A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Messier 39 | |
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
---|---|
Typ | otvorená hviezdokopa |
Trieda | III2m |
Rektascenzia | 21h 31m 42s |
Deklinácia | 48° 25′ 00″ |
Vzdialenosť | 1 000 ly |
Zdanlivá jasnosť (V) | 4,6 |
Zdanlivé rozmery (V) | 30' |
Súhvezdie | Labuť |
Fyzické charakteristiky | |
Priemer | 9 ly |
Vek | 2,4-2,8.108 rokov |
Iné označenia | NGC 7092 |
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 21h 31m 42s; 48° 25′ 00″
Messier 39 alebo M 39 alebo NGC 7092 je otvorená hviezdokopa v súhvezdí Labuť.
História pozorovaní
O hviezdokope M39 sa zmienil už Aristoteles okolo roku 325 pred Kr. ako o objekte so vzhľadom kométy. V roku 1750 ju podľa starších zmienok opísal Guillaume Le Gentil. Kvôli nejednoznačnosti ich opisu nie je možné považovať oboch za skutočných objaviteľov.[1][2] Hodnovernú polohu objektu prvý podal Charles Messier, ktorý ju spozoroval 24. októbra 1764. V súčasnosti sa výskum hviezdokopy zameriava na jej dynamický vývoj a jej hviezdnu populáciu vedci porovnávajú s inými populáciami hviezdokôp rovnakého veku a metalicity.
Charakteristika
M39 je od Zeme vzdialená približne 1 000 ly. Priemer je približne 9 ly.[1] Jej vek sa odhaduje na 240-280 miliónov rokov. Približuje sa k nám rýchlosťou 28 km/s a jej zdanlivý pohyb na oblohe je 0,024 uhlovej sekundy za rok v pozičnom uhle 222°.[2] Najjasnejšia hviezda má magnitúdu 6,6 a jej spektrálny typ je B9. Je to hviezda s najhorúcejším povrchom vo hviezdokope.[1] Ostatné jasné hviezdy sú hviezdy hlavnej postupnosti so spektrálnym typom A. Väčšina z nich v rozsahu 6,6-10 magnitúd v okolí hviezdokopy patrí fyzicky do nej. V danom rozsahu je to minimálne 30 hviezd.[1] Do magnitúdy 12 je viac než 90% hviezd fyzickou súčasťou M39.[3]
Poloha
Hviezdokopa M39 sa najlepšie pozoruje v lete, kedy má vo večerných hodinách priaznivú výšku nad horizontom. Kulminuje na jeseň vo večerných hodinách vysoko v nadhlavníku. Jej jasnosť 4,6 magnitúdy ju umožňuje zazrieť za dobrých podmienok aj voľným okom. Nájdeme ju 9° východo-severovýchodne od hviezdy Deneb, symbolizujúcej chvost Labute a tri stupne severne od Ró Cygni, hviezdy 4. magnitúdy. Objekt sa javí ako jasná škvrnka na bohatom hviezdnom pozadí Mliečnej cesty. Hviezdokopa má trojuholníkovitý tvar a jej relatívna veľkosť si nevyžaduje ďalekohľady s veľkým objektívom. Jej zdanlivý rozmer je 30 uhlových minút. Hviezdy v nej dokáže rozlíšiť aj malý ďalekohľad. Nachádzajú sa v nej dve dvojhviezdy. 3° smerom na východ od M39 sa nachádza tmavá hmlovina Barnard 168, ktorá kontrastuje so svetlým pozadím Mliečnej cesty.[1]
Referencie
- ↑ a b c d e Stoyan, Ronald et al.: Atlas of the Messier Objects - Highlights of the Deep Sky. Cambridge University Press. 2008, p. 168. ISBN 978-0-521-89554-5.
- ↑ a b FROMMERT, Hartmuth. Messier 39 . . Dostupné online.
- ↑ Finlay, W. H.: Concise catalog of deep-sky objects : astrophysical information for 500 galaxies, clusters and nebulae. Springer. 2003, p. 23. ISBN 1-85233-691-9.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Messier 39
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk