A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Lin Piao | |
Bývalý minister obrany Čínskej ľudovej republiky | |
---|---|
V úrade 1959 – 1971 | |
Bývalý podpredseda Ústredného výboru Komunistickej strany Číny | |
V úrade 1959 – 1971 | |
Bývalý vicepremiér Čínskej ľudovej republiky | |
V úrade 1954 – 1971 | |
Biografické údaje | |
Narodenie | 5. december 1907 |
Úmrtie | 13. september 1971 (63 rokov) Öndörkhaan, Mongolsko |
Politická strana | Komunistická strana Číny |
Profesia | Politik a vojak |
Odkazy | |
Lin Piao (multimediálne súbory) | |
Lin Piao (čín. 林彪 – Lin Piao, pchin-jin: Lín Biāo; * 5. december 1907 – † pravdepodobne 13. september 1971) bol čínsky komunistický vojvodca v občianskej vojne proti Kuomintangu a vo vojne proti Japonsku.
Bol považovaný za jedného z najschopnejších veliteľov Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (ČĽOA). Pripisuje sa mu, že vydal tzv. červenú knižku Mao Ce-tungových citátov, ktorá sa mala stať akýmsi kánonom maoizmu.
Narodil sa v dobre fungujúcej rodine obchodníkov v Chuang-kangu v provincii Chu-pej. V roku 1925 sa na strednej škole pripojil k satelitnej organizácii Čínskej komunistickej strany, a ešte v tom istom roku odišiel do Kantonu, kde začal chodiť na vojenskú akadémiu Whampoa. Po dokončení štúdií bol pridelený v roku 1926 k nezávislému pluku. Zúčastnil sa prvej fázy Severného pochodu a bol povýšený na veliteľa roty. Vtedy sa pripojil ku Komunistickej strane Číny. Od októbra 1934 sprevádzal Mao Ce-tunga počas Dlhého pochodu až do provincie Šen-si v roku 1935.[1] V roku 1938 bojoval v bitke v Šen-si, kde bol vážne zranený. Následne sa tri roky zotavoval v Moskve.[2]
Velil komunistickým vojskám, ktoré v roku 1949 obsadili Peking. Po ukončení druhého zasadnutia VIII. zjazdu KS Číny sa konalo plenárne zasadnutie Ústredného výboru, na ktorom bol Lin Piao zvolený za podpredsedu ÚV KS Číny a za člena politbyra. Neskôr v roku 1959 nastúpil do funkcie ministra národnej obrany na miesto Pcheng Te-chuaja.[3] Krátko po vymenovaní zrušil hodnosti v armáde a obnovil systém politických komisárov, presadzoval politizáciu armády.[4] V rokoch 1966 – 1971, teda v prvej fáze tzv. Veľkej proletárskej kultúrnej revolúcie, bol designovaným nástupcom Mao Ce-tunga na čele Komunistickej strany Číny.
Zahynul údajne pri zrútení svojho lietadla nad severným Mongolskom, keď sa pokúšal utiecť do Sovietskeho zväzu v obavách, že bude obvinený z pokusu o štátny prevrat. Podľa oficiálnej správy utekal z krajiny, pretože bolo odhalené jeho sprisahanie a pokus o zavraždenie Maa. Spolu s Lin Piaom zahynuli aj jeho manželka a syn.[5] Keďže bol Lin Piao v tom čase veľmi prominentnou postavou, tak táto udalosť nemohla byť verejnosti oznámená naraz, ale postupne vo vlnách.[6] Až na X. zjazde KS Číny v roku 1973 bolo národu oznámené, prečo pred dvoma rokmi Lin Piao zmizol a okrem iného bola zmenená ústava, pretože ústava prijatá v roku 1969 určila Lin Piaa Mao Ce-tungovým nástupcom.[3]
Referencie
- ↑ LEUNG, Pak-Wah. Historical dictionary of the Chinese Civil War. Lanham, MD : Scarecrow Press, 2002. 191 s. ISBN 0-8108-4435-4.
- ↑ LEE, Khoon Choy. Pioneers of modern China: understanding the inscrutable Chinese. River Edge, NJ : World Scientific Pub, 2005. 549 s. ISBN 981-270-090-0.
- ↑ a b BAKEŠOVÁ, Ivana; KUČERA, Ondřej; LAVIČKA, Martin. Dějiny Čínské lidové republiky: (1949–2018). Praha : NLN - Nakladatelství Lidové noviny, 2019. 444 s. ISBN 978-80-7422-596-3.
- ↑ FAIRBANK, John King. Dějiny Číny. Preklad Martin Hála, Jana Hollanová, Olga Lomová. Praha : NLN, Nakladatelství Lidové noviny, 1998. 656 s. (Dějiny států.) ISBN 80-7106-249-9.
- ↑ JOHNSON, Paul. Dějiny 20. století. Voznice : Leda, 2022. 846 s. ISBN 978-80-7335-335-3.
- ↑ KHÉTSUN, Tubten; AKESTER, Matthew. "The Lin Biao Affair." In Memories of Life in Lhasa Under Chinese Rule. New York : Columbia University Press, 2007. 344 s. ISBN 9780231142861.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lin Piao
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lin Piao na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk