A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sakarya | |
starogr. Σαγγάριος – Sangarios a iné | |
turecká maloázijská rieka | |
Miesto, kde sa rieka Mudurnu vlieva do rieky Sakarya.
| |
Štát | Turecko |
---|---|
Zdrojnica | Emirdağ, Anatólska plošina |
Ústie | Čierne more |
Dĺžka | 824 km |
Povodie | 58 160 km² (5 816 000 ha) |
Wikimedia Commons: Sakarya River | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Sakarya alebo Sakarya Nehri[1](iné názvy pozri nižšie) je druhá najdlhšia rieka v Malej Ázii.[2] Rieka ústi do Čierneho mora pod Adapazarı niekoľko desiatok kilometrov od Istanbulu.[2] Zásobovaná je prevažne zimnými dažďovými zrážkami.[1]
Údaje o dĺžke rieky a rozlohe jej povodia sa líšia: od 720[3], 790[4][5], 820[6]/824[7][8] kilometrov pre dĺžku a pre povodie rôzne od 58 160 km²[3] po 65 000 km².[4]
Objem ročného prietoku do Čierneho mora je 6,4 km³. Najväčší prietok vody je pozorovaný v zimnom a jarnom období (72 % ročného prietoku).[5]
Tečie v severozápadnom Turecku v historickej Frýgii.[9] V minulosti i dnes vedie cez rieku viacero významných ciest od Bosporu do Malej Ázie.[10][11] Pôvodne cez rieku prechádzal aj významný historický most postavený za vlády byzantského cisára Justiniána I. (tur. Justinianos Köprüsü), dnes rieka tečie iným tokom a most obchádza.[12]
Názvy
- starogr. Σαγγάριος – Sangarios[11][13], Sagaris[14][11][15], Sagraphos[16][15], Sangaris[17][15]
- lat. Sangarius[18]
- arab. Sakarí[18]
Geografia
Rieka pramení v pohorí Emirdağ na Anatólskej plošine.[5]
V hornom toku tvorí povodie prevažne neogénno-jazerné a vulkanicko-sedimentárne podložie, v spodnej časti toku dominuje paleogénne a mezozoické podložie metamorfného a sutinového pôvodu.[7]:647
Hlavnými prítokmi sú Porsuk Çayı (208 km), Ankara Çayı (140 km), Cubuk Çayı a Göksu.[5]
Povodie Sakarye bolo ľudmi spravidla premenené na poľnohospodárske pôdy, lúky a pasienky. Listnaté a ihličnaté lesy sa nachádzajú len v pohoriach pozdĺž Čierneho mora.[7]
Fauna a flóra
V Sakaryi žije najmenej 72 druhov rýb, z nich 63 je pôvodných, päť bolo vysadených a štyri druhy sú endemické (Aphanius anatoliae anatoliae, Aphanius villwocki, Cobitis simplicispina a Seminemacheilus lendli). Zaznamenaných bolo trinásť druhov obojživelníkov, pričom jedenásť z nich je ohrozených alebo takmer ohrozených, jeden druh je vzácny a dva poddruhy sú endemické (Triturus vulgaris kosswigi, Bombina bombina arifiyensis). V rieke bolo identifikovaných bolo 34 vodných druhov Oligochaeta, pričom niektoré rody sú pre Turecko nové.[7]:665
Ekonomický význam
Koncom 30. rokov 20. storočia sa začalo s reguláciou rieky. Dnes Sakarya poskytuje vodu pre domácnosti i zavlažovanie, vodné elektrárne na rieke vytvárajú vodnú energiu a rieka je regulovaná na ochranu pred povodňami. Kvôli jej veľkým sezónnym výkyvom prietoku nie je splavná, rybolov zohráva miestnu hospodársku úlohu.[7]:667
História
Na pravom brehu rieky leží staroveké mesto Gordion (dnes Yassıhoyük).[19] V staroveku sa územie pri rieke nazývalo Frýgia[9], časť rieky tvorila hranicu s Bitýniou. Bitýnska časť rieky bola splavná a bola známa pre množstvo rýb.[15] Rieku spomína Strabón i Hésiodova Theogonia.[15]
Začiatkom 3. stor. pred Kristom územie v blízkosti rieky obsadili keltskí Galaťania. Neskôr územie ovládli Gréci, Rimania a Byzantská ríša.[20]
V stredoveku ju okrem iných vo svojom spise spomína Ibn Battúta, ktorý sa domnieval, že jej názov mohol pochádzať od slova sakar – peklo.[18]
V 13. storočí bolo údolie rieky Sakarya súčasťou hraníc medzi Byzantskou ríšou a tureckým kmeňom Söğüt. Cisár Michal VIII. Palaiologos nechal postaviť pozdĺž rieky viacero opevnení, avšak povodeň v roku 1302 zmenila tok rieky, v dôsledku čoho sa opevnenia stali zbytočnými. Povodie tak následne v 14. storočí ovládli Osmani.[21]
V roku 1921, počas grécko-tureckej vojny, Turci na rieke zastavili postup Grékov tiahnúcich na Ankaru a následne prešli do protiofenzívy, výsledkom ktorej bolo ich víťazstvo vo vojne a udržanie si západných území Malej Ázie a území v Európe.[22]
Galéria
-
Rieka Sakarya od mosta, Aktefek, Turecko
-
Ústie rieky Sakarya do Čierneho mora. Yeni Mahalle, Karas, Turecko
-
Rieka Sakarya, Turecko
-
Priehrada Sariyar, Turecko
-
Priehrada Sariyar, Turecko
Referencie
- ↑ a b ŠÁRA, Pavel. Lexikón krajín sveta. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2001. S. 71.
- ↑ a b Sakarya. In: STINGLWAGNER, Gerhard K. F., a kol. Lexikón rybárstva. Bratislava : Aktuell, 2009. ISBN 978-80-89153-41-1. S. 429.
- ↑ a b ALP, Emre et al. 2020. Evaluation of the Water-Energy-Food Nexus with the Focus on Climate Change in Sakarya Watershed. Dostupné online
- ↑ a b Sakarya. In: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV, 1993. ISBN 80-85584-12-3. S. 631.
- ↑ a b c d Sakarya. In: GRINEVETSKY, Sergei R, et al. The Black Sea Encyclopedia. Berlin : Springer-Verlag, 2015. ISBN 978-3-642-55226-7. S. 670 – 671.
- ↑ Drainage . In: Rivers Britannica . Britannica, . Dostupné online.
- ↑ a b c d e Nuray (Emir) Akbulut et al. Rivers of Turkey. In: Rivers of Europe. Second Edition Amsterdam : Elsevier, 2022. ISBN 978-0-08-102612-0. S. 643.
- ↑ Black Sea coasts. In: GRINEVETSKY, Sergei R, et al. The Black Sea Encyclopedia. Berlin : Springer-Verlag, 2015. ISBN 978-3-642-55226-7. S. 124.
- ↑ a b Frýgia. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 4. Eh – Gala. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005. ISBN 80-224-0847-6. S. 628.
- ↑ Adapazan. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 1. A – Belk. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 1999. ISBN 80-224-0554-X. S. 46.
- ↑ a b c Byzantinoslovaca (VI). Bratislava : Vydavateľstvo Univerzity Komenského v Bratislave, 2020. ISBN 978-80-223-5005-1. S. 37.
- ↑ Justinianus Köprüsü . Sakarya: Sakarya Valiliği, . Dostupné online.
- ↑ Sangarius. In: Brill's New Pauly: Encyclopaedia of the Ancient World. Volume 12. Prol – Sar. Leiden, Boston : Brill, 2008. ISBN 978-90-04-14217-6.
- ↑ OVIDIUS, Epistulae ex Ponto. 4,10,17; PLINY. Naturalis Historia. Vol. 6,1.
- ↑ a b c d e SANGARIUS. In: SMITH, William. Dictionary of Greek and Roman Geography. Vol. II. Iabadius – Zymethus. London : Walton & Maberly, 1857. S. 902.
- ↑ Schol. ad Apollon. Rhod. 2,724.
- ↑ KONŠTANTÍN VII., De Administrando Imperio 1,5
- ↑ a b c Cesty po Afrike, Ázii a Európe v rokoch 1325-1354. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 2009. ISBN 978-80-8095-058-3. S. 417.
- ↑ Gordion. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 5. Galb – Hir. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2007. ISBN 978-80-224-0982-7. S. 228.
- ↑ Galaťania. In: Encyclopaedia Beliana. Zv. 4. Eh – Gala. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, 2005. Dostupné online. ISBN 80-224-0847-6. S. 697.
- ↑ IMBER, Colin. The Ottoman Empire, 1300 – 1650: The Structure of Power. Houndmills, New York : Palgrave Macmillan, 2002. ISBN 0-333-61386-4. S. 8.
- ↑ SORBY, Karol. Blízky východ medzi dvoma svetovými vojnami. In: Vojenská osveta 1/2007. Trenčín : Kultúrne a metodické centrum OS SR, 2007. ISBN 80-969458-1-5. S. 52.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk