A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Planckova dĺžka (symbol ) je jednotka dĺžky v systéme Planckových jednotiek zavedená Maxom Planckom. Planckova dĺžka je považovaná za „prirodzenú” jednotku, pretože je vyjadrená pomocou troch základných fyzikálnych konštánt — rýchlosti svetla, Planckovej konštanty a gravitačnej konštanty.
Hodnota
Hodnota Planckovej dĺžky je daná jednoduchým vzťahom
- je redukovaná Planckova konštanta (h/2π, tiež nazývaná Diracova konštanta)
- G je gravitačná konštanta
- c je rýchlosť svetla vo vákuu
Dve čísla umiestnené v zátvorkách značia neistotu (štandardnú odchýlku) posledných dvoch cifier hodnoty.
Planckova dĺžka vyjadrená v SI jednotkách je rovná približne 1,62 · 10−35 m. Odhadovaný priemer pozorovateľného vesmíru (7,4 · 1026 m) vyjadrený v Planckovej dĺžke je približne 1,2 · 1062 lP.
Význam
Pri zanedbaní činiteľa π zodpovedá Planckova hmotnosť hmotnosti čiernej diery, ktorej Schwarzschildov polomer je rovný jej Comptonovej vlnovej dĺžke. Polomer takej čiernej diery je približne rovný Planckovej dĺžke.
Nasledujúci myšlienkový experiment túto skutočnosť objasňuje. Úlohou experimentu je zmerať polohu objektu odrazom elektromagnetického žiarenia (t. j. fotónov). Čím kratšia vlnová dĺžka žiarenia (a vyššia energia), tým je meranie presnejšie.
Ak by mali fotóny dostatok energie na to, aby meranie bolo presnejšie než Planckova dĺžka, ich kolíziou s objektom by vznikla čierna diera veľmi malých rozmerov. Vzniknuvšia čierna diera by fotóny nenávratne pohltila a nebolo by možné získať výsledok merania. Pomerne jednoduchým výpočtom s použitím rozmerovej analýzy však vyplýva, že rovnaký problém nastane aj pri meraní s mierne nižšou presnosťou než lP.
Tento myšlienkový experiment je založený na všebecnej teórii relativity a na platnosti Heisenbergovho princípu neurčitosti. Tieto dva teoretické princípy implikujú fakt, že nie je možné určiť polohu presnejšie než je Planckova dĺžka a časový interval kratší, než je čas potrebný pre svetlo na prejdenie Planckovej dĺžky (t. j. Planckov čas). Pri kratších dĺžkach resp. časových intervaloch sú klasické predstavy o spojitom priestore a čase neplatné.
História
Planckovu dĺžku navrhol nemecký fyzik Max Planck ako dĺžkovú jednotku v systéme ním odvodených „prirodzených“ jednotiek. Napriek tomu, že kvantová fyzika vznikla až po zavedení Planckových jednotiek, ukázali sa ako jej veľmi dôležitá súčasť. Je zistené, že pri vzdialenosti rovnej Planckovej dĺžke začína gravitácia prejavovať kvantové efekty, ktorých pochopenie vyžaduje teóriu kvantovej gravitácie.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk