Petr Pavel
súčasný prezident Českej republiky
Petr Pavel v roku 2023
4. prezident Českej republiky
Momentálne v úrade
od 9. marca 2023
Premiér	Petr Fiala
Miloš Zeman
Bývalý predseda vojenského výboru NATO
V úrade 2015 – 2018
Knud Bartels Stuart Peach
Bývalý náčelník Generálneho štábu Armády ČR
V úrade 1. júl 2012 – 1. máj 2015
Vlastimil Picek Josef Bečvář
Bývalý zástupca náčelníka Generálneho štábu Armády ČR
V úrade júl 2011 – jún 2012
Biografické údaje
Narodenie	1.11.19611. november 1961 (61 rokov) Planá, Česko-Slovensko
Alma mater	Vojenská akadémia Antonína Zápotockého v Brne King’s College London
Profesia	vojak, diplomat, politik
Národnosť	česká
Vierovyznanie	ateizmus, pokrstený katolík
Rodina
Manželka	Eva Pavlová
Deti	2 synovia, 1 dcéra (nevlastná)
Odkazy
Petr Pavel na generalpavel.cz
	Petr Pavel (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Arm. gen. v. v. Ing. Petr Pavel, M.A. (* 1. november 1961, Planá) je v poradí 4. prezident Českej republiky, vojak a generál Armády Českej republiky vo výslužbe. Pred zvolením do úradu prezidenta pôsobil medzi rokmi 2015 až 2018 ako predseda vojenského výboru Organizácie Severoatlantickej zmluvy (ako prvý predseda z krajín bývalej Varšavskej zmluvy) a medzi rokmi 2012 až 2015 ako náčelník Generálneho štábu Armády Českej republiky – najvyšší vojenský predstaviteľ Armády Českej republiky.

Vzdelanie

Po absolvovaní Vojenského gymnázia Jána Žižku z Trocnova v Opave pokračoval v štúdiu na Vysokej vojenskej škole pozemného vojska vo Vyškove, ktorú ukončil v roku 1983. Následne sa v rokoch 1988 až 1991 vzdelával na Vojenskej akadémii Antonína Zápotockého v Brne a potom aj na študijných pobytoch na štábnej škole v Camberley, na Kráľovskej akadémii obranných štúdií a na King’s College London, kde vyštudoval medzinárodné vzťahy.^[1]

Vojenská kariéra

Po absolutóriu začínal u výsadkového vojska. V roku 1985 vstúpil do Komunistickej strany Československa, ktorej členom zostal až do decembra 1989.^[2] V 90. rokoch pracoval v armádnej spravodajskej službe Vojenskom spravodajstve. V januári 1993 sa vyznamenal v mierových misiách UNPROFORu. Jeho jednotka bola vyslaná, aby zachránila odrezaných francúzskych vojakov, ktorí boli vo vojnovej zóne medzi Srbmi a Chorvátmi. Vďaka tejto akcii si Petr Pavel získal rešpekt a uznanie aj vo Francúzsku. V rokoch 2002 – 2007 bol postupne veliteľom špecializovaných síl, zástupcom veliteľa spoločných síl a zástupcom riaditeľa sekcie ministerstva obrany.

Od júla 2011 do júna 2012 bol zástupcom náčelníka generálneho štábu Vlastimila Picka, ktorého 1. júla 2012 vo funkcii vystriedal. Do funkcie bol menovaný prezidentom republiky Václavom Klausom 29. júna 2012.^[3]

Dňa 21. júla 2014 navrhla Sobotkova vláda Pavla na obdobie 2015 – 2018 do úradu predsedu vojenského výboru NATO, ktorý predstavuje po generálnom tajomníkovi druhý najvyšší post Severoatlantickej aliancie. Vojenský výbor NATO je najvyšším vojenským orgánom aliancie, v ktorom sú zastúpení náčelníci generálnych štábov členských krajín. Tento orgán udeľuje inštrukcie dvom dominantným strategickým veliteľstvám NATO. Pavlovu kandidatúru podporil aj prezident republiky Miloš Zeman.

Trojročné funkčné obdobie generála Pavla v NATO začalo 26. júna 2015.^[4] Počas svojho pôsobenia vo vedení vojenského výboru sa zaoberal vykonávaním rozhodnutí prijatých na summite NATO vo Walese v roku 2014, kde zastupoval Česko spoločne s prezidentom Milošom Zemanom a ministrom obrany Martinom Stropnickým.^[5] Venoval sa zvyšovaniu ochrany vzdušného priestoru aliancie, posilneniu aliančnej pozície v oblasti odstrašovania, úprave veliteľskej štruktúry NATO a podpore operácií Rozhodná podpora v Afganistane a KFOR v Kosove.^[6] Zapracoval na obnovení dialógu s Ruskom, narušeného po anexii Krymu.^[7]

V roku 2016 vyjadril názor, že Rusko je nebezpečnejšie ako Islamský štát a hrozba terorizmu a utečencov bola v Česku preceňovaná.^[8] V súvislosti s tureckou inváziou v Sýrii, ktorá sa začala v januári 2018 a bola namierená proti sýrskym Kurdom, Tureckom označovaným za teroristami, vyhlásil, že „všetky krajiny majú právo na sebaobranu, ale je dôležité, aby sa to vykonávalo primerane,“ a že NATO bolo Tureckom (svojím členským štátom) o vojenskej operácii informované. Poukázal pritom na nutnosť nevnímať Kurdov ako homogénnu skupinu a upozornil, že časť z nich efektívne bojuje proti extrémistom.^[9]

Zahraničné misie

• 1993/1994: zástupca vojenského pridelenca Česka v Belgicku
• 1999 – 2002: zástupca na veliteľstve NATO v Brunssume
• 2003: zástupca vo veliteľstve operácie Trvalá sloboda v Tampe
• 2007 – 2009: zástupca vojenského predstaviteľa Česka pri Európskej únii v Bruseli
• 2010/2011: zástupca na hlavnom veliteľstve spojeneckých vojsk v Európe, Belgicko^[1]

Vojenské hodnosti

• 2002 – brigádny generál
• 2010 – generálmajor^[10]
• 8. mája 2012 – generálporučík^{[11][nefunkčný odkaz}
• 8. mája 2014 – armádny generál^[12]

Vyznamenania

• Medaila Za službu v ozbrojených silách Českej republiky – I. stupňa – XX^[13]
• Medaila Armády Českej republiky – III. – I. stupňa^[13]
• Záslužný kríž ministra obrany Českej republiky – III. a II. stupňa^[13]
• Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí – KUVAJT III. stupňa^[13]
• Medaila ministra obrany ČR Za službu v zahraničí – BOJOVÁ MISIA III. stupňa^[13]
• Čestný pamätný odznak Za službu mieru^[14]
• Medaila Za hrdinstvo (1995)^[15]
• Kríž obrany štátu (2018)^[16]
• Kríž za vojenskú chrabrosť (Francúzsko) – s bronzovou hviezdou (1995)
• Rad čestnej légie (Francúzsko) – dôstojník (2012)^[17]
• Čestný odznak Ministerstva obrany „Svätý Juraj“ (Bulharsko) – I. stupňa (2017)^[18]
• Rad koruny (Belgicko) – veľkokríž (2018)
• Rad záslužnej légie (USA) – komandér (2018)

Politická kariéra

O možnej kandidatúre Petra Pavla na funkciu prezidenta Českej republiky sa špekulovalo dlhodobo, v prieskumoch verejnej mienky sa v tejto súvislosti jeho meno prvýkrát objavilo už v roku 2015, teda v súvislosti s prezidentskou voľbou v roku 2018, v ktorej však nakoniec kandidátom nebol. Až 29. júna 2022 potvrdil, že sa bude uchádzať o kandidatúru v prezidentskej voľbe v roku 2023. Uviedol tiež, že začal so zberom podpisov občanov. Kampaň financoval z darov podporovateľov. Podľa prieskumu z augusta 2022 mal Pavel šancu v prvom kole prezidentských volieb získať 22 % hlasov a postúpiť do druhého kola, v ktorom by porazil pomerom hlasov 58 %: 42 % bývalého premiéra Andreja Babiša.^[19]

Svoju kandidatúru na prezidenta oficiálne oznámil dňa 6. septembra 2022, kedy predstavil svoje volebné heslo „Vraťme Česku řád a klid“ a víziu stať sa nezávislým prezidentom.^[20] Podporu mu vyslovila, spoločne s ďalšími dvoma kandidátmi, koalícia SPOLU; členovia Českej pirátskej strany v ankete týkajúcej sa voľby prezidenta najčastejšie hlasovali za Petra Pavla a ďalších dvoch kandidátov.

Medzi podporovateľmi Petra Pavla boli počas kampane napríklad herec a scenárista Zdeněk Svěrák, bývalý predseda Akadémie vied a 1. podpredseda Senátu Jiří Drahoš, režisér Jan Hřebejk, zakladateľ organizácie Človek v núdzi a študentský vodca z roku 1989 Šimon Pánek riaditeľ Knižnice Václava Havla a exdiplomat Michael Žantovský, tenistka Lucia Šafářová, kňaz Václav Malý, kňaz a filozof Tomáš Halík, spevák Jaroslav Hutka, bývalý minister zahraničia Karel Schwarzenberg či mnoho podnikateľov a politikov.^[21]

So ziskom 1 975 056 hlasov (35,40 %) vyhral 1. kolo prezidentských volieb s náskokom približne 0,4 percentuálneho bodu (22 843 voličských hlasov) pred kandidátom hnutia ANO 2011 Andrejom Babišom. Obaja tak postúpili do 2. kola, v ktorom zvíťazil Pavel s 3 358 926 hlasov (58,32 %) a stal sa tak zvoleným prezidentom Českej republiky. Porazený kandidát Babiš získal 2 400 271 hlasov (41,67 %).^[22]

Ihneď po zvolení začal Petr Pavel aktívne pracovať, usporiadal rad rokovaní s českými politikmi, telefonoval so zahraničnými štátnikmi, napríklad s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským či s prezidentkou Taiwanu Cchaj Jing-wen. Odcestoval aj na návštevu krajov, kde vo voľbách nezvíťazil a zúčastnil sa Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.^[23][24]

Inaugurácia Petra Pavla za prezidenta Českej republiky sa konala 9. marca 2023 na Pražskom hrade, kedy sa stal v poradí 4. prezidentom Českej republiky.^[25]

Referencie

Iné projektyupraviť | upraviť zdroj

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petr Pavel

Zdrojupraviť | upraviť zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Petr Pavel na českej Wikipédii.