A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Lübeck | |||
mesto | |||
Pohľad na Lübeck
| |||
|
|||
Prezývka: "Mesto siedmich veží" alebo "Brána severu" | |||
Štát | Nemecko | ||
---|---|---|---|
Spolková krajina | Šlezvicko-Holštajnsko | ||
Mesto bez okresu | Lübeck | ||
Diaľnica | A 1, A 20, A 226 | ||
Rieka | Trave | ||
Nadmorská výška | 13 m n. m. | ||
Súradnice | 53°52′S 10°41′V / 53,867°S 10,683°V | ||
Rozloha | 214,14 km² (21 414 ha) | ||
Obyvateľstvo | 209 890 (31. 3. 2010) | ||
Hustota | 980,15 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1076 | ||
Primátor | Bernd Saxe (SPD) | ||
Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
- letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
PSČ | 23501 – 23570 | ||
Tel. predvoľba | +49(0)451; (0)4502 | ||
Kód | 01 0 03 000 | ||
EČV | HL | ||
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |||
Názov | Hanseatic City of Lübeck | ||
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1987 (#11) | ||
Číslo | 272 | ||
Kritériá | iv | ||
Poloha mesta Lübeck v rámci Nemecka
| |||
Wikimedia Commons: Lübeck | |||
Webová stránka: http://www.luebeck.de | |||
OpenStreetMap: mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Lübeck je bývalé hanzové mesto a mestský okres na severe Nemecka, konkrétne na juhovýchode spolkovej krajiny Šlezvicko-Holštajnsko ležiace pri Baltskom mori. Po hlavnom meste Kiele má v spolkovej krajine najväčší počet obyvateľov a rozlohou ide o najväčšie mesto Šlezvicka-Holštajnska. Stredoveké centrum mesta je zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Geografia
Mesto leží v Severonemeckej nížine na hornom toku rieky Travy, ktorá sa po zhruba 17 km vlieva do Baltského mora. Geografická poloha zvýhodnila mesto vo vývoji pred inými baltskými prístavmi a je dôvodom neskoršieho razantného ekonomického rozmachu. Bolo jedným z centier Hanzy (spolok severonemeckých prístavných miest, ktoré sa zaoberali obchodom).
Dejiny
Územie dnešného Lübecku bolo osídlené po skončení poslednej doby ľadovej. V oblasti sa nachádza niekoľko neolitických dolmenov. Okolo roku 700 bolo územie dnešného Lübecku osídlené Slovanmi, po príchode ktorých predošlé germánske obyvateľstvo odišlo na západ. Začiatkom 9. storočia odtiaľto Karol Veľký vyhnal Sasov, ktorí sa postavili jeho pokusom o ich christianizáciu, a na ich miesto priviedol svojich spojencov Polabských Slovanov. Na brehu rieky Travy asi 4 km severne od dnešného centra Lübecku založili osadu Liubice, ktorá sa v 10. storočí stala najdôležitejším sídliskom Obodritského zväzu a bol tu postavený hrad. V roku 1128 bola Liubicu vypálil pohanský rujanský kmeň Ránov. Moderné mesto Lübeck založil v roku 1143 Adolf II., gróf zo Schauenburgu a Holštajnska, ako nemeckú osadu na riečnom ostrove Bucu. Založil tu nový hrad, o ktorom sa zmieňuje prvý raz v roku 1147 Helmold. V roku 1158 Adolf odstúpil hrad Henrichovi Levovi. Po Henrichovom páde v roku 1181 sa stal Lübeck na osem rokov slobodným ríšskym mestom. Fridrich I. Barbarossa postavil do čela mesta vládnucu radu, ktorá tu bola až do 19. storočia. Ovládali ju obchodníci, zásluhou ktorých potom po stáročia lübeckej politike dominovali obchodné záujmy. Mesto a hrad potom striedavo vlastnilo niekoľko držiteľov. Do roku 1192 bol Lübeck súčasťou Saského vojvodstva, potom patril do roku 1217 k Holštajnskému grófstvu, nakoniec do bitky pri Bornhövede v roku 1227 bol súčasťou Dánska. Okolo roku 1200 sa stal lübecký prístav hlavným prístavom pre kolonistov, ktorí odtiaľ vyplávali do pobaltských území dobytých Livonským rádom a neskôr Rádom nemeckých rytierov.
V roku 1226 cisár Fridrich II. Hohenstaufský povýšil mesto na slobodné ríšske mesto a súčasné územie mesta sa stalo až do 31. marca 1937 hlavnou časťou novovzniknutého mestského štátu Slobodné a hanzové mesto Lübeck, ktorý bol od roku 1871 spolkovou krajinou Nemeckého cisárstva. V 14. storočí sa stal Lübeck najmocnejším členom obchodnej organizácie Hanza a bol označovaný ako "Kráľovná hanzy". V rokoch 1806 - 1810 Lübeck okupovalo Francúzske cisárstvo, a následne nim bol 13. decembra 1810 anektovaný a od 1. januára 1811 do roku 1813 začlenený do novovytvoreného francúzskeho departementu Bouches-de-l'Elbe. Od 1. apríla 1937 je súčasťou Šlezvicka-Holštajnska.
UNESCO
V roku 1987 boli zachované stredoveké časti mesta vyhlásené za súčasť kulturného dedičstva UNESCO. Rozhodujúci bol najmä príkladný charakter mesta vyjadrujúci stredoveký mestský rozvoj, markantná silueta so siedmimi vežami piatich hlavných kostolov a zachovalá zástavba z predindustriálného obdobia. Centrum mesta je turistický cieľ, zaujímavá je hlavne najstaršia časť Lübecku, ktorá leží z väčšej časti na ostrove medzi riekou Travou a Wakenitzom. Ostrov sa rozprestiera asi kilometer od severu na juh a 1,5 km od západu na východ. Niektoré budovy ako napríklad Holštajnska brána (Holstentor) ležia mimo ostrov. Okruh chránený UNESCOm zahŕňa tie najdôležitejšie stavby Lübecku: radnicu, kláštor, Koberg (úplne zachovalá štvrť z 13. storočia), Kostol sv. Jakuba, Nemocnicu sv. Ducha, štvrť patricijských domov z 15. a 16. storočia medzi kostolom sv. Petra a Holštajnskou bránou (Holstentor) a soľné zásobníky (sklady) na ľavom brehu Travy. S Lübeckom je spojený slávny nemecký spisovateľ Thomas Mann, ktorý sem umiestnil dej svojho románu Buddenbrookovci, za ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru.
Partnerské mestá
- Benátky, Taliansko, 1979
- Bergen, Nórsko, 1996
- Kawasaki, Japonsko, 1992
- Klaipėda, Litva, 1990
- Kotka, Fínsko, 1969
- La Rochelle, Francúzsko, 1980
- Šao-sing, Čína, 2003
- Visby, Švédsko, 1999
- Wismar, Nemecko, 1987
Galéria
-
Holštajnska brána
-
Nemocnica sv. Ducha
-
Kostol Panny Márie
-
Katedrála
-
Kostol sv. Petra
-
Kostol sv. Egídia
-
Múzeum v kláštore sv. Anny
-
Schifferova spoločnosť
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lübeck
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lübeck na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk