A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Znak misie | |||||
---|---|---|---|---|---|
Údaje o misii | |||||
Názov misie: | STS-131 | ||||
COSPAR ID: | 2010-012A | ||||
Raketoplán: | Discovery | ||||
Posádka: | 7 | ||||
Kozmodróm (rampa): | Kennedyho vesmírne stredisko (39-A) | ||||
Štart: | 5. apríl 2010 | ||||
Pristátie: | 20. apríl 2010 | ||||
Trvanie: | 15 dní 2 hodiny 47 minút 11 sekúnd | ||||
Počet obehov: | 238 | ||||
Inklinácia: | 51,6° | ||||
Hmotnosť: | 2 051 031 kg (pri štarte) 102 039 (pri pristátí)[1] | ||||
Fotografia posádky | |||||
Predný rad: James Dutton (vľavo) Alan Poindexter (vpravo), Zadný rad (ľ-p): Rick Mastracchio, Stephanie Wilson, Dorothy Metcalf-Lindenburger, Naoko Yamazaki (JAXA) a Clayton Anderson | |||||
Navigácia | |||||
| |||||
STS-131 bola misia amerického raketoplánu Discovery. Cieľom letu bolo doplnenie zásob a vybavenia Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Pri tejto misii v raketopláne letela do vesmíru naposledy sedemčlenná posádka. Pri ostatných misiách raketoplánov až do ukončenia programu bude počet astronautov na palube nižší, aby sa zvýšila nosnosť stroja.[2]
Náklad pre stanicu bol umiestnený v talianskom kontajneri MPLM Leonardo. Pri návrate na Zem boli v tomto kontajneri umiestnené výsledky experimentov, nepotrebné vybavenie a odpad zo stanice.[3] Okrem toho niesol Discovery na palube množstvo vedeckých experimentov, najväčšie množstvo experimentov od poslednej vedeckej misie raketoplánu STS-107.[2] V priebehu misie prebehli 3 výstupy do otvoreného vesmíru, pričom všetky absolvovali astronauti Richard Mastracchio a Clayton Anderson.
Posádka
- Alan Poindexter (2) – veliteľ[4]
- James Dutton (1) – pilot
- Richard Mastracchio (3) – prvý letový špecialista
- Dorothy M. Metcalf-Lindenburgerová (1) – druhý letový špecialista
- Stephanie Wilsonová (3) – tretí letový špecialista
- Naoko Jamazakiová (1) – štvrtý letový špecialista (JAXA)
- Clayton Anderson (2) – letový specialista
V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.
Priebeh letu
Odpočítavanie (countdown) pre štart sa začalo 2. apríla 2010.[5] Štart prebehol po bezproblémovom priebehu odpočítavania 5. apríl 2010. Zážih motorov SRB (Solid Rocket Booster) a tým aj vlastný okamih štartu nastal v čase 10:21:25 UT.[5] V čase 10:23:30 UT boli odhodené motory SRB, v čase 10:30 UT potom vypojené motory SSME (Space Shuttle Main Engines). Raketoplán sa dostal na obežnú dráhu 130-sekundovým manévrom motorov OMS (Orbital Maneuvering System). Nasledovalo otvorenie dverí do nákladového priestoru a vyklopenie antény pre komunikáciu v pásme Ku. Anténu sa však nepodarilo spustiť. Napriek tomu misia pokračuje. Základné údaje sa prenášali inými kanálmi, pri približovaní k ISS použila posádka iné prostriedky navigácia a veľkoobjemové údaje sa odvysielali na Zem až po pripojení k ISS. [5]
Druhý deň po štarte sa raketoplán postupne približoval k ISS a prebehla bežná kontrola tepelného štítu prístrojmi na predlžovacej tyči manipulačného ramena raketoplánu. Prebehla i kontrola skafandrov EMU (Extravehicular Mobility Unit) a vysunutie spojovacieho uzlu so stanicou do polohy pre spojenie. 7. apríla zhruba o 07:12 UT Discovery aj stanica vyrovnali svoje rýchlosti vo vzdialenosti asi 75 metrov. K stanici, presnejšie k jej uzlu PMA-2 sa raketoplán pripojil v čase 07:44 UT. Prielezy medzi oboma telesami sa otvorili po dokončení pevného spojenia, kontrole jeho hermetickosti a napustenia atmosféry, v čase 09:11 UT. Riadenie stabilizácie a orientácie celého komplexu prevzal americký segment stanice. Po zvyšok dňa sa posádka venovala prenášaniu nákladu, vrátane nádrže s vodou vyrobenou palivovými článkami raketoplánu.
Počas štvrtého letového dňa (8. apríla) vyzdvihol staničný manipulátor z nákladového priestoru raketoplánu modul Leonardo a pripojil ho k stanici, presnejšie k spojovaciemu uzlu jej modulu Harmony. Zároveň prebiehali prípravy na prvý výstup do kozmu (EVA-1) vrátane dýchania kyslíka z masiek dvojicou astronautov, ktorá sa chystala do kozmu vystúpiť - Mastracchiom a Andersonom. Prvý výstup sa začal 9. apríla v čase 05:31 UT. Astronauti vystúpili z prechodovej komory Quest. Náplňou výstupu bola príprava výmeny nádrže ATA na ITS-S1, zloženie experimentu MPAC/SEED z japonskej externej plošiny JEM-EF a výmena pokazeného gyroskopu RGA na ITS-S0. Výstup sa skončil v čase 13:58 SELČ a trval 6 hodín a 27 minút. Jeho ciele boli splnené.
Referencie
- ↑ NASA. STS-131 press kit . NASA, . Dostupné online.
- ↑ a b PŘIBYL, Tomáš. Raketoplány: sbohem a šáteček. Kozmos, 2010, roč. XLI, čís. 2, s. 25-26.
- ↑ http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/exp.htm
- ↑ NASA Assigns Astronaut Crews for Future Space Shuttle Missions . NASA. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c http://mek.kosmo.cz/pil_lety/usa/sts/sts-131/index.htm
Externé odkazy
- PRESS KIT misie STS-131 (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk