A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Nosná raketa alebo kozmický nosič je dopravný prostriedok poháňaný raketovými motormi a určený na vynášanie užitočných nákladov (umelých družíc, kozmických sond, kozmických lodí) do kozmického priestoru.
Po technickej stránke predstavuje nosná raketa jednostupňovú alebo viacstupňovú raketu. Väčšinou sú tieto dopravné prostriedky určené na jedno použitie, niektoré časti nosiča sú viacnásobne použiteľné (napr. kozmický raketoplán), prvý stupeň alebo arodynamický kryt[1]. Aby nosná raketa mohla dopraviť užitočný náklad na obežnú dráhu, musí dosiahnúť minimálne prvú kozmickú rýchlosť a určitú minimálnu výšku nad hustými vrstvami atmosféry (v zásade aspoň 120 – 200 km nad povrchom).
Dejiny
Väčšina prvých nosných rakiet vyvinutých v druhej polovici päťdesiatych rokov 20. storočia bola odvodená od vojenských balistických rakiet, najmä medzikontinentálnych. Výnimkou vtedy bola iba nosná raketa Vanguard, ktorá bola vyvíjaná na vynesenie amerických vedeckých družíc rovnakého mena v rámci Medzinárodného geofyzikálneho roku 1957 – 1958.
Až v šesťdesiatych rokoch boli vyvíjané nosiče, ktoré neboli odvodené od vojenských rakiet (napr. Proton v ZSSR, Diamant vo Francúzsku, Scout v USA). Napriek tomu však boli vyvíjané firmami, ktoré mali skúsenosti so stavbou vojenských balistických rakiet a ich vývoj bol väčšinou financovaný z prostriedkov určených na obranu.
V osemdesiatych rokoch 20. storočia začali prenikať na toto pole aj komerčné organizácie, najmä v súvislosti s rastúcimi požiadavkami na vypúšťanie stacionárnych telekomunikačných družíc.
V súčasnosti disponuje vlastnými nosnými prostriedkami 9 štátov sveta (Spojené kráľovstvo svoj vlastný program po jednom úspešnom štarte ukončila) a jedna nadnárodná organizácia (ESA) a ďalšie krajiny svoje nosné prostriedky vyvíjajú. Prehľad je uvedený v nasledujúcej tabuľke:
Prvé úspešné použitie vlastných nosných rakiet
Štát | Dátum | Nosná raketa | Kozmodróm | Družica |
---|---|---|---|---|
ZSSR | 3. október 1957 | Sputnik | Bajkonur | Sputnik 1 |
USA | 31. január 1958 | Juno I (Jupiter-C) | Cape Canaveral | Explorer 1 |
Francúzsko | 26. november 1965 | Diamant A | Hammaguir | Astérix 1 |
Japonsko | 11. február 1970 | Lambda 4S | Kagošima | Ohsumi (Ósumi) |
Čína | 24. apríl 1970 | Čchang Čeng CZ-1 | Ťiou-čchüan | DFH-1 |
Spojené kráľovstvo | 28. október 1971 | Black Arrow | Woomera | Prospero X-3 |
ESA | 24. december 1979 | Ariane 1 | Kourou | CAT-1 |
India | 18. júl 1980 | SLV-03 | Šríharikota | Rohini 1 |
Izrael | 19. september 1988 | Šavit | Palmachim | Ofek 1 |
Irán | 2. február 2009 | Safir 2 | Semnan | Omid |
Severná Kórea | 12. december 2012 | Unha 3 | Sohae | Kwangmjongsong 3-2 |
Zoznam základných typov nosných rakiet
V nasledujúcom zozname sú abecedne uvedené všetky typy (rodiny) nosných rakiet, ktoré boli aspoň raz úspešné vo vynesení nákladu na obežnú dráhu. Pri názve rodiny rakiet je uvedená krajina pôvodu a nosnosť na nízku obežnú dráhu Zeme (pri najsilnejšej verzii), prípadne ďalší opis. V rámci uvedených rodín mohli byť vytvorené niekedy až desiatky rôznych modifikácii nosných rakiet, ktoré sa v rámci jednej rodiny môžu veľmi odlišovať, takže nejde o kompletný zoznam všetkých druhov nosných rakiet.
- Angara - Rusko, maximálna nosnosť 24 000 kg na nízku obežnú dráhu
- Ariane – spoločný projekt ESA (prevažne Francúzsko), nosnosť od 1 400 kg (pri Ariane 1) až po 21 000 kg (Ariane 5) na nízku obežnú dráhu
- ASLV – India, ľahká nosná raketa (nosnosť 150 kg), len 1 úspešný štart
- Athena – USA, nosnosť 800 – 2 000 kg
- Atlas – USA, rozsiahla rodina nosných rakiet s nosnosťou až 20 000 kg (Atlas 5)
- Black Arrow – Spojené kráľovstvo, historická britská raketa, len 1 úspešný štart
- Cyklon – Sovietsky zväz (Rusko), max. nosnosť 4 100 kg
- Čchang-čeng – Čína, rozsiahla rodina nosných rakiet s max. nosnosťou 12 000 kg
- Delta – USA, rozsiahla rodina nosných rakiet, nosnosť medzi 700 až 23 000 kg
- Diamant – Francúzsko, ľahká nosná raketa s max. nosnosťou 160 kg
- Dnepr – Rusko, modifikovaná medzikontinentálna raketa s nosnosťou 3 700 kg
- Energija – Sovietsky zväz (Rusko), super ťažký nosič s nosnosťou až 100 ton
- Falcon 1, Falcon 5, Falcon 9 – USA, rodina komerčných rakiet vyvinutých spoločnosťou SpaceX, súčasná nosnosť od 670 do 10 500 kg
- LVM 3 – India, max. nosnosť 10 000 kg
- H-I, H-II – Japonsko, max. nosnosť 19 000 kg
- Juno 1, Juno 2 – USA, historický ľahký nosič s max. nosnosťou len niekoľko desiatok kg
- Kosmos – Sovietsky zväz (Rusko), nosnosť 1 500 kg
- Lambda 4S – Japonsko, ľahký historický nosič s nosnosťou len okolo 50 kg
- M-V – Japonsko, nosnosť 1 800 kg
- Minotaur – USA, max. nosnosť 1 700 kg
- Mu – Japonsko, max. nosnosť 700 kg
- N – Japonsko, rakety odvodené od americkej Delty, max. nosnosť 2 000 kg
- Naro – Južná Kórea (v spolupráci s Ruskom), nosnosť okolo 100 kg
- Pegasus – USA, max. nosnosť 500 kg
- Proton – Sovietsky zväz (Rusko), ťažké nosné rakety s nosnosťou až 22 000 kg
- PSLV – India, max. nosnosť vyše 3 000 kg
- R-7 – Sovietsky zväz (Rusko), táto modifikovaná medzikontinentálna raketa sa stala základom pre najpoužívanejšiu a najrozsiahlejšiu rodinu nosných rakiet v histórii kozmonautiky. Dodnes bolo vytvorených viac ako 20 verzii tejto rakety (napr. Sojuz, či Molnija). V závislosti od modifikácie môže na obežnú dráhu vyniesť náklad o hmotnosti 2 – 7 ton.
- Rokot – Rusko, nosnosť takmer 2 000 kg
- Safír – Irán, ľahká raketa s nosnosťou len niekoľko desiatok kilogramov
- Saturn – USA, historická rodina super ťažkých nosičov s nosnosťou až 118 ton pri verzii Saturn V (dodnes najsilnejší nosič v histórii)
- Scout – USA, ľahký nosič s max. nosnosťou 200 kg
- SLV – India, historická ľahká nosná raketa s max. nosnosťou len niekoľko desiatok kg
- Šavit – Izrael, ľahký nosič s nosnosťou 800 kg
- Štiľ – Rusko, ľahký nosič s max. nosnosťou 400 kg
- Space Shuttle – USA, raketoplán s nosnosťou až 24 400 kg
- Start – Rusko, modifikovaná balistická raketa s nosnosťou vyše 500 kg
- Strela – Rusko, raketa s nosnosťou až 1 700 kg
- Taurus – USA, max. nosnosť 1 300 kg
- Thor – USA, historická rodina nosných rakiet, stala sa základom pre neskoršiu rodinu Delta
- Titan – USA, rozsiahla rodina nosných rakiet s nosnosťou až 22 ton
- Unha – Severná Kórea, ľahká nosná raketa s nosnosťou asi 100 kg
- Vanguard – USA, historická ľahká nosná raketa s max. nosnosťou len 20 kg
- Vega – spoločný projekt ESA (prevažne Taliansko), max. nosnosť 2 500 kg
- Zenit – Rusko, max. nosnosť 14 000 kg
Referencie
- ↑ MELECHIN, Petr. ElonX . 2019-11-06, . Dostupné online. (po česky)
Pozri aj
- Nosné rakety ZSSR a Ruska
- Nosné rakety USA
- Nosné rakety Japonska
- Nosné rakety Francúzska
- Nosné rakety Spojeného kráľovstva
- Nosné rakety ČLR
- Nosné rakety Indie
- Nosné rakety organizácie ESA
- Sondážne rakety
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk