Petr Pithart
český politik, politológ, pedagóg, prekladateľ a právnik
Biografické údaje
Narodenie	2.1.19412. január 1941 (83 rokov) Kladno, Protektorát Čechy a Morava
Alma mater	Právniká fakulta Karlovej Univerzity v Prahe
Štátna príslušnosť	Česko
Rodina
Manželka	Drahomíra Pithartová
Deti	syn David, dcéra Klára
Odkazy
	Petr Pithart (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Doc. JUDr. Petr Pithart, Dr. h. c. (* 2. január 1941, Kladno)^[1] je český politik a právnik, ktorý slúžil ako predseda vlády Českej republiky (neskôr federálneho regiónu Česko-Slovenska) od 6. februára 1990 až do 2. júla 1992.^[1] Taktiež bol senátorom mesta Chrudim od roku 1996 až do roku 2012 a slúžil ako prezident senátu od 8. januára 1996 až do 16. decembra 1998 a potom znova od 19. decembra 2000 až do 15. decembra 2004. 1. januára 2018 slovenský prezident Andrej Kiska udelil Pithartovi Rad Bieleho Dvojkríža II. triedy.^[2]

Politická kariéra

Pithart bol členom Komunistickej strany Československa od roku 1960, bol aktívnym počas obdobia Pražskej jari a opustil túto stranu po sovietskej invázii. Neskôr bol jeden z najviac prominentných disidentov proti komunistickému režimu a bol uväznený za jeho činy, vrátane toho, že bol jeden z prvých, ktorí podpísali Chartu 77.^[3] V roku 1989 bol jedným z prominentných lídrov Občianskeho fóra, založeného na počiatku Nežnej Revolúcie. Vďaka jeho účasti na rokovaniach vedúcich k zmenám českej a slovenskej vlády bol menovaný predsedom vlády Českej socialistickej republiky.

Pithart je často charakterizovaný skôr ako filozof a mysliteľ, než taktický a charizmatický vodca. V snahe stať sa prezidentom Českej republiky vo voľbách v roku 2003 neuspel a prezidentom sa stal Václav Klaus.

V roku 1998 sa pripojil k Křesťanské a demokratické unii  – Československá strana lidová. V roku 1996 bol zvolený ako senátor. Znovuzvolený bol v rokoch 2000 a 2006. V roku 2012 odišiel do dôchodku.

Životopis

V roku 1963 sa oženil so spisovateľkou Drahomírou, rodenou Hromádkovou. Jeho otcom bol námestník ministra priemyslu, veľvyslanec v Juhoslávii a neskôr vo Francúzsku Vilém Pithart, predvojnový člen KSČ väznený za vojny s nacistami, ktorý bol po roku 1970 perzekvovaný za protest proti okupácii Československa u prezidenta de Gaulla.

Spolu s Milanom Othálom a Petrom Příhodou napísal pod pseudonymom PODIVEN knihu Češi v dějinách nové doby, v ktorej jej autori spochybňovali niektoré mýty českých moderných dejín, napríklad okolo českého národného obrodenia, vzniku moderného českého národa či povojnovom vysídlení Nemcov z Československa. Niektorí historici, napríklad historička Věra Olivová, hodnotia knihu kriticky ako nahliadanie na dejiny prizmatom univerzalistického katolicizmu, spochybňujúceho samotný vznik československého štátu a jeho predstaviteľov Masaryka a Beneša.

Niektoré svoje samizdatové diela napísal pod pseudonymom J. Sládeček.

Od roku 1990 a po svojom vládnom angažmáne pôsobil znovu od roku 1994 ako docent Právnickej fakulty Karlovej Univerzity vedúci Katedry politológie a sociológie. V medziobdobí 1992 až 1994 pôsobil na Stredoeurópskej univerzite v Prahe.

Bol dlhoročným predsedom Spoločnosti Bernarda Bolzana, ktorá sa od 90. rokov venovala podpore česko-nemeckých vzťahov.

Ocenenia

• 1991: Cena Františka Kriegla „Za občiansku statočnosť“ od Nadácie Charty 77
• 1997: Čestná medaila TGM, ktorú mu ako predsedovi senátu udelilo Masarykovo demokratické hnutie, 14. september 1997
• 2004: Rad čestnej légie IV. trieda – dôstojník, francúzska vláda
• 2004: Čestný odznak Za zásluhy o Rakúsku republiku, rakúska vláda
• 2004: Rad za zásluhy Poľskej republiky
• 2010: Umelecká cena česko-nemeckého porozumenia
• 2013: Internationaler Adalbert-Preis
• 2018: Rad Bieleho dvojkríža II. triedy – udelil slovenský prezident Andrej Kiska^[2]
• 2023: Rad bieleho leva – udelil český prezident Petr Pavel^[4]

Bibliografia

• Obrana politiky (Panorama 1990; Academia 2005)
• Osmašedesátý (Rozmluvy 1990)
• Dějiny a politika: Výbor z esejistiky (Prostor 1991)
• Po devětaosmdesátém: Kdo jsme? – Mezi vzpomínkami a reflexí: Texty z let 1992 – 1996 (Doplněk 1999)
• Češi v dějinách nové doby (Rozmluvy 1992; Academia 2003)
• Devětaosmdesátý (Academia 2009)
• Ptám se, tedy jsem: Rozhovor s Martinem T. Zikmundem (Portál 2010)
• Po Devětaosmdesátém. Rozpomínání a přemítání (Academia 2015)
• Osmašedesátý, komentované vydání (Academia 2019)

Referencie

Literatúra

• KLUSÁKOVÁ, Jana; PITHART, Petr. Nadoraz : ...o Havlovi, Klausovi, Mečiarovi a revoluci, která požírá své děti. 1. vyd. Praha : PRIMUS, 1992. 111 s. ISBN 80-85625-03-2.
• TŘEŠTÍK, Michael. Kdo je kdo : osobnosti české současnosti : 5000 životopisů. 5. vyd. Praha : Agentura Kdo je kdo, 2005. 775 s. ISBN 80-902586-9-7.
• HLAVÁČEK, Petr; KYSELA, Jan. Demokracie a občanské ctnosti : k životnímu jubileu Petra Pitharta. první. vyd. Praha : Academia, 2021. 830 s. ISBN 978-80-200-3191-4.
• PROCHÁZKOVÁ, Andrea; PITHART, Petr. Podnik s nejistým koncem : knižní rozhovor s Petrem Pithartem. první. vyd. Praha : Academia, 2022. 558 s. ISBN 978-80-200-3355-0.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Petr Pithart

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Petr Pithart na anglickej Wikipédii a Petr Pithart na českej Wikipédii.