Pasívny chladič v elektrotechnike označuje chladič bez aktívnych prvkov (prvkov vykonávajúcich nejakú činnosť, a spotrebúvajúcich energiu). Je to súčiastka vyrobená z dobrého vodiča tepla (kovu).

Chladiče sa používajú tam, kde súčiastka produkujúca teplo nie ja sama schopná odviesť teplo do prostredia (hlavne kvôli malým plošným rozmerom). Princíp pasívneho chladiča spočíva v tom, že preberie teplo z chladenej súčiastky, rozvedie ho do svojho tela a rebrovaním (ktoré už má plochu rádovo väčšiu ako chladená súčiastka) teplo odvedie do okolia. Nutnou podmienkou pre účinný pasívny chladič je teda čo najväčšia chladiaca plocha. Zväčšenie plochy sa dosahuje rebrovaním (vytvorenie plochých výstupkov). Pasívne chladiče sa vyrábajú obvykle z hliníka (dobrý vodič tepla, dobrá cena), medi (lepší vodič tepla, ale vysoká cena) pre menej náročné aplikácie z ocele (horšie vedenie tepla, najnižšia cena). Kompromisne sa vyrábajú hliníkové chladiče, ktorých plocha prichádzajúca do styku so zdrojom tepla je vyrobená z medi (lepšie odvedenie tepla a jeho rozšírenie do chladiča).

Súčiastka a chladič nemajú ideálne dosadacie plochy (nerovnosti, jemné výstupky). Medzi nimi sa preto nachádza vrstvička vzduchu (vzduch je zlý vodič tepla), ktorá čiastočne prechod tepelne izoluje. Pre zlepšenie prestupu tepla zo súčiastky do chladiča sa aktívna plocha (dotyk súčiastky a chladiča) pokrýva materiálom vytláčajúcim izolačnú vrstvu vzduchu . Na to sa používajú silikónové vazelíny, pasty a tmely (silikón má vysokú odolnosť voči tepelnému zaťaženiu).