NGC 1275
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0)
Typ	Seyfertova galaxia
Trieda	cD;pec;NLRG
Rektascenzia	03h 19m 48,1s
Deklinácia	41° 30′ 42″
Vzdialenosť	235 Mly
Červený posun	5264 ± 11 km/s
Zdanlivá jasnosť (V)	12,6
Zdanlivé rozmery (V)	2′,2 × 1′,7
Súhvezdie	Perzeus
Fyzické charakteristiky
Iné označenia	Perseus A, PGC 12429, UGC 2669
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie
Astronomický portál

Súradnice: 03^h 19^m 48^s; 41° 30′ 42″

NGC 1275 je aktívna galaxia v súhvezdí Perzeus, ktorú objavil nemecký astronóm Heinrich Louis d’Arrest 14. februára 1863. Jej zdanlivá hviezdna veľkosť je 11,7. Je známa ako seyfertova galaxia a podľa nej sa nazýva celá skupina aktívnych galaxií podobných kvazarom. Býva označovaná aj ako 3C 84 alebo Abell 426 a je totožná s rádiovým zdrojom Perseus A. Je dominantnou galaxiou Kopy galaxií v Perzeovi.

Objavil ju americký astronóm Carl Keenan Seyfert v roku 1943. Galaxia je mohutným zdrojom rádiového a röntgenového žiarenia, a preto sa označuje ako Perseus X-1 alebo 3U 0316+41. Jej jadro je veľmi aktívne. Nachádza sa v ňom pravdepodobne supermasívna čierna diera, ktorá tvorí zdroj jeho činnosti. Centrálnu oblasť obklopuje obrovský mrak s priemerom rádovo stoviek až tisícok svetelných rokov. Dochádza v ňom k erupciám, pri ktorej jadro galaxie vyvrhuje obrovské mraky plynu s hmotnosťou až stoviek hmotností Slnka a rýchlosťou až 5000 km/s. Chumáčová štruktúra mraku svedčí o prerušovanom vyvrhovaní plynov z jadra.

NGC 1275 vlastne predstavuje zrážku dvoch galaxií. Disk prašnej špirálovej galaxie pretína veľkú eliptickú galaxiu. Pod vplyvom slapových síl vzniká v mieste zrážky množstvo nových hviezd.

Zdroj

• PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Perzeus, s. 293 – 294.