A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Meteorit alebo zriedkavo povetroň je teleso, ktoré vznikne po dopade meteoroidu na Zem alebo na iné kozmické teleso s pevným povrchom. Prevažná väčšina meteoritov sú kamenné chondrity, existujú však aj železné meteority. Aby meteorit dopadol na zem, musí byť priemer meteoroidu minimálne jeden meter a jeho hmotnosť minimálne jedna tona. Musí sa okrem toho pohybovať malou rýchlosťou, t. j. 10 až 20 km/s. Z celého meteoroidu dopadne na zemský povrch iba niekoľko kilogramov, pretože prevažná väčšina hmoty sa roztaví a vyparí preletom cez atmosféru.
Druhy meteoritov
Železný meteorit
Železné meteority sú zložené prevažne z minerálu železa a tenitu, ale môžu obsahovať aj tetratenit, karbidy Fe-Ni (napr. cohenit), fosfidy Fe-Ni (napr. schreibersit, nikelsfosfid), sulfidy (troilit), grafit, diamant a pod. Keďže sa veľmi ťažko odparujú, tvoria väčšinu meteoritov, ktoré boli na Zemi nájdené, pritom však najviac meteoritov, ktoré preletia atmosférou, tvoria kamenné.
Najväčší železný meteorit bol nájdený v Namíbii pri meste Grootfontein. Je známy ako Hoba.
Kamenný meteorit
Kamenný meteorit alebo aenolit sa delí na dva typy – chondrit a achondrit. Najväčší kamenný meteorit bol objavený na severovýchode Číny v oblasti Jilin.
Chondrit
Chondrit je typ kamenného meteoritu, ktorý vzniká nahromadením prachu z materskej hmloviny. Máva hnedošedú farbu a býva zrnitý. Po prvýkrát ho pozoroval v roku 1772 Antoine Lavoiser. Skladá sa zo základnej hmoty a z guľovitých útvarov, ktoré sa nazývajú chondruly. Obidve časti chondritov sú zložené najmä z forsteritu, enstatitu a iných pyroxénov, živcov, chromitu, chlórapatitu, merrillitu, železa, tenitu a troilitu. Chondrity sa delia na uhlíkaté, obyčajné a enstatitové.
Achondrit
Achondrit je meteorit šedej farby zložený z plagioklasu, olivínu a pyroxénu. Na rozdiel od chondritov, achondrity väčšinou neobsahujú chondrule. Po prvýkrát sa o ňom zmienil nemecký bádateľ Gustav Rose. Rozlišuje sa eukrit, diogenit a howardit.
Kamenno-železný meteorit
Je to najvzácnejší typ meteoritu, ktoré vznikajú zmesou kamenného materiálu a železo-niklovej zliatiny. Svojím zložením pripomínajú kamenné zliatiny.
Meteority na Slovensku
Na území Slovenska bolo zaznamenaných 10 potvrdených nálezov meteoritov. Polovica z nich pochádza z 19. storočia. Zastúpené sú len v 3 zbierkach slovenských inštitúcií (Prírodovedné múzeum SNM, Mineralogická zbierka Katedry mineralógie a petrológie Prírodovedeckej fakulty UK, Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva) a v niekoľkých súkromných zbierkach slovenských zberateľov.[1]
V roku 1814 bol nájdený meteorit pri obci Lenartov v Bardejovskom okrese.
24. júla 1837 dopadol meteorit pri obci Divina v dnešnom Žilinskom okrese.
V roku 1840 objavili miestni šľachtici, že kováč z obce Slanica (dnes zaplavená Oravskou priehradou), blízko Námestova používa na výrobu nástrojov veľmi kvalitnú oceľ. Ako sa neskôr ukázalo pochádzala z pôvodne asi 500 až 1 500 kg vážiaceho železného meteoritu, ktorý je označovaný Oravská Magura alebo Magura.
9. mája 1895 zaznamenali pád meteoritu pri obci Veľké Borové (okres Liptovský Mikuláš) s hmotnosťou 5,9 kg. Ide o LL-chondrit, orientovaný celotvar s jemnou natavenou kôrou. Základná hmota je svetlá a obsahuje tmavšie sklovité chondrule. Hlavná časť meteoritu je uložená v Národnom múzeu v Budapešti.
V roku 1994 objavil pri obci Rumanová v Nitrianskom okrese kombajnista kameň, ktorý ho neskôr odovzdal agronómovi z miestneho družstva. Kameň sa nakoniec dostal do rúk odborníkov, ktorí preukázali, že ide o kamenný meteorit[2].
Dopad dosiaľ najmladšieho meteoritu nájdeného na Slovenskom území zaznamenali 28. februára 2010 astronómovia na Východnom Slovensku. Jeho prvé fragmenty našli 20. marca 2010 a v priebehu nasledujúcich dní v katastrálnom území obce Vyšný Klátov západne od Košíc. Neskôr nájdené fragmenty sa nachádzali hlavne v katastrálnom území mesta Košice. Astronómovia našli 64 fragmentov meteoritu, z ktorých najväčší mal priemer 12 cm a hmotnosť okolo 2,19 kg. Meteorit označovaný ako Košice mal pôvodne pri prieniku do atmosféry priemer asi 1,5 m a vážil niekoľko ton. Najväčší z nich má takmer 12 centimetrov a váhu 2,19 kilogramu, najmenší 0,8 centimetra a váhu 0,57 gramu.[3]
Ďalšie meteority boli nájdené pri Smoleniciach (kovový meteorit nájdený v roku 2012)[4] a Uhrovci (kamenný meteorit nájdený v roku 2012[5]).
25. júna 2022 zaznamenali jasný bolid v oblasti juhozápadného Slovenska pozorovacie stanice Európskej bolidovej siete na Morave a v hvezdárne v Hurbanove. Neskôr bolo na základe pozorovanej trajektórie vypočítané miesto jeho dopadu pri obci Pusté Úľany (okr. Galanta). 20. augusta 2022 bol nájdený malý kamenný meteorit.[6]
Referencie
- ↑ OZDÍN, Daniel. Minerály Slovenska: Rekordy minerálov Slovenska . ozdinminerals.com, 2009, . Dostupné online.
- ↑ Rojkovič, I., Porubčan, V., Siman, P., 1995, Nález meteoritu pri obci Rumanová. Mineralia Slovaca, 28, 5, s. 331-342
- ↑ TASR, Lukáš Furcoň. Astronómovia našli pri Vyšnom Klátove zvyšky meteoritu . korzar.sme.sk, 31.3.2010, . Dostupné online.
- ↑ Do národného múzea pribudol nový meteorit . Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, . Dostupné online.
- ↑ ŠIMOVEC, Martin. Meteorit Uhrovec našiel v lese desiatujúci turista. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-08-31. Dostupné online . ISSN 1335-4418.
- ↑ TÓTH, Juraj. V obci Pusté Úľany pri Galante našli meteorit . uniba.sk, . Dostupné online.
Literatúra
- Tuček K., 1981: Meteority a jejich výskyty v Československu. Academia, Praha, 272 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Meteorit
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk