A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
- v užšom (častejšom) zmysle: presun hmoty (látky) difúziou cez polopriepustnú membránu oddeľujúcu 2 roztoky s rôznou koncentráciou (alebo oddeľujúcu čisté rozpúšťadlo od roztoku), pri ktorom preniká rozpúšťadlo (najčastejšie voda) z menej koncentrovaného roztoku cez polopriepustnú membránu do viac koncentrovaného roztoku
- v širšom zmysle:
- presun hmoty (látky) medzi dvoma fázami, ktoré sú od seba oddelené treťou fázou (napr. pri geologických procesoch môže mať táto tretia fáza hrúbku až niekoľko metrov)
- presun jednej zo zložiek jednej fázy cez membránu do inej fázy
Osmóza cez polopriepustnú membránu
Veľkosť osmózy je daná rozdielom osmotických tlakov na oboch stranách polopriepustnej membrány.[1]
Základným predpokladom osmózy (v užšom zmysle) je prítomnosť polopriepustnej membrány. Polopriepustná membrána je membrána priepustná pre rozpúšťadlo a menej priepustná alebo nepriepustná pre rozpustené látky. Ak je polopriepustná membrána čiastočne priestupná pre rozpustené látky, môže so sebou voda prechádzajúca cez membránu strhávať aj molekuly rozpustenej látky.[1] Polopriepustnosť membrány je v prírode vyriešená úplne prirodzene, pretože molekula vody (ako najčastejší príklad látky transportovanej pri osmóze v prírode) je jedna z najmenších molekúl vôbec. Molekula vody je zložená z dvoch atómov vodíka a jedného atómu kyslíka. Vodík je najmenším atómom v prírode a kyslík je len o niečo väčší. Preto je aj molekula vody takmer vždy menšia od prvkov a zlúčenín, ktoré sú v nej rozpustené. To inými slovami znamená, že kým malé molekuly vody cez membránu prenikajú pomerne ľahko, takmer všetky ostatné zlúčeniny rozpustené vo vode sa cez malé póry membrány dostávajú len veľmi ťažko.[4]
Ďalším predpokladom osmózy (v užšom zmysle) je rozdiel v koncentráciách roztokov na oboch stranách membrány. Ak je totiž na oboch stranách polopriepustnej membrány napríklad čistá voda, molekuly vody prechádzajú cez stenu membrány v oboch smeroch tam aj späť, presne v rovnakom množstve. To znamená, že nenastáva žiadny čistý prietok a objem roztokov na oboch stranách membrány sa nemení. Ak je naopak na jednej strane membrány roztok s vyššou koncentráciou (napr. voda s rozpustenými látkami) a na druhej strane roztok s nižšou koncentráciou (napr. čistá voda), na stenu membrány naďalej narážajú molekuly z oboch strán, presne rovnakou mierou. Keďže však niektoré molekuly narážajúce na stenu membrány zo strany roztoku s vyššou koncentráciou sú molekulami rozpustenej látky, ich veľkosť je väčšia a preto cez membránu neprejdú. Takto molekuly zo strany roztoku s vyššou koncentráciou prechádzajú na stranu roztoku s nižšou koncentráciou v menšej miere. To má za následok, že zo strany roztoku s nižšou koncentráciou prejde na stranu s roztokom s vyššou koncentráciou viac molekúl. Za predpokladu, že membrána nepraskne, tento čistý prietok rozpúšťadla (vody) zo strany roztoku s nižšou koncentráciou na stranu roztoku s vyššou koncentráciou bude postupne spomaľovať, až kým sa úplne nezastaví v momente, kedy tlak zo strany roztoku s vyššou koncentráciou (kde sa zbiera viac a viac rozpúšťadla, teda vody, a zvyšuje sa jeho hladina) nebude taký veľký, že sa pohyb molekúl v oboch smeroch vyrovná: nastáva dynamická rovnováha.[4]
Často uvádzaným príkladom osmózy je bunka. Cytoplazmatická membrána je selektívne priepustná membrána, približne ju možno považovať za semipermeabilnú membránu. Keď je bunka obklopená vodou, molekuly vody prechádzajú cez cytoplazmatickú membránu z priestoru s nižšou koncentráciou roztoku (z okolia bunky) do priestoru s vyššou koncentráciou roztoku (dovnútra bunky).[4]
Elektráreň
Na princípe osmózy bola v novembri 2009 spustená prvá osmotická elektráreň.[5]
Referencie
- ↑ a b c ŠVÍGLEROVÁ, Jitka. Osmóza . . Dostupné online
- ↑ Stöcker, F. W., Dietrich, D. (eds.): Biologie Band 2/Me-Z, 1986
- ↑ MSN Encarta Deutschland (detto: Archivované 2009-01-06 na Wayback Machine)
- ↑ a b c Osmóza ako fyzikálny jav[nefunkčný odkaz
- ↑ Spustená prvá osmotická elektráreň . DSL.sk, 26.11.2009, . Dostupné online.
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk