (1998 – 2001) | |||||||
Alma mater | Univerzita Karlova | |||||||
Profesia | právnik, ekonóm (bankár) | |||||||
Národnosť | česká | |||||||
Odkazy | ||||||||
Jan Stráský (multimediálne súbory) | ||||||||
PhDr. Jan Stráský (* 24. december 1940, Plzeň – † 6. november 2019, Praha) bol český politik, posledný predseda federálnej vlády Česko-Slovenska, úradujúci prezident ČSFR a poslanec Českej národnej rady, po zániku Česko-Slovenska český minister dopravy (1993 – 1995) a zdravotníctva (1995 – 1998), poslanec Poslaneckej snemovne, do roku 1998 člen ODS, následne Únie slobody. V rokoch 2011 – 2012 bol riaditeľom správy Národného parku Šumava.
Život pred politickou kariérou
Jan Stráský sa narodil 24. decembra v Plzni. V roku 1958 v Plzni absolvoval obchodnú akadémiu a začal pracovať v pobočke Štátnej banky československej v Bloviciach a neskôr v jej ústredí v Prahe 1 a po roku 1968 na blízkej pobočke, kde pôsobil až do roku 1990. V dobe normalizácie mal kontakty s českým disentom.[2] V rokoch 1990 – 1991 bol námestníkom generálneho riaditeľa Komerčnej banky. V rokoch 1963 – 1970 študoval filozofiu a politickú ekonómiu na Filozofickej fakulte UK. Od roku 1964 bol členom KSČ, v roku 1969 zo strany vystúpil a v roku 1970 bol dodatočne vylúčený.[3]
Politická kariéra
Už v roku 1990, počas svojho pôsobenia v Komerčnej banke bol externým poradcom predsedu vlády Českej republiky. Od mája 1991 do júla 1992 bol podpredsedom vlády Českej republiky a zároveň predsedom Hospodárskej rady vlády Českej republiky.[3] V roku 1991 sa stal zakladajúcim členom ODS a na treťom kongrese ODS v novembri 1992 bol zvolený za podpredsedu strany, kde zostal až do decembra 1997.
Vo voľbách v roku 1992 sa stal poslancom Českej národnej rady. Podieľal na vyjednávaniach medzi českou a slovenskou stranou a 2. júla 1992 stal sa posledným predsedom vlády Česko-Slovenska. Zároveň bol poverený aj riadením federálneho ministerstva zahraničného obchodu. Od abdikácie posledného prezidenta Václava Havla 20. júla 1992 vykonával aj právomoci prezidenta republiky.[3]
Po vzniku samostatného Česka sa v rámci transformácie Českej národnej rady na Poslaneckú snemovňu Parlamentu Českej republiky stal jej členom a svoj mandát za stranu ODS (volebný obvod Východočeský kraj)[4] si udržal aj po voľbách v roku 1996. V období 1. apríla 1993 do 30. júna 1993 vykonával funkciu zmocnenca vlády pre riadenie Českých železníc. Po vzniku samostatného Česka taktiež zastával aj post českého ministra dopravy a od októbra 1995 post českého ministra zahraničia.[3]
V roku 1997 sa pridal ku kritikom Václava Klausa, ktorého vyzval odchodu z čela vlády.[2] V januári 1998 vystúpil zo strany ODS a vstúpil do Únie slobody. Od roku 1998 bol v dôchodku a krátko na to odišiel z politiky. Od januára 2001 pracoval ako riaditeľ Krajského úradu Juhočeského kraja,[3] kde však na konci roku 2006 skončil.
Život po politickej kariére
V roku 2006 sa ako dlhodobý člen predsedníctva Klubu českých turistov stal predsedom tejto organizácie.[5] Funkciu zastával do apríla 2014. O turistických atrakciách v Česku napísal aj niekoľko diel.[6] Pri príležitosti 70. narodenín v decembri 2010 obdržal Striebornú plaketu prezidenta (Českej) republiky. 14. februára 2011 bol menovaný dočasným riaditeľom NP Šumava. V tejto pozícii mal porušiť zákon,[7] a bol vystavený kritike pre svoj postoj ku kalamite lesných škodcov.[2] Za svoje aktivity v tejto funkcii bol ocenený anti-cenou Ropák roku 2011 a cenou Zelená perla 2011 za výrok: „Zákon je dodržiavaný tým, že bude neustále porušovaný, ale jeho porušovanie bude kryté ním umožnenými výnimkami.“ [8]
Zomrel 6. novembra 2019 vo veku 78 rokov v domove pre seniorov v Prahe-Štěrboholiach.[9][2]
Referencie
- ↑ Přehled členů vlády (2. 7. 1992 - 4. 7. 1996) | Vláda ČR . www.vlada.cz, . Dostupné online.
- ↑ a b c d Zemřel Jan Stráský, poslední premiér federální vlády Československa . ČT24 - Česká televize, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e Jan Stráský | Vláda ČR . www.vlada.cz, . Dostupné online.
- ↑ PhDr. Jan Stráský . www.psp.cz, . Dostupné online.
- ↑ Klub českých turistů . web.archive.org, 2007-09-27, . Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
- ↑ SKC - Výsledky vyhledávání . aleph.nkp.cz, . Dostupné online.
- ↑ Stráský před rokem porušil zákon. Zůstává bez trestu | Aktuálně.cz . Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2012-04-22, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Ropákem roku je ředitel Šumavy Stráský, i kvůli diskreditaci poslání parku . iDNES.cz, 2012-04-27, . Dostupné online.
- ↑ Ve věku 78 let zemřel poslední premiér federální vlády Jan Stráský | Aktuálně.cz . Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2019-11-06, . Dostupné online. (po česky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jan Stráský na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk