A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pomponius Mela bol prvý rímsky geograf žijúci za vlády cisára Caligulu alebo Claudia. Jeho tvorba pozostáva z jediného diela De chorographia (tiež De situ orbis, Miestopis) v troch knihách, ktoré sa dochovali v plnom rozsahu. Pred Melom sa geografii venovali v rámci svojej tvorby encyklopedista Marcus Terentius Varro aj štátnik a autor zápiskov (commentarii) Marcus Vipsanius Agrippa. Zemepis údajne tvoril aj náplň diela Cornelia Nepota.
Životopis
O Melovom vlastnom živote sa vie iba veľmi málo. V svojom diele uvádza ako svoje rodisko malé mestečko Tingentera (Cingentera) v Hispánii, ale čítanie nie je isté, pretože v tomto mieste je text diela porušený. Podľa plánovanej invázie do Británie, ku ktorej došlo za vlády cisára Claudia (43 po Kr.), sa odhaduje, že Mela žil v tomto období. Niektorí filológovia stotožňujú Mela s Luciom Annaeom Melom z Corduby (dnes Cordoba), synom Senecu Staršieho a bratom Senecu Mladšieho.
Dielo
Po obsahovej stránke vychádza Pomponius Mela z gréckej geografickej tradície (Eratosthenes z Kyrény, Strabón). Jeho dielo popisuje celý známy rímsky svet, teda Stredomorie a jeho okolie, pričom Mela začína popis od Gibraltáru a pokračuje pozdĺž afrického pobrežia na východ, aby sa nakoniec vrátil popri európskych brehoch cez Hispániu k tomuto ostrovčeku.
Mela rozdeľuje svet na päť zón v súlade s obvyklou rímskou predstavou – dve z nich sú na obývanie príliš chladné, prostredná naopak prihorúca a jedine dve stredné pásma obývajú ľudia. Jedno z týchto pásiem, severné, obsahuje Rimanom známy svet, druhé, južné, obývajú akýsi iní ľudia, ktorých označuje antichthones (protizemci), nedosiahnuteľní národom severného pásma kvôli neprekonateľnosti prostrednej zóny vysokých teplôt.
V otázke hraníc troch kontinentov známych starovekému svetu – Európy, Ázie a Afriky – sa pridržiava rímsky zemepisec svojho predchodcu Eratosthena, rovnako ako ostatní geografi s výnimkou Ptolemaia. Podľa Mela je teda Kaspické more (Sinus Hyrcanus) zálivom Severného oceánu (Oceanus Scythicus) a tvorí protiklad k južným zálivom, Perzskému (Sinus Persicus) a Arabskému (Sinus Arabicus, t. j. dnešné Červené more).
Kým Melove znalosti o východných oblastiach sveta, o Indii a priľahlých regiónoch, sú pomerne skreslené (jeho grécki predchodcovia majú v tomto ohľade lepšie znalosti), vyniká ako geograf oblasti, ktorá mu je blízka, a to Hispánie a západných oblastí impéria. O Indii tak predpokladá, že zaberá juhovýchodný cíp Ázie a stáča sa k severu, kde leží Skýtia, až ku Kaspickému moru. Na sever ázijského kontinentu tiež umiestňuje zem Hyperborejcov (Hyperborei). Naopak Melove informácie o Galskom pobreží, Hispánii a Britských ostrovoch predčia záznamy jeho gréckych predchodcov. Ako prvý napríklad uvádza Orkneje (Orcades). Pomponiove vedomosti sa stávajú opäť nepresnými v prípade severnej Európy. Je ale zaujímavé, že spomína o veľkom zálive na severe od Germánie (Codanus sinus), v ktorom sa nachádza mnoho ostrovov, medzi nimi jeden väčší menom Codanonia. Plínius Starší tento názov uvádza ako Scatinavia a obe označenia sú latinským prepisom protogermánskeho *Skaðinawio, germánskeho mena pre Škandináviu.
Pomponius Mela ako geograf príliš nevyniká, možno preto, že táto veda stála v rímskom ponímaní bokom. Jeho dielo nie je príliš rozsiahle, jeho štýl je jednoduchý a niekedy až chudobný a v jeho údajoch sa objavujú nedostatky. Mela slabé stránky práce vyvažuje veľkým počtom prameňov, ktoré používa, a záujmom o neznáme, exotické oblasti, kde jeho popis získava na fantastickosti a miesi sa až s povesťami.
De chorographia, podobne ako práce Varrona a Agrippa, slúžila ako hlavný zdroj pre zemepisné kapitoly encyklopédie Plínia Staršieho Historia naturalis (Prírodoveda).
Literatúra
- CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.
Externé odkazy
- Dielo Pomponia Mela (po latinsky)
- Mapa sveta Archivované 2008-05-14 na Wayback Machine podľa Pomponia Mela
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk