Migrácia je zmena miesta trvalého pobytu za hranice určitej územnej jednotky; premiestňovanie obyvateľov v území spojené so zmenou bydliska. Niekedy sa hovorí o fyzickej alebo zemepisnej mobilite. Migrácia sa delí na internú / vnútornú (v rámci domovského štátu) a medzinárodnú / vonkajšiu (emigrant opustí hranice domovského štátu, imigrant sa prisťahuje). Ďalej sa delí na nevratnú, dočasnú, sezónnu a kyvadlovú.

Emigrácia alebo vysťahovalectvo je trvalé alebo dlhodobé vysťahovanie.

História

Migrácia má pôvod už v časoch, keď prví Homo erectus a Homo sapiens opúšťali Afriku (Rift Valley) a postupovali do Európy a neskôr na ďalšie kontinenty.^[1] V nedávnej histórii je dôležitá nútená migrácia otrokov v 18.-19.storočí, najmä zo západnej Afriky do severnej a južnej Ameriky, aj tzv. zmluvné otroctvo prevažne z Číny, Indie a Japonska do kolónií európskych mocností. Kolonializmus zohral dôležitú úlohu v medzinárodnej migrácii; koloniálne mocnosti ako Veľká Británia, Španielsko a Francúzsko podporovali presídľovanie vlastných občanov do kolónií.

Ďalší významný míľnik súvisí s prerodom USA na industriálnu veľmoc v 19. storočí, kedy milióny pracovníkov z chudobných regiónov Európy odchádzali z ekonomických dôvodov do USA. 

Po 2. svetovej vojne bola potrebná pracovná sila na rozvoj ekonomiky v povojnovej Európe, Severnej Amerike a Austrálii, preto nastala ďalšia veľká vlna migrácie.

Do 70. rokov 20. storočia migrácia v Európe ustúpila, no v Amerike pretrvávala až do 90. rokov 20. storočia.

Súčasnosť

V súčasnosti sa migrácia vyskytuje najmä z politických, ekonomických a sociálnych dôvodov.    

Kto je migrant/emigrant?

Podľa definície OSN: Emigrant je osoba, ktorá sa zdržuje dobrovoľne mimo vlastnej krajiny.^[2] V skutočnosti je ale oveľa zložitejšie zistiť, kto vlastne v skutočnosti je emigrant a ako dlho sa zdržuje mimo domova.

Migrácia sa delí do rôznych kategórií (napr. podľa motívu, legality, a pod.) a definície sa v krajinách líšia. Najčastejšie používané kategórie v deľbe emigrantov sú:

• Dočasní pracovní migranti (migrujú len na určitú dobu s cieľom zárobku)
• Vysoko vzdelaní pracovní migranti
• Ilegálni migranti (bez platných osobných dokumentov, víz, a pod.)
• Nútení migranti (táto kategória zahŕňa utečencov a migrantov, ktorí sú nútení odísť kvôli externým vplyvom, ako napr. prírodné katastrofy)

Teórie migrácie

E.G. Ravenstein v roku 1885 vydal článok s názvom „The Laws of Migration“,^[3] v ktorom na základe štatistík a údajov o migrácii pochádzajúcich z Veľkej Británie, zhromaždil tzv. zákony migrácie, ktoré zahŕňajú diaľku, rôzne typy migrantov, rozdielne preferencie žien a mužov pri migrovaní, a pod.

E.S. Lee delí faktory spôsobujúce migráciu na tzv. „push faktory“ a „pull faktory“. „Push faktory“ sú negatíva, ktoré človeka odrádzajú v zotrvaní v pôvodnej oblasti, napr. zlá ekonomická situácia, zmena politického režimu, konflikty, vojny, diskriminácia, a pod. „Pull faktory“ sú pozitíva, ktoré človeka motivujú k migrácii do novej oblasti, napr. pracovné príležitosti, priaznivé podnebie, vzdelanie, fungujúca ekonomika, a pod.

Referencie

Literatúra

• BADE, Klaus J.  – EMMER, Pieter C.  – LUCASSEN, Leo  – OLTMER, Jochen (eds.): The Encyclopedia of Migration and Minorities in Europe (from the 17th century to the present). Cambridge  – New York : Cambridge University Press, 2011. xxxix + 768 s. ISBN 978-0-521-89586-6 (hardback)
• COHEN, Robin: Sťahovanie ľudstva od praveku až po súčasnosť. Bratislava : IKAR, 2020. 224 s. ISBN 978-80-551-7483-9
• KING, Russell: Atlas lidské migrace. Praha : Mladá fronta, 2008. 192 s. ISBN 978-80-204-1706-0

Tento článok týkajúci sa sociológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.