Kanada
Vlajka Znak
Národné motto: A Mari Usque Ad Mare (Od mora k moru)
Štátna hymna: O Canada (Ó Kanada)
Kráľovská hymna: God Save the King (Boh ochraňuj krála) [1][2]
Miestny názov
• dlhý	Canada
• krátky	Canada
Hlavné mesto	Ottawa 45°24′ s.š. 75°40′ z.d.
Najväčšie mesto	Toronto
Úradné jazyky	kanadská angličtina, kanadská francúzština
Regionálne jazyky	chipewyan, kríjčina, gwich’in, inuinnaqtun, inuktitut, inuvialuktun, slavey (Sever a Juh) a tłįchǫ[3]
Demonym	Kanaďan, Kanaďanka
Štátne zriadenie Panovník Generálny guvernér Predseda vlády	federálna parlamentná konštitučná monarchia[4] Karol III. Mary Simonová Justin Trudeau
Vznik	1. júl 1867
Susedia	USA, Grónsko (pozemná hranica s Dánskom na Hansovom ostrove)
Rozloha  • celková  • voda (%)	9 984 670 km² (2.)   891 163 km² (8,92 %)
Počet obyvateľov  • odhad (2022)  • sčítanie (2021)  • hustota (2022)	38 654 738[5] (37.) 36 991 981[6] 4,2/km² (185.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2022 2,237 bilióna[7] $ (15.) 57 812[7] $ (24.)
Index ľudského rozvoja (2019)	0,929 (16.) – veľmi vysoký
Mena	kanadský dolár (CAD, $, C$)
Časové pásmo  • Letný čas	UTC (UTC-3,5 až -8) (UTC-2,5 až -7)
Medzinárodný kód	CAN / CA
Medzinárodná poznávacia značka	CDN
Internetová doména	.ca
Smerové telefónne číslo	+1

Súradnice: 56°S 109°Z / 56°S 109°Z / 56; -109

Kanada je severoamerický štát, ktorý pozostáva z desiatich provincií a troch teritórií. Kanada sa nachádza v severnej časti kontinentu a rozprestiera sa od pobrežia Atlantického oceánu na východe až po pobrežie Tichého oceánu na západe a na severe až po Severný ľadový oceán. S rozlohou viac ako 9,9 milióna štvorcových kilometrov je Kanada druhou najväčšou krajinou podľa rozlohy a jej spoločná hranica s USA je najdlhšou krajinnou hranicou na svete.

Krajina, ktorá je dnes Kanada, bola obývaná po tisícročia rôznymi skupinami pôvodných obyvateľov. Na konci 15. storočia začali britské a francúzske expedície, ktoré neskôr začali obývať región pozdĺž Atlantického oceánu. Francúzsko v roku 1763 prenechalo skoro všetky svoje kolónie v Severnej Amerike po Sedemročnej vojne. V roku 1867 so zjednotením troch kolónií Britskej Severnej Ameriky prostredníctvom Confederation of Canada bola vytvorená Kanada ako federálne domínium štyroch provincií. To začalo pribúdaním provincií a teritórií a rastom autonómií zo Spojeného kráľovstva. Toto rozširovanie autonómie bolo zvýraznené hlavne Balfourskou deklaráciou a opätovne potvrdené Westminsterským štatútom, ktorý deklaroval samoriadené domíniá s presne vyrovnaným Britským impériom. Zákon Canada Act prijatý v roku 1982 konečne oddelil pozostatky legálnej závislosti v parlamente Spojeného kráľovstva.

Kanada je federálny štát, ktorý je riadený ako parlamentná demokracia a konštitučná monarchia s kráľom Karlom III. ako hlavou štátu. Je to bilingválny národ s oficiálnymi jazykmi angličtinou a francúzštinou na federálnej úrovni. Ako jedna zo svetovo najvyspelejších krajín je Kanada rôznorodou ekonomikou, ktorá sa spolieha na svoje hojné prírodné zásoby a na obchod – najmä s USA, s ktorými Kanada má dlhé a komplexné vzťahy. Kanada je členom G7, G8, G20, NATO, OECD, WTO, Spoločenstva národov, Frankofónie, OAS, APEC a OSN. So šiestym najvyšším Indexom ľudského rozvoja je Kanada jednou z krajín s najvyššou životnou úrovňou.

Názov

Názov Canada pochádza z reči prvých národov – konkrétnejšie z kmeňa Hurónov – a znie kanata a do slovenčiny sa dá preložiť ako „dedina“, „zoskupenie dedín“ či „osídlenie“.^[8] V roku 1535 použili indiáni toto slovo pre označenie osady Stadacona v rozhovore s Jacquesom Cartierom. Ten ho potom začal používať pre označenie oblasti okolo svojej osady – dnes už ako časť Quebecu. Od roku 1547 sa toto označenie začalo objavovať na mapách ako označenie rozsiahlej oblasti okolo. Pôvodné označenie, Nové Francúzsko, sa prestávalo používať a Canada bol názov územia na sever od USA a na východ od Aljašky.^[9]

Francúzska kolónia Kanada, vznikla pozdĺž Rieky svätého Vavrinca a severne od Veľkých jazier. Neskôr získala územie Spojené kráľovstvo, ktorá na ňom následne postavila dve kolónie: Hornú (Upper Canada) a Dolnú Kanadu (Lower Canada), dohromady označované ako Kanady The Canadas. Tieto zanikli v roku 1841, kedy boli zjednotené do Provincie Kanada (Province of Canada).^[10] V roku 1867 sa Kanada stala konfederáciou a britským domíniom, pričom oficiálne bola označovaná ako Dominion of Canada, prípadne Canadian Confederation. S rastúcou mierou nezávislosti na Veľkej Británii sa postupne stále častejšie vypúšťalo z názvu Dominion of.^[11] V roku 1982 bol prijatý zákon Canada Act, ktorý uvádza ako jediný oficiálny názov krajiny Canada. V tom istom roku došlo tiež k premenovaniu štátneho sviatku Dominion Day na Canada Day.^[12]

Dejiny

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Kanady

Dejiny do 20. storočia

Archeologické štúdie datujú prvé ľudské osídlenie do doby pred asi 26 000 rokmi na miestach severného Yukonu a pred asi 9 500 rokmi na miestach južného Ontária.^[13][14][15] Prvé európske osídlenie založili na kanadskom území Vikingovia okolo roku 1000 v L’Anse aux Meadows,^[16] to však existovalo iba krátko a z dlhodobého hľadiska nemalo žiadny význam. Kanada (resp. jej východné pobrežie) bola pre Európu znovu objavená na prelome 15. a 16. storočia výskumnou plavbou Johna Cabota (1497),^[17] ďalšie výpravy podnikli Jacques Cartier (1534)^[18] a ďalší. Prvé dlhodobé európske osídlenie tu založili Francúzi. Išlo o Port Royal (1605) a Quebec (1608). Angličania ich nasledovali v roku 1610 v oblasti Newfoundlandu. S príchodom Európanov sa na kanadskom území začali rýchlo šíriť európske choroby, ktoré decimovali pôvodných obyvateľov a otvárali kolonistom cestu do indiánskych území.^[19]

Francúzi v 17. storočí kolonizovali okolie Rieky svätého Vavrinca kým Briti osídľovali trinásť kolónií na východnom pobreží dnešných Spojených štátov.^[20] Spoločnosť Hudsonovho zálivu sa sústredila na oblasť Zemi princa Ruprechta. V rokoch 1689 – 1763 došlo k sérii tzv. francúzskych a indiánskych vojen.^[18] Tieto vojny vyústili do zániku francúzskej moci v Kanade, ktorá pripadla Veľkej Británii.

Tá v roku 1774 schválila pre upokojenie situácie tzv. Quebec Act, ktorý akceptoval katolícke náboženstvo, francúzsky civilný zákonník a francúzštinu ako úradný jazyk na území provincie Quebec.

Obchodníci s kožušinami pracujúci pre HBC preskúmali kanadské vnútrozemie

Počas americkej vojny za nezávislosť sa Kanada nepripojila ku povstaniu 13 kolónií a stala sa cieľovou krajinou desiatok tisíc lojalistov odchádzajúcich z územia dnešných USA. Tým sa dostal na územie Quebecu rad anglicky hovoriacich protestantov usídľujúcich sa predovšetkým v oblasti Veľkých jazier. To viedlo k neskoršiemu rozdeleniu provincie Quebec na Hornú a Dolnú Kanadu, pre Hornú Kanadu (dnešná provincia Ontário) nebol Quebec Act naďalej relevantný.^[21]

V britsko-americkej vojne v rokoch 1812 – 1815 hrala kanadská fronta enormne dôležitú úlohu. USA sa opakovane pokúšali obsadiť Hornú aj Dolnú Kanadu, ale ich vpády boli odradené. Významný bol v tomto ohľade postoj indiánskeho obyvateľstva, ktoré podporovalo skôr Britov (na britskej strane bojovali hlavné kmene z oblasti Veľkých kanadských jazier a Tecumsehova únia), a takisto miestnych kolonistov. Vojny sa francúzski obyvatelia väčšinou nezúčastňovali a pokiaľ áno, tak väčšinou na strane Britov. Vojna s USA skončila nakoniec uznaním statu quo ante.

Smrťou generála Brocka v bitke na Queenston Heights bol tvrdo odrazený prvý pokus Američanov o dobytie Hornej Kanady

Nasledovala expanzia na sever a západ s pomocou Severozápadnej spoločnosti a Spoločnosti Hudosonovho zálivu, ktorá intenzívne prebiehala už niekoľko desaťročí. V roku 1837 došlo k povstaniu časti francúzskeho obyvateľstva (pozri Povstanie v roku 1837). Po jeho potlačení sa Británia rozhodla vytvoriť z Hornej a Dolnej Kanady jeden celok (Zjednotená kanadská provincia).

V roku 1846 boli podpísaním Oregonskej zmluvy ukončené teritoriálne spory medzi USA a Kanadou (za hranicu na západe bola určená 49. rovnobežka). Prudký rast kanadskej populácie vďaka veľkej emigrácii z Európy a vysokej pôrodnosti viedol k osídľovaniu kanadského vnútrozemia a zakladaniu nových kolónií: Vancouver a Britská Kolumbia.^[22] Zároveň niektorí Európania začali Kanadu opúšťať a odchádzali do USA. V roku 1867 bol prijatý Zákon o Britskej Severnej Amerike, ktorý zjednotil britské severoamerické kolónie Provincia Kanada, Nové Škótsko a New Brunswich do jedného, už do značnej miery autonómneho domínia.^[23][24][25] Krátko nato došlo k znovuvytvoreniu provincií Ontário a Quebec. Do týchto provincií bola začlenená Zem princa Ruprechta a pričlenené boli oblasti bývalej Severozápadnej spoločnosti ako Severozápadné teritóriá a novo vytvorená provincia Manitoba. Následne bola pripojená Britská Kolumbia (od roku 1866 zjednotená s Vancouverom). Osídľovanie nových území bolo podporené okrem iného výstavbou troch transkontinentálnych železníc (vrátane Canadian Pacific Railway) a ustanovením North-West Mounted Police.^[26][27] V roku 1873 sa pripojila ďalšia kolónia (Ostrov princa Eduarda) a provinčný status získali časti Severozápadných teritórií: Alberta a Saskatchewan (1905).^[28]

20. storočie

Kanadská pechota postupujúca za tankom Mark II v bitke pri Vimy Ridge, 1917

Kanada vstúpila do prvej svetovej vojny automaticky vyhlásením vojny s Veľkou Britániou a poslala na európske bojisko kontingent zložený prevažne z dobrovoľníkov. Straty však boli natoľko ťažké, že pre doplnenie kanadských síl v roku 1917 musel premiér Robert Borden vypísať povinné odvody do armády. Z približne 625 000 Kanaďanov, ktorí bojovali v Prvej svetovej vojne, bolo okolo 60 000 zabitých a ďalších 173 000 bolo zranených.^[29]

V roku 1919 Kanada v rámci ďalšieho osamostatňovania sama za seba vstúpila do Spoločnosti národov a v roku 1931 Westminsterský štatút potvrdil jej nezávislosť.^[4] Veľká hospodárska kríza na prelome 20. a 30. rokov zasiahla aj Kanadu.

Kanadská posádka tanku Sherman, južne od Vaucelles, Francúzsko, počas bitky o Normandiu, jún 1944

Pred druhou svetovou vojnou Kanada podporovala politiku appeasementu voči Nemecku, po invázii na Poľsko potom jej premiér William Lyon Mackenzie King presadil v kanadskom parlamente vyhlásenie vojny (10. septembra). Počas vojny došlo k obrovskému rozvoju zbrojného priemyslu, Kanada zásobovala svojimi produktmi nielen Veľkú Britániu, ale aj USA a ZSSR. Jej pozemné jednotky boli najprv dislokované prevažne vo Veľkej Británii, neskôr sa zúčastnili vojnových operácií. Obchodné aj vojenské loďstvo hralo enormne významnú úlohu v bitke o Atlantik.

V roku 1949 sa do tej doby formálne nezávislé Domínium Newfoundland pripojilo ku Kanade ako jej 10. provincia.^[30] Výsledkom silnej povojnovej emigrácie bola tzv. tichá revolúcia v Quebecu, kde zreteľne poklesol podiel francúzsky hovoriacich obyvateľov a došlo k výraznej sekularizácii spoločnosti.

Počas roku 1981 došlo k tzv. patriácii ústavy, ktorá mala definitívne zrealizovať z Kanady nezávislú krajinu. 17. apríla 1982 tak došlo aj cez odpor predstaviteľov Quebecu k schváleniu novej verzie ústavy, podľa ktorej sa Kanada stala úplne nezávislou krajinou, v ktorej čele stojí monarcha zdieľaný s Veľkou Britániou.^[31]

Sociálne a spoločenské zmeny v rámci kanadského zriadenia a zmienených ústavných zmien viedli k prudkému nárastu autonomizačných a separatistických snáh Quebecu a výsledkom boli dve referendá o osamostatnenie tejto provincie. Prvé bolo jednoznačne zamietnuté (1980, ešte pred zmenou ústavy), výsledok druhého bol už veľmi tesný (1995, pre odtrhnutie 49,4% hlasujúcich). Kanadský najvyšší súd však vydal v roku 1997 stanovisko, že Quebec nemá právo na jednostranné vyhlásenie nezávislosti. Separatistické hnutie v Quebecu ale stále pokračuje v činnosti a viac-menej odmieta toto stanovisko akceptovať.^[32]

V priebehu povojnových rokov dochádzalo ku stále väčšej ekonomickej integrácii medzi Kanadou a USA. Tá v roku 1987 vyústila do kanadsko-americkej zmluvy o voľnom obchode, ktorá vytvorila kanadsko-americkú zónu voľného obchodu. Pod silným americkým vplyvom sú tiež kanadské médiá (v americkom pohraničí a v anglicky hovoriacich častiach krajiny všeobecne upadá pod konkurenciou amerických médií), čo vedie na jednej strane k snahám ešte viac posilniť integráciu oboch krajín (existuje tu signifikantná skupina, ktorá sa usiluje o vytvorenie tzv. Severoamerickej únie). Dňa 1. apríla 1999 došlo k poslednej zmene v najvyššom administratívnom členení krajiny, keď bolo zo Severozápadných teritórií vyčlenené teritórium Nunavut.^[33]

Geografia

Satelitná snímka NASA

Fyzická mapa Kanady

Mount Logan, najvyšší bod Kanady (5 959 m n. m.)

Köppenova klasifikácia podnebia Kanady

Jazero Moraine v Národnom parku Banff v Alberte

Polárna žiara v Yellowknife v Severozápadných teritóriách

Národný park Jacques-Cartier v provincii Quebec

Crowfoot Mountain v Národnom parku Jasper v Alberte

Bobor kanadský (Castor canadensis) je národným zvieraťom Kanady

Poloha a rozloha

Kanadské územie zahŕňa severnú časť Severnej Ameriky. S rozlohou 9 984 670 km² je Kanada druhým najväčším štátom sveta. Veľkosťou prevyšuje svetadiel Austráliu a je len o niečo menšia ako Európa.^[34] Na severe k nej patrí rozsiahla skupina arktických ostrovov v Severnom ľadovom oceáne.^[35][36] Na severovýchode sú tieto ostrovy úzkymi prielivmi oddelené od dánskeho Grónska. Kanada reklamuje od roku 1925 svoje právo na časť Arktídy medzi 60 a 141° geografickej dĺžky,^[37] ale tieto nároky neuznávajú všetky štáty. Na východe je pobrežie Atlantického oceánu, na juhu hranica so Spojenými štátmi (postupne od východu ide o štáty Maine, New Hampshire, Vermont, New York, Pensylvánia, Ohio, Michigan, Wisconsin, Minnesota, Severná Dakota, Montana, Idaho a Washington) a na západe je pobrežie Tichého oceánu a hranica s americkým štátom Aljaška. Od New Yorku po Minnesotu tvorí hranicu s USA systém Veľkých kanadských jazier a s nimi súvisiace rieky.

Povrch

Stredo-severnú časť Kanady tvorí Kanadský štít, ktorý obklopuje Hudsonov záliv. Ide o oblasť skál odrených predchádzajúcou činnosťou ľadovcov. Je tu len slabá vrstva pôdy (pokiaľ vôbec nejaká je), veľké množstvo minerálov a tiež množstvo jazier a riek. Kanadský štít je najstaršou geologickou jednotkou budujúcou oblasť Severnej Ameriky, resp. severoamerickej platne. Tvoria ho najmä vyvreté a premenené horniny. Zaberá prevažne východnú a strednú Kanadu a tiež severovýchodnú časť USA. Na juhu siaha od oblasti Veľkých kanadských jazier až po Severný ľadový oceán. Z geologického hľadiska patrí ku Kanadskému štítu aj Grónsko a Hebridy, ktoré sa však oddelili od Severnej Ameriky neskôr počas vývoja Atlantického oceánu. Kanadský štít sa delí na menšie fyzickogeografické provincie: Laurentínska vrchovina (Laurentínska vrchovina), Kazan, Davis, Hudson a James.

Najvyšším vrchom Kanady je Mount Logan s nadmorskou výškou 5 959 m n. m., ktorý leží v juhozápadnej časti teritória Yukon na území Národnej prírodnej rezervácie Kluane. Mount Logan je po vrchu Denali (6 190 m n. m.) zároveň druhým najvyšším vrchom v Severnej Amerike.

Na severovýchodnom konci Zálivu svätého Vavrinca leží ostrov Newfoundland. Južne od zálivu a polostrova Gaspé sa nachádzajú tzv. Prímorské provincie (Maritime Provinces). Faktom je, že tento názov by sa dal teoreticky použiť pre každú provinciu okrem Alberty a Saskatchewanu. New Brunswick a Nové Škótsko sú tu rozdelené Fundyjským zálivom, ktorý je známy vysokým rozpätím medzi prílivom a odlivom. Stred Kanady je z klimatického i tranzitného hľadiska silne ovplyvnený na severe hlboko do severoamerickej pevniny zasahujúcim Hudsonovým zálivom a Jamesovou zátokou, na juhu systémom Veľkých kanadských jazier. Na západe sa potom nachádzajú jednak prérie s tromi tzv. Prérijnými provinciami, ktoré Skalnaté vrchy odtínajú od jedinej „pacifickej“ provincie, Britskej Kolumbie.

Podnebie

Kanada má rozmanité podnebie. Od mierneho na západnom pobreží Britskej Kolumbie po subpolárne na severe.^[38] V polárnom pásme na severe Kanady môže byť po väčšinu roka sneh.^[39] Vo vnútrozemí prevláda kontinentálne podnebie s teplými letami. Výnimkou je oblasť juhozápadného Ontária, kde je vlhké kontinentálne podnebie s horúcimi letami.^[40] V častiach západnej Kanady je polosuché podnebie, zatiaľ čo v niektorých oblastiach Vancouverovho ostrova je dokonca stredomorské podnebie s chladnými letami. Najnižšiu teplotu namerali 3. februára 1947 v lokalite Snag v teritóriu Yukon, kde bolo vtedy -63,0°C.^[41] Najvyššia teplota, 49,5°C bola zaznamenaná 30. júna 2021 v okolí Vancouveru.^[42]

Vodstvo

Kanada je krajina s najväčším počtom jazier na svete a v týchto jazerách sa nachádza tiež najväčšia svetová zásoba sladkej povrchovej vody. Medzi najvýznamnejšie jazerá patrí systém Veľkých kanadských jazier – Ontárijské, Michiganské, Erijské, Hurónske a Horné jazero, ktoré tvoria hraničné územie s USA. Jazerá na území Kanady vznikli z ľadovca, ktorým bol kedysi pokrytý Kanadský štít. Najväčším jazerom je Veľké medvedie jazero s rozlohou 31 153 km². Pomerne rozľahlé je aj Veľké jazero otrokov na severe Kanady.

Riečna sieť Kanady je hustá a vývojovo mladá. Jej základom sú dlhé vodné toky, ktoré patria do úmoria Atlantického, Tichého a Severného ľadového oceánu. Väčšina kanadských riek sa vlieva do Hudsonovho zálivu: Albany, Eastmain, Churchill a iné. Najvýznamnejšou riekou je Rieka svätého Vavrinca, ktorá odvodňuje juhovýchodnú časť územia. Rieka svätého Vavrinca ústí do Atlantického oceánu najväčším nálevkovitým ústím na svete. K významným riekam patrí aj Yukon, Fraser a Columbia. Najdlhšou kanadskou riekou je Mackenzie s dĺžkou 1 738 km. Vyteká z Veľkého jazera otrokov a tečie smerom na sever do Beaufortovho mora, kde vytvára deltu s rozlohou 12 000 km². Dolina rieky obsahuje nivné vrstvy a ľadovcové usadeniny. Zároveň je silno močaristá a lemovaná smrekovým porastom.

Rastlinstvo

Z vegetačného a klimatického hľadiska prechádza kanadské arktické územie ľadových púští cez tundru a severský ihličnatý les až k prériám a zmiešaným a listnatým lesom mierneho pásma na juhu. Veľké kanadské jazerá potom stabilizujú priľahlé územia tak, že tam mrzne pomerne málo a na niektorých miestach sa vďaka priaznivým mikroklimatickým podmienkam dajú pestovať aj rôzne subtropické až tropické rastliny (napr. oblasť Niagarského polostrova). Prevládajú menej úrodné pôdy, ktoré nie sú vhodné na obhospodarovanie.

V oblasti tundry nerastie takmer žiadna vegetácia. Darí sa tam však machom a lišajníkom. Ďalej na juh sa vyskytujú zakrpatené stromy, kríky a najodolnejšie trávy a ostrice. Južne od lesotundry, ale stále na severe, sa rozprestiera najväčšia oblasť tajgy na svete. Hranica týchto lesov prebieha v oblúku zo stredného Labradoru k východnému pobrežiu Hudsonovho zálivu a pokračuje cez Veľké medvedie jazero až na Aljašku. Na juhovýchode Kanady sa od Veľkých jazier až k Atlantiku rozprestierajú zmiešané lesy s javormi, bukmi, jedľami a jedľovcom kanadským (Tsuga canadensis). V južných nížinách prevažujú listnaté lesy. Pozdĺž pobrežia Tichého oceánu sa tiahne jeden z najpôsobivejších lesných komplexov sveta s hustými porastmi duglasky tisolistej (Pseudotsuga menziesii), západného červeného cédru a jedľovca kanadského. Prérie sú veľmi suché oblasti, preto tam stromy rastú vo veľmi malom počte. Prevažujú tu trávy. V súčasnosti sa v tamojších oblastiach nachádzajú rozsiahle obilné polia.

Živočíšstvo

V prevažne chladnej Kanade žijú najmä odolnejšie živočíšne druhy. V severnej časti sa živočíchy koncentrujú predovšetkým popri Severnom ľadovom oceáne, kde žijú hlavne veľryby, mrože a tulene. Arktické oblasti obývajú medvede biele (Ursus maritimus) a v tundre žijú soby polárne (Rangifer tarandus), pižmone, vlky, líšky polárne (Vulpes lagopus) a lumíky. V lete sem prilietajú kŕdle sťahovavých vtákov. Hlavne alka, rybár riečny (Sterna hirundo), kulík, kajka morská (Somateria mollissima) a čajka. V tajge žijú soby, losy, rosomák, medviediky čistotné (Procyon lotor) a medvede čierne (Ursus americanus) a hnedé (Ursus arctos). V minulosti sa obyvatelia týchto oblastí živili hlavne lovom zvierat na kožušiny: bobrov, kún, ondatier, norkov a ďalších zvierat, ktoré tu žijú dodnes. Dnes sa tieto živočíchy chovajú v špecializovaných farmách. Bobor kanadský (Castor canadensis) je národným zvieraťom Kanady, keďže bobry sprevádzali Kanadu už od svojich počiatkov osídlenia Európanmi. Kanadské rody si zvykli dávať bobry do svojich erbov. Bolo to rozšírené zviera, ktoré tiež malo a stále má dôležitú funkciu v kožušinovom priemysle. Juh Kanady je obývaný jeleníkom bielochvostým (Odocoileus virginianus). Lasice, vydry a veveričky žijú predovšetkým v obývaných oblastiach. V oblasti prérií možno natrafiť na severoamerické druhy zajacov, sysľov a tetrovov. Ďalej bizóny a vidlorohy (prežúvavce podobné antilopám). V horských oblastiach žijú ovce hruborohé (Ovis canadensis), horské kozy, svište a pumy. Taktiež veľa druhov vtákov: kardinál červený (Cardinalis cardinalis), kolibiarik sykavý (Phylloscopus sibilatrix), vlha, severoamerický drozd a mnoho ďalších.

Ochrana prírody

Kanadské národné parky sú nielen kanadské, ale tiež svetové prírodné klenoty. Nachádzajú sa v každej z 13 provincií a teritórií. Kanadské národné parky spravuje Parks Canada, vládna agentúra pod jurisdikciou Ministerstva životného prostredia a zmeny klímy. Cieľom systému národných parkov je vyčleniť územia predstavujúce 39 rôznych prírodných regiónov krajiny, ktoré sú charakterizované v Pláne systému národných parkov, hlavne s cieľom chrániť ekologickú integritu krajiny a umožniť verejnosti skúmať, spoznávať a užívať si prírodné prostredie Kanady. Najstarším kanadským národným parkom je Národný park Banff, ktorý bol zriadený v roku 1885 a nachádza sa v juhozápadnej časti provincie Alberta. S rozlohou 44 972 km² je Národný park Wood Buffalo najväčším v Kanade. Rozprestiera sa na hranici Alberty a Severozápadných teritórií.

V súčasnosti je v Kanade 38 národných parkov, deväť národných prírodných rezervácií a jeden národný mestský park.^[43]

Obyvateľstvo

Populačný vývoj v rokoch 1961 – 2010

Koridor Quebec-Windsor, v ktorom sa sústreďuje väčšina obyvateľov Kanady

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 mala Kanada 30 007 094 obyvateľov. V roku 2021 ich podľa sčítania už bolo 36 991 981.^[6] Odhad pre druhý kvartál roka 2022 je 38 654 738 obyvateľov.^[5] Miliónový nárast trval len 2 roky a 2 mesiace čo bola zatiaľ najkratšia doba na taký nárast. Za prvú štrvrtinu roka Kanada zaznamenala najvyšší migračný prírastok vôbec, 88 120 osôb. Celkom krajina prijala 79 951 imigrantov, netrvalých migrantov 22 283. Prirodzený prírastok bol 15 037.^[44] Väčšina rastu je vďaka imigrácii, hoci prílev prisťahovalcov do štátu je v ostatnom období limitovaný.

Kanada patrí medzi veľmi riedko zaľudnené štáty Zeme. Hustota osídlenia kanadského územia je 4,2 obyvateľa/km² (jedna z najnižších na svete), ale rozmiestnenie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné. Väčšina obyvateľov je sústredená v južnej a východnej časti krajiny, najmä v 160 km dlhom páse okolo amerických hraníc a v koridore Quebec-Windsor.^[45]

Hustejšie obývané sú oblasti Veľkých kanadských jazier, v juhovýchodnom podhorí Kordiller a na juhovýchodnom pobreží Tichého oceána. Naopak rozsiahle teritoriálne územia na severe sú osídlené veľmi riedko. Najsevernejším trvalo osídleným miestom Kanady (a takisto aj sveta) je CFS Alert na severnom výbežku Ellesmerovho ostrova, 817 kilometrov (450 námorných míľ) od severného pólu.^[46]

Etnické zloženie

Inuiti z provincie Nunavut

Chinatown vo Vancouveri je najväčšou čínskou štvrťou v Kanade a jednou z najväčších v Severnej Amerike

Kanada je etnicky veľmi rôznorodá. Podľa sčítania z roku 2001 tu existuje 34 etnických skupín, ku ktorým sa hlási minimálne 100 000 obyvateľov. Veľa obyvateľov (najmä francúzsky hovoriacich) navyše o sebe hovorí ako o Kanaďanoch aj ako o Francúzoch, pričom v sčítaní udávajú obidve tieto etnické zaradenia.

Najväčšie etnické skupiny sú Kanaďania (39,4%), Angličania (20,2%), Francúzi (15,8%), Škóti (14,0%), Íri (12,9%), Nemci (9,3% ), Taliani (4,3%), Číňania (3,7%), Ukrajinci (3,6%) a Prvé národy (3,4%). Pôvodní obyvatelia Kanady (asi 600 000) žijú prevažne na západe (Indiáni) a na severe krajiny (Inuiti).

Francúzsky hovoriaca populácia je sústredená najmä v Quebecu a existujú v nej silné separatistické tendencie. Eskimáci sú sústredení hlavne na severe, prvé národy a Métisovia na juhu centrálnej časti krajiny (prériové provincie). Populácia týchto troch pôvodných etník rastie viac než dvakrát rýchlejšie ako zvyšok kanadskej populácie.

V roku 1971 kanadská vláda oficiálne prijala politiku multikulturalizmu. V súčasnosti Kanada prijíma každý rok okolo 280 000 imigrantov a väčšina z nich pochádza z Ázie. V roku 2001 patrilo 13,4% populácie k tzv. viditeľným menšinám a v roku 2011 sa k viditeľným menšinám hlásilo už 19,1% populácie.^[47]

Jazyky

Dvojjazyčná francúzsko-anglická varovná značka pred medveďmi v Národnom parku Forillon v Quebecu

Kanada je multikultúrna krajina mnohých jazykov. Na federálnej úrovni sa od roku 1969 profiluje ako dvojjazyčná. Úradné jazyky sú angličtina (materinský jazyk 59,7% obyvateľov) a francúzština (materinský jazyk 23,2% obyvateľov). Jeden z týchto jazykov ovláda 98,5% obyvateľov (len angličtinu 67,5%, len francúzštinu 13,3% a oba jazyky 17,7%). Znalosť jedného z jazykov je podmienka k udeleniu občianstva žiadateľom z iných krajín. Angličtina je materskou rečou väčšiny obyvateľov všetkých provincií s výnimkou Quebecu a v dvoch z troch teritórií (Yukon a Severozápadné teritóriá). Pri pohľade do etnických štatistík je potrebné si uvedomiť fakt, že ak sa niekto hlási k francúzskej národnosti, ešte neznamená, že nutne má za materinský jazyk francúzštinu, u ďalších etník, Írov a Škótov, sa takto nedá uvažovať už vôbec. Ako materinskú reč udáva angličtinu aj veľká časť potomkov pôvodných obyvateľov.

Francúzština má najsilnejšiu pozíciu v Quebecu, kde je zároveň jediným oficiálnym jazykom. Quebec je tiež jedinou provinciou Kanady, v ktorej nemá angličtina žiadny oficiálny status, a v ktorej sa väčšina obyvateľov anglicky nedohovorí. Mimo Quebec má francúzština silnú pozíciu v provincii New Brunswick, ktorý je jedinou provinciou, ktorá je rovnako ako federálna úroveň vlády dvojjazyčný. V Ontáriu je oficiálnym jazykom iba angličtina, pričom francúzština má polooficiálny status a je v úradnom styku používaná, podobne je na tom Manitoba. Britská Kolumbia nemá oficiálny jazyk, ale de facto je ním angličtina.

Ostrov princa Eduarda a Newfoundland a Labrador majú za úradný jazyk vedenú iba angličtinu, pričom na nižších úrovniach služieb sa možno v rámci komunít dohovoriť rôzne. V Novom Škótsku je bežná angličtina, okrem nej majú významnú pozíciu francúzština, írčina a škótčina. Úradný jazyk nie je určený. V Alberte je jediným oficiálnym jazykom angličtina. V Yukone sú úradnými jazykmi angličtina a francúzština, vo zvyšných dvoch teritóriách sú ako úradné jazyky vedené okrem týchto dvoch ešte jazyky pôvodných obyvateľov (v Severozápadných teritóriách ich je šesť, v Nunavute dva).

Podiel materských jazykov

Zdroj: Sčítanie obyvateľstva v Kanade, 2001 (tabuľka kombinuje jedno a viacnásobné odpovede)

Náboženské zloženie

Rímskokatolícke Oratórium svätého Jozefa v Montreale

Väčšina obyvateľov Kanady (67,3%) sa hlási ku kresťanstvu. Najsilnejšou kresťanskou cirkvou je rímskokatolícka cirkev, ku ktorej sa hlási 43,6% obyvateľov. V Kanade pôsobia aj početné diecézy východných katolíkov z celkovo 7 cirkví: arménski katolíci, chaldejskí katolíci z Iraku, maroniti, gréckokatolíci-melchiti, ukrajinskí gréckokatolíci, rumunskí gréckokatolíci a slovenskí gréckokatolíci. Majú celkovo 251 500 veriacich a časť z 36 000 arménskych katolíkov a časť z 6 200 rumunských gréckokatolíkov majú diecézy pre USA a Kanadu.

Najväčšou protestantskou denomináciou je Zjednotená cirkev Kanady (ktorá vznikla v roku 1925 zlúčením kanadských presbyteriánov, metodistov a evanjelikálov) (9,6%), nasleduje ju anglikánska cirkev. Z nekresťanských náboženstiev je najvýznamnejší islam (3,2%). Ako bez vyznania sa profiluje 23,9% obyvateľov.^[48]

Zastúpenie rôznych vyznaní nie je pochopiteľne rovnomerné. Katolícka cirkev má enormne silnú pozíciu v Quebecu a všeobecne potom medzi obyvateľstvom írskeho a francúzskeho pôvodu. Sikhizmus, islam a budhizmus majú silnú pozíciu vo veľkých mestách ako Toronto alebo Vancouver.

Islam je najrýchlejšie rastúcim náboženstvom v Kanade a počet jeho vyznávačov stúpol z 98 000 v roku 1981 na viac ako 1 milión v roku 2011, predovšetkým v dôsledku liberálnej imigračnej politiky.^[49] Kanadský premiér Justin Trudeau vyhlásil, že utečenci sú v jeho krajine vítaní bez ohľadu na náboženské vyznanie.^[50]

Sídla

Toronto

Montreal

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---

Zdroj: Wikipedia.org - čítajte viac o Kanada

Navigácia: Vývojárske a vydavateľské spoločnosti počítačových hier a videohier > Vývojárske a vydavateľské spoločnosti počítačových hier >

Podporte znalostnú spoločnosť na Slovensku

čítajte viac na tomto odkaze: Vývojárske a vydavateľské spoločnosti počítačových hier a videohier

Príbuzné výrazy:

Úřad
Úmrtí v roce 2021
Ústřední vedení odboje domácího
Čechoslováci v cizinecké legii během války v Indočíně
Červen
Červenec
Česká advokátní komora
Česká strana sociálně demokratická
Česká Wikipedie
České království
Česko
Česko-slovenský rozhlas
Československo
Česko na Letních olympijských hrách 2020
Řád bratří kazatelů
Římské číslice
Řecko
Řeholník
Šablona:Britské princezny sňatkem
Šarlota Augusta Hannoverská
Škoda Felicia
Španělsko
Štefan Svetko
Švédsko
Železniční trať Plzeň – Furth im Wald
Žofie Antonie Brunšvicko-Wolfenbüttelská
1. červen
1. říjen
1. august
1. březen
1. duben
1. február
1. júl
1. jún
1. január
1. květen
1. máj
1. prosinec
1. srpen
10. červen
10. březen
10. duben
10. jún
10. leden
10. roky 20. storočia
11. červen
11. červenec
11. august
11. duben
11. február
11. január
11. marec
11. prosinec
11. srpen
1118
12. červen
12. červenec
12. říjen
12. august
12. březen
12. duben
12. júl
12. január
12. máj
12. október
12. srpen
13. červen
13. říjen
13. august
13. duben
13. jún
13. květen
13. listopad
13. máj
13. marec
13. prosinec
13. září
1348
1389
14. červen
14. august
14. březen
14. duben
14. květen
14. leden
14. září
1410
1415
1435
1440
1469
1494
1498
15. únor
15. červen
15. červenec
15. říjen
15. březen
15. duben
15. január
15. květen
15. leden
15. září
1511
1521
1541
1566
1576
16. červen
16. august
16. březen
16. duben
16. február
16. květen
16. leden
16. marec
16. srpen
16. století
1621
1628
1632
1634
1650
1652
1656
1663
1667
1672
1675
1682
1683
17. únor
17. červen
17. červenec
17. říjen
17. august
17. březen
17. duben
17. leden
17. máj
17. marec
17. prosinec
17. srpen
17. století
1705
1706
1708
1709
1710
1711
1712
1715
1716
1717
1720
1723
1724
1725
1729
1730
1732
1733
1741
1742
1745
1746
1754
1756
1759
1761
1766
1772
1776
1782
1783
1784
1785
1786
1787
1788
1789
1790
1792
1793
1795
1796
18. červen
18. duben
18. listopad
18. marec
18. století
18. září
1803
1806
1808
1811
1814
1815
1816
1817
1818
1819
1820
1821
1826
1827
1832
1833
1834
1835
1836
1837
1838
1839
1840
1841
1842
1844
1845
1847
1848
1853
1854
1856
1858
1859
1860
1861
1862
1863
1865
1867
1868
1870
1871
1874
1875
1876
1877
1878
1879
1880
1881
1882
1883
1884
1887
1888
1889
1891
1892
1893
1896
1897
1899
19. červen
19. červenec
19. duben
19. jún
19. prosinec
19. srpen
19. století
19. storočie
19. září
1900
1901
1903
1904
1905
1906
1907
1908
1909
1910
1912
1913
1918
1921
1922
1923
1924
1925
1926
1926 v športe
1927
1928
1929
1930
1931
1932
1933
1935
1939
1941
1943
1944
1945
1946
1947
1948
1952
1956
1957
1958
1960
1962
1963
1964
1967
1968
1969
1970
1971
1973
1977
1978
1981
1983
1984
1986
1987
1989
1990
1991
1992
1993
1994
1995
1996
1997
1998
2. únor
2. červen
2. červenec
2. říjen
2. apríl
2. duben
2. február
2. květen
2. leden
2. marec
2. prosinec
2. srpen
2. tisíciletí
2. září
20. červen
20. červenec
20. duben
20. január
20. květen
20. leden
20. listopad
20. roky 20. storočia
20. století
20. storočie
20. září
2000
2001
2002
2003
2005
2006
2007
2009
2010
2011
2012
2013
2014
2015
2016
2017
2018
2019
2020
2021
2022
21. červen
21. apríl
21. duben
21. květen
21. máj
21. marec
21. prosinec
21. storočie
22. únor
22. červen
22. červenec
22. říjen
22. apríl
22. březen
22. duben
22. február
22. júl
22. jún
22. listopad
22. máj
22. září
23. červen

23. červenec
23. duben
23. júl
23. květen
23. listopad
23. září
24. únor
24. červen
24. říjen
24. duben
24. květen
24. leden
24. marec
24. srpen
25. červen
25. duben
25. jún
25. květen
25. leden
25. srpen
25. září
26. únor
26. červen
26. apríl
26. duben
26. júl
26. jún
26. január
26. máj
26. září
27. červen
27. březen
27. duben
27. listopad
27. září
28. červen
28. duben
28. jún
28. leden
29. únor
29. červen
29. červenec
29. duben
29. január
29. květen
29. prosinec
29. srpen
29. září
2P/Encke
3. únor
3. červen
3. apríl
3. duben
3. júl
3. jún
3. január
3. leden
3. listopad
3. září
30. červen
30. červenec
30. říjen
30. apríl
30. duben
30. jún
30. marec
30. roky 20. storočia
31. červenec
31. říjen
31. júl
31. január
31. máj
31. srpen
4. únor
4. červen
4. červenec
4. říjen
4. duben
4. júl
4. leden
4. srpen
451
5. únor
5. červen
5. červenec
5. březen
5. duben
5. květen
5. srpen
5. září
529
6. červen
6. říjen
6. august
6. duben
6. február
6. listopad
6. marec
6. září
7. červen
7. říjen
7. březen
7. duben
7. február
7. leden
7. máj
7. prosinec
7. srpen
7. září
8. červen
8. červenec
8. apríl
8. august
8. duben
8. február
8. květen
8. leden
8. máj
8. marec
8. prosinec
8. srpen
8. září
9. červen
9. červenec
9. apríl
9. duben
9. júl
9. jún
9. květen
9. prosinec
9. srpen
Aaron Klug
Abdulhamid I.
Abdus Salam
Adam Ferguson
Adelheid Sasko-Meiningenská
Adolf Foehr
Adolf Parlesák
Aetius
Alžbeta II.
Alan Greenspan
Albánie
Albína Honzáková
Albert Sasko-Kobursko-Gothajský
Albrecht II. Habsburský
Aleksander Fredro
Alena Šrámková
Alessandra de Osma
Alexander Graham Bell
Alexandra, 2. vévodkyně z Fife
Alexandra Dánská
Alexandre Colonna-Walewski
Alexandr I. Pavlovič
Alfréd Wetzler
Alfredo Di Stéfano
Alice, vévodkyně z Gloucesteru
Allen Ginsberg
Alois Hadamczik
Alois Jedlička
Alois Kudrnovský
Alois Mezera
Alois Neruda
Alois Stompfe
Alois Vicherek
Amálie Hesensko-Darmstadtská
Amélie Sofie Hannoverská
Amharsko
Andrzej Wajda
Anglie
Anna Žofie Sasko-Gothajsko-Altenburská
Anna Žofie Schwarzbursko-Rudolstadtská
Anne, vévodkyně z Cumberlandu a Strathearnu
Antônio de Castro Mayer
Antonín Líman
Antonín Pikhart
Antonín Skřivan
Antonie Amálie Brunšvicko-Wolfenbüttelská
Antonio Sacchini
Anton Trón
Arnošt Fridrich Sasko-Kobursko-Saalfeldský
Atletika na Letních olympijských hrách 2012 – 400 metrů překážek ženy
Atlet Evropy
Attila
Augusta Hesensko-Kaselská
Augusta Reuss Ebersdorf
Augusta Sasko-Gothajská
Augustin Bartoloměj Hille
Auschwitz
Autorita (knihovnictví)
Avraham Firkovič
Básník
Běh na 400 metrů
Běh na 400 metrů překážek
Bělorusko
Březen
Barbora Krejčíková
Baron
Baron Prášil (kniha)
Beatles
Beat generation
Benito Mussolini
Ben Roy Mottelson
Betlémská kaple
Birgitte, vévodkyně z Gloucesteru
Bitva na Bílé hoře
Bitva na Katalaunských polích
Brazília
Brno
Burgtheater
Camilla, vévodkyně z Cornwallu
Carl Maria von Weber
Carl Wilhelm Scheele
Caroline, hanoverská princezna
Catherine, vévodkyně z Cambridge
Cebu
Challenger (raketoplán)
Charles de la Bédoyére
Choť
Chuck Berry
Cloris Leachmanová
Coburg
Commons:Featured pictures/cs
Convair B-36 Peacemaker
Corpus iuris civilis
Covid-19
Dítě
Důstojník
Důvod
Dana Hlaváčová
Dario Fo
Dave Bailey
David Attenborough
Desaťročie
Diamantová liga
Diecéze
Domažlice
Dominik Hrušovský
Donald Peterson
Duben
Dusty Hill
Eduard August Hannoverský (1767)
Eduard Belcredi
Eduard Bindas
Eduard Formánek
Electronic Arts
Elena Várossová
Eleonora Amálie ze Schwarzenberka
Elizabeth Bowes-Lyon
Encyklopedie
Erich Einhorn
Ernest Jucovič
Esther Williams
Etiopie
Evžen Vratislav z Mitrovic
Evropané
Exkomunikace
Fakultní nemocnice u sv. Anny v Brně
Feodora Leiningenská
Ferdinand Albrecht II. Brunšvicko-Wolfenbüttelský
Ferdinand III. Habsburský
Fernão de Magalhães
Fernando Corbató
Fidel Castro
Figarova svatba
Filipíny
Florencie
Forenzní vědy
François-Édouard Picot
François Arago
Francie
Francouzská cizinecká legie
Francouzské království
Frank Finlay
Frank Lampard
František Antonín Gindl
František Benda
František Hála
František Hudeček
František Josias Sasko-Kobursko-Saalfeldský
František Kermer
František Matouš Klácel
František Nedvěd
František Nosál
František Sasko-Kobursko-Saalfeldský
František Tkadlík
František Vnuk
František Xaverský
Franz von Pillersdorf
Franz Xaver Winterhalter
Frederick Hopkins
Frederika Meklenbursko-Střelická
Frederika Pruská
Frederik III. Dánský
Fridrich II. Veliký
Fridrich Vilém II.
Friedrich Heidler
Gamesfarm
Gelasius II.
Gemeinsame Normdatei
Georges Dufrénoy
George Martin
Georgi Lozanov
Gian Galeazzo Sforza
Giovanni Battista Lampugnani
Girolamo Savonarola
Gottfried August Bürger
Grazia Deleddová
Gregoriánský kalendář
Gustav III. Švédský
Gustav Stresemann
Habsburská monarchie
Hannoverské princezny sňatkem
Hans Boesch
Heřman
Helena Waldecko-Pyrmontská
Hermína
Hilary Putnam
Hilda Múdra
Hlavní strana
Hoboj
Hostinec U Kaštanu
Hugh Hefner
Hunové
Ignaz Feigerle
IKEA
Ilona Svobodová
Indie
Indočína
Indočínská válka
Ingvar Kamprad
Irwin Rose
Islámský stát
Islamský kalendár
Itálie
Ivan Foustka
Jáchym Ondřej Šlik
Ján Eugen Kočiš
Ján Jesenský
Ján Maďar
Ján Podolák
Jérôme Lejeune
Július Binder
Jacob Hübner
Jacques Balmat
Jacques Offenbach
Jakub Stuart, vévoda z Cambridge
Jamato (1940)
James Stirling (architekt)
Janovy pašije
Jan Hýbl
Jan Hus
Jan Křtitel Pola
Jan Mikolášek
Jan Neruda
Jan Rudolf Demel
Jan Tomáš Kuzník
Jan Vianney
Jan Viklef
Jan z Lancasteru
Japonsko
Jaroslav Cejp
Jaroslav Kurzweil
Jean-Baptiste-Jacques Élie de Beaumont
Jean-Baptiste Charles Bouvet de Lozier
Jean-Marie Bachelot de La Pylaie
Jean Baptiste Perrin
Jean Moulin
Jiří Adamíra
Jiří Bělka
Jiří Družecký
Jiří III.
Jiří IV.
Jiří Levý
Jiří Prskavec
Jihoafrická republika
Jimmy Carter
Jindřich Černý (1930)
Jindřich Klečka
Jindřich V. Sálský
Jindřich XXIV. Reuss Ebersdorf
Johann Bernhard Fischer
Johann Nepomuk Kniebandl von Ehrenzweig
Johann Sebastian Bach
John Francis Wade
John Franklin
John George Kemeny
John Goodman
John Walker
Josef Babánek
Josef Beran
Josef Dostál (kajakář)
Josef II.
Josef Kemr
Josef Nesvadba
Josef Scheiwl
Josef Václav Myslbek
Joseph Martin Kraus
Juhani Aho

Jules Verne
Juliana Sasko-Kobursko-Saalfeldská
Julija Pečonkinová
Julius II.
Juraj Králik (diplomat)
Justinián I.
Kókaku
Kanada
Kanoistika na Letních olympijských hrách 2020 – C1 slalom muži
Kapské Město
Karel Černý (scénograf)
Karel Emanuel II. Savojský
Karel František Pitsch
Karel Herfort (1871)
Karel Hromádka (fotbalista)
Karel I. Stuart
Karel III. Španělský
Karel IV.
Karel Kosík
Karel Ludvík Fridrich Bádenský
Karel Sokolář
Karl Korb von Weidenheim
Karolina Brunšvická
Karolina z Ansbachu
Karol Kállay (fotograf)
Kateřina II. Veliká
Kateřina Javůrková
Kateřina Siniaková
Katharine, vévodkyně z Kentu
Kensingtonský palác
Kent
Klášter
Klement Antonín Zahrádka
Klokan quokka
Kmotr
Kočičí oko (mlhovina)
Koncentrační tábor
Koncil
Konflikt v Tigraji 2020
Konstantin Feoktistov
Korunní princ
Kosmický raketoplán
Koupací vůz
Královna
Královna matka
Království Velké Británie
Kristýna Luisa Öttingenská
Kristián VIII.
Krvavé Boží tělo v Kladně
Kryštof Harant z Polžic a Bezdružic
Kryscina Cimanouská
Kultúra (spoločenské vedy)
Kurt Schwitters
Květa
Květen
Léon Bonnat
Ladislav Pavlovič
Lalibela
Legitimacy of Queen Victoria
Lehká atletika
Leopold Chalupa
Leopold I. Belgický
Leslie Nielsen
Letiště Václava Havla Praha
Letní olympijské hry 2020
Lev Stepanovič Ďomin
Lev Thun-Hohenstein
Liberec
Library of Congress Control Number
Lilek brambor
Lillian Hellman
Lionel Richie
Lipsko
Lisabon
Londýn
Lucie Bílá
Ludvík César, hrabě z Vexin
Ludvík I. Bavorský
Ludvík II. Hornobavorský
Ludvík Rudolf Brunšvicko-Wolfenbüttelský
Ludvík Souček
Ludvík Vaculík
Ludvík XVI.
Luis-Joseph Papineau
Luisa Lehzenová
Luisa Markéta Pruská
Lukáš Krpálek
Lukáš Rohan
Lumír Ševčík
Luna 14
LZ 104
Móric Beňovský
Malíř
Mali
Marceline Desbordes-Valmorová
Marián Čunderlík
Maria, vévodkyně z Gloucesteru a Edinburghu
Maria Walewská
Marie Žofie Helena Beatrice Bourbonská
Marie Alexandrovna Romanovová
Marie Brabantská (1256)
Marie Hannoverská (1776)
Marie Kristina z Kentu
Marie Sasko-Altenburská
Marie z Tecku
Marilyn Monroe
Marina Řecká a Dánská
Markéta Vondroušová
Marko Ristić
Maroko
Mars Odyssey
Maryland
Matyáš František Chorinský z Ledské
Meghan, vévodkyně ze Sussexu
Mel Brooks
Metr
Metro ve Varšavě
Mety
Mezinárodní standardní identifikátor jména
Michel Eugène Chevreul
Milan Šimečka
Milan Jíra (klavírista)
Milan Lasica
Milan Paumer
Milavče
Milenka
Miles Davis
Miloš Vacek
Miroslav Fiedler
Miroslav Jindra
Miroslav Lamač
Misionář
Mistrovství světa v atletice 2013
Mistrovství světa v atletice 2015
Mojang Studios
Mombasa
Monika zu Solms-Laubach
Mont Blanc
Moravský zemský sněm
Morton Feldman
Moses Mendelssohn
Moskva
Murray Rothbard
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní konvent
Následnictví
Němčina
Německo
Nacismus
Nadace Wikimedia
Napoleon Bonaparte
Narození
Nathaniel Wallich
Neal Cassady
Neapol
Neapolská operní škola
Neděle
Nemecko
Neteř
Neutronová bomba
New York
Nicole Kidmanová
Nikolaj Borisovič Delone
Nizozemci
Nobelova cena za fyziologii a lékařství
Nobelova cena za literatúru
Nový svět
Ojmiakon
Olbram Zoubek
Olympijské hry
Ontario (provincie)
Organizace spojených národů
Osecký klášter
Osmanská říše
Oswald Mathias Ungers
Othenio Abel
Pět neděl v balóně
Pařížská observatoř
Pandemie covidu-19
Pandemie covidu-19 v Česku
Papež
Paríž
Parlament
Patricia Nealová
Paul Berg
Pavel Hobl
Pavol Viboch
Peking
Peter Lax
Petr III. Portugalský
Petr Kolář (zpěvák)
Petr Rada (textař)
Pierre-Henri Cami
Pierre Méchain
Pius VI.
Ploutvonožci
Poledník
Polské království
Polsko
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Monarchie
Portál:Náboženství
Portál:Novověk
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Portál:Politika
Portál:Spojené království
Portál:Sport
Portugalsko
Pražská univerzita
Praha
Premiéra TV
Prima (televizní stanice)
Princ
Princess Royal
Princezna Diana
Princ z Walesu
Pruské království
Prvovýstup
Q58067
Q58067#identifiers
Q58067#identifiers|Editovat na Wikidatech
Radek Šlouf
Radek Dosoudil
Rakousko
Ralph David Abernathy
Ralph Waite
Regent
René Goscinny
Request for Comments
Richard Kaufmann
Robert Creeley
Robert Fogel
Robert King
Rok
Rudolf Jelínek
Rudolf Nováček
Rudolf Richter
Rudolf Turek
Rudolf Vrba
Ruské impérium
Rusko
Samson Rafael Hirsch
Sarah, vévodkyně z Yorku
SARS-CoV-2
Sasko
Sekretář (administrativa)
Senegal
Severní Amerika
Severný pól
Seznam britských králů
Seznam byzantských císařů
Seznam hlav ruského státu
Seznam představitelů Belgie
Seznam světového dědictví v Africe#Etiopie
Siegfried Lenz
Siloš Pohanka (hudobník)
Slalom na divoké vodě
Slovensko
SNAC
Socialistická federativní republika Jugoslávie
Sofie Řecká a Dánská
Sophie, hraběnka z Wessexu
Soubor:2019 ICF Canoe slalom World Championships 092 - Lukáš Rohan.jpg
Soubor:Caroline Bardua - Bildnis des Komponisten Carl Maria von Weber.jpg
Soubor:Duchknt.jpg
Soubor:Frederick Wilhelm II.png
Soubor:Friedrich Zweite Alt.jpg
Soubor:John Goodman by David Shankbone.jpg
Soubor:Lampard chelsea2.jpg
Soubor:LionelRichie0995-1000.jpg
Soubor:Lucie Bila.jpg
Soubor:Lukáš Krpálek - Rio 2016.jpg
Soubor:Nicole kidman3cropped.jpg
Soubor:Sir John Conroy, 1st Bt by Henry William Pickersgill.jpg
Soubor:Victoria duchess of Kent.jpeg
Soubor:Victoria Duchess of Kent 1861.jpg
Soubor:XB-36 first flight.jpg
Soubor:Zuzana Hejnová Moscow 2013.jpg
Sovětský svaz
Sovietsky zväz
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené státy americké
Spoločnosť národov
Srážka vlaků u Milavčí
Stanislav II. August Poniatowski
Stanislav Vávra
Starověký Řím
Storočie
Story Musgrave
STS-6
Světová zdravotnická organizace
Svatá říše římská
Svatý Marek (Florencie)
Svatba
Tadeus Reichstein
Tallinn
Televize
Tenis na Letních olympijských hrách 2020
Tenis na Letních olympijských hrách 2020 – ženská čtyřhra
Tenis na Letních olympijských hrách 2020 – ženská dvouhra
Teodor Münz
Terry Cooper
Theodor Svedberg
Theo Adam
Thyra Dánská (1853–1933)
Thyra von Westernhagen
Tibor Šalát
Tigrajská lidově osvobozenecká fronta
Tikrít
Tomáš Fryčaj
Tomáš G. Masaryk
Tomáš Garrigue Masaryk
Tomáš Josef Povondra
Tovaryšstvo Ježíšovo
Turecko
Tycho de Brahe
Tympány
UNESCO
Univerzita Karlova
Uranienborg
Václavské náměstí
Václav Budovec z Budova
Václav Kalous
Václav Schuster
Václav Valeš (politik)
Vídeň
Výchova
Výstup do vesmíru
Vakcína proti covidu-19
Valéry Giscard d’Estaing
Vasco da Gama
Velha Goa
Velký pátek
Velkokníže
Vesuv
Viet Minh
Viktorie (britská královna)
Viktorie Adléta Šlesvicko-Holštýnská
Viktorie Luisa Pruská
Viktorie Sasko-Koburská
Viktorie Sasko-Kobursko-Saalfeldská
Viktor Stretti
Vilém IV. Britský
Vilém Weiss
Vilemína Ernestina Dánská
Virgil Ivan Grissom
Virtual International Authority File
Vital Šyšov
Vivian Maierová
Vladimír Beneš (1921)
Vladimir Osipovič Bogomolov
Vladko Maček
Vojtech Adamec
Vojtech Mihálik
Vysílač Konstantynow
Vzducholoď
Vzducholoď Norge
Washington, D.C.
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikimedia Česká republika
Wikimedia Commons
Wikimedia Foundation
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Wilhelm Gesenius
Wilhelm Grimm
William Duesbury
William George Horner
William Herschel
William R. King
Windsor
Wolfgang Amadeus Mozart
WorldCat
Západní Virginie
Zápalka (dřívko)
Zdeněk Netopil
Zikmund III. Vasa
Znojmo
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru
Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier
Zuzana Hejnová

---

Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

---

www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk

---