Saský slobodný štát (Freistaat Sachsen)
Spolková krajina
Letecký záber mesta Drážďany
Vlajka Erb
Štát	Nemecko
Hlavné mesto	Drážďany
Rozloha	18 413,91 km² (1 841 391 ha)
Obyvateľstvo	4 183 404 (31.3.2009)
Hustota	227 obyv./km²
Premiér	Michael Kretschmer (CDU)
Kód ISO	DE-SN
Wikimedia Commons: Saxony
Webová stránka: sachcen.de
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Sasko (nem. Sachsen), dlhý tvar Saský slobodný štát (nenormovaný tvar: Slobodný štát Sasko; nem. Freistaat Sachsen) ^[1], je jedna zo 16 spolkových krajín Nemecka. Rozkladá sa na východe Nemecka. Je jednou z dvoch nemeckých spolkových krajín (popri Slobodnom štáte Bavorsko), ktoré hraničia s Českom. Na severe hraničí s Brandenburskom a Saskom-Anhaltskom; na západe so Saskom-Anhaltskom a Slobodným štátom Durínsko, na juhozápade s Slobodným štátom Bavorsko; na juhovýchode s Českom; na východe s poľskou časťou Lužice a Sliezska (vojvodstvo Dolnosliezske a Lubušské). V súčasných hraniciach existuje od roku 1993.

V minulosti patrilo do NDR. V časoch NDR sa priemysel a hlavne ťažba hnedého uhlia výrazne podieľala na devastácii krajiny Krušných hôr a okolia. Dnes sa tieto aktivity utlmujú v záujme zlepšenia ekologickej situácie. Energetická problematika sa v posledných rokoch rieši alternatívnym spôsobom (veterné elektrárne) a zdá sa, že tento trend je na vzostupe.

Povrch sa pozvoľna zdvíha zo Severonemeckej nížiny (Norddeutsches Tiefland) na juh do Krušných hôr. Hlavnou prirodzenou chrbticou Saska je rieka Labe, slúžiaca v obmedzenej miere k dopravnému spojeniu s Českom. Žitavské hory (Zittauer Gebirge) na pravom brehu Labe nadväzujú na Lužické hory a rovnako ako ich český náprotivok sa vyznačujú ľudovou architektúrou a tradíciami.

Vymedzenie súčasnej spolkovej krajiny

Z historického hľadiska tvorí väčšinu územia moderného Saska historická krajina Sasko, malá časť bývalej pruskej provincie Saska v okolí Lipska (do 1815 súčasť Saska; v rokoch 1945 – 1952 súčasť Saska-Anhaltska); ďalej takmer celé územie nemeckej časti Hornej Lužice, niekoľko nevýznamných okrajových častí Dolnej Lužice (v rokoch 1815 – 1952 súčasť Brandenburska), nevýznamná časť bývalej pruskej provincie Brandenburska (územie južne od Senftenbergu – do roku 1815 súčasť Saska, v rokoch 1815 – 1952 súčasť Brandenburska); nevýznamná časť bývalých Durínskych štátov Reussu (napríklad obec Fraureuth – v rokoch 1920 – 1952 súčasť Durínska) a Saska-Altenburgu (napríklad bývalá enkláva obec Rußdorf – v rokoch 1920 – 1928 súčasť Durínska); a tiež nepatrná časť Sliezska západne od poľskej obce Przewóz (pozri mapa).

Dejiny

Saské kurfirststvo

Obdobie od 6. januára 1423 do roku 1635

Dejiny do roku 1423 pozri Sasko-Wittenberg, Saské vojvodstvo a Meißensko

Označenie Sasko sa v zhruba dnešnom zmysle používa od 6. januára 1423, kedy po smrti kurfirsta Albrechta II. Saského z askánsko-wittenberskej línie rodu Askáncov udelil kráľ (a potom cisár) Žigmund Luxemburský meißenskému markgrófovi Fridrichovi IV. Bojovnému (Friedrich IV. der Streitbare) z rodu Wettinovcov za jeho oddané služby vojvodstvo Sasko-Wittenberg a spolu s ním aj kurfirstský hlas, čím vzniklo Saské kurfirststvo. Rod Wettinovcov tak sústredil vo svojich rukách tak titul saského kurfirsta, ako aj vojvodu.

Kurfirst Friedrich II. Jemnocitný (1426 – 1464) vládol pôvodne spoločne s vojvodom Wilhelmom, ale už v roku 1440 došlo k rozdeleniu meißenského územia: Wilhelm dostal Durínsko (vojvodstvo) a Fridrichovi zostala zostávajúca časť. Po bratovražedných vojnách v ďalších desaťročiach došlo 11. novembra 1485 v Lipsku k novému rozdeleniu wettinských krajín medzi kurfirsta Ernsta (1464 – 1486) a Albrechta, pričom prvý dostal vlastné Meißensko, druhý Durínsko, a Osterland si rozdelili medzi seba. Súčasne tak boli vytvorené dve línie rodu: ernestínská (kurfirstská) a albertínska (vojvodská). Posledný kurfirst z ernestínskej línie bol zosadený 19. mája 1547 po porážke v šmalkaldskej vojne, a tak prešiel 4. júna 1547 kurfirstský titul spolu s časťou územia na vojvodu Mórica Saského (1541 – 1553) z albertínskej vetvy. Móric zväčšil majetok nákupmi a výmenami (Vogtland) a prenechal ernestínskej línii vojvodstvo Sasko-Altenburg, Sasko-Eisenberg a ďalšie mestá a významné úrady (pozri Durínske štáty).

Obdobie od roku 1635 do 11. decembra 1806

V priebehu tridsaťročnej vojny získal kurfirst Johann Georg I. (Ján Juraj) Pražským mierom v roku 1635 Lužica (Hornú aj Dolnú) zo začiatku ako české léno. Vestfálsky mier v roku 1648 však značne oslabil kurfirstovu politickú moc. Súčasne vznikli na území kurfirststva nové bočné línie (merseburská – vymrela 1738, weisseinfelsská – zanikla 1746 zeitzská – vymrela už v roku 1718).

V rokoch 1697 – 1733 a 1734 – 1763 vládli saskí kurfirsti v Poľsku (Fridrich August I. Silný – ako poľský kráľ August II., Fridrich August II. – ako kráľ August III.). V tom čase už boli centrom Saska Drážďany, jedno z najvýstavnejších a najkultúrnejšich miest vtedajšej Európy. Sasko vtedy bolo oveľa väčšie ako dnes. Zasahovalo až na územie neskorších pruských provincií Brandenburska a Saska, a na územie dnešného Poľska (pozri mapa Saska v roku 1789).

V období napoleonských vojen bojovalo najskôr Sasko až do roku 1806 proti Napoleonovi, ale po porážke v bitke pri Jene, stojac bezbranné proti víťazovi prijalo 11. decembra 1806 v Poznani ponúkaný mier. Saský kurfirst Fridrich August III. tu v ten deň vstúpil do rýnskeho spolku, dostal kráľovský titul (ďalej vládol ako kráľ Fridrich August I.) a kurfirststvo tým de facto zaniklo.

Saské kráľovstvo

Obdobie od roku 1806 do Viedenského kongresu

8. júla 1807 získalo Saské kráľovstvo ako spojenec Napoleona Tilsitským mierom Varšavské veľkovojvodstvo, od Pruska Cottbus, od Rakúska potom následne Západnú Halič a Krakovsko. V bitke pri Lipsku (16. – 19. októbra 1813) bojovalo saské vojsko najskôr na strane Napoleona, ale 18. októbra prešlo saské vojsko na stranu protinapoleonskej koalície a 19. októbra padol v dobytom Lipsku do zajatia sám kráľ a Sasko sa ako dobytá krajina dostalo od 28. októbra 1813 do 8. júna 1815 pod priamu správu Pruska a Ruska.

Obdobie od 18. mája 1815 do roku 1918

Na viedenskom kongrese bol 18. mája 1815 saský kráľ Fridrich August I. donútený odstúpiť Prusku celú Dolnú Lužicu a severovýchodnú časť Horná Lužica spoločne s ďalšími oblasťami, ktoré boli integrálnou súčasťou Saského kráľovstva (napríklad časti krajov Meißenského a Lipského, Wittenbersko, Durínsky, Neustädtenský kraj, väčšinu biskupstva Merseburg, takmer celé biskupstvo Naumburg a Henneberg). Celkovo Sasko stratilo 58% územia a jeho rozloha potom dosahovala už len 14 993 km². Navyše bolo donútené vstúpiť do Nemeckého spolku.

Za kráľa Antona I. (1827 – 1836) bol pod vplyvom francúzskej júlovej revolúcie dovtedajší stavovský štát premenený na konštitučnú monarchiu. Ústavou zo 4. septembra 1831 bol zriadený dvojkomorový snem, v ktorom prvú komoru tvorili členovia dovtedajšieho stavovského snemu, druhú 75 poslancov volených na 6 rokov. Roku 1832 bola v Sasku zrušená povinná „robota“ a roku 1833 a roku 1834 poddanstvo.

Zmluvou z 24. marca 1833 pristúpilo Sasko k nemeckému colnému spolku, čomu sa až dovtedy z nechuti k Prusku bránilo. Tým sa saskému priemyslu otvorila cesta k ďalším trhom a naštartoval sa výrazný hospodárský rast. Za kráľa Fridricha Augusta II. (1836 – 1854) bola roku 1837 zahájená paroplavba na Labe, zakladané železnice a zriaďované telegrafy (1850). Vďaka priemyslovému rozkvetu rýchlo stúpal počet obyvateľov a súčasne rástlo občianske sebavedomie. Rok 1848 priniesol zrušenie cenzúry v Sasku, slobodu zhromažďovania a reformu dvojkomorového snemu: do prvej komory volili najväčší daňoví poplatníci a do druhej každý na základe všeobecného hlasovacieho práva. Ale keď kráľ neschválil snemovný návrh novej ústavy a snem 28. apríla 1849 rozpustil došlo v Drážďanoch 3. – 9. mája k pouličnej vzbure, ktorá bola potlačená s pruskou pomocou. 3. júna 1850 potom bola zrušená ústava, obmedzená sloboda tlače a zhromažďovania a bol obnovený snem v starej podobe z roku 1831.

V otázke zriadenia nemeckého spolkového štátu s vylúčením Rakúska pod predsedníctvom Pruska, Sasko najskôr sympatizovalo s Pruskom a vstúpilo s ním a s Hannoverskom do „spolku troch kráľov“, ale čoskoro sa od tejto myšlienky odvrátilo a postavilo sa spolu s Rakúskom proti týmto snahám. Za kráľa Johanna (1854 – 1873) Sasko s obavou sledovalo rastúci pruský vplyv a žiarlivo strážilo suverenitu malých nemeckých štátov. Z tejto snahy vyplynul projekt spolku všetkých menších nemeckých štátov (1860), ktorý mal brániť ich nezávislosť proti Prusku i Rakúsku. V prusko-rakúskom spore o Šlezvicko-Holštajnsko bolo stanovisko Rakúska Sasku a menším štátom bližšie a preto sa s nimi Sasko postavilo pri hlasovaní 11. júna 1866 v spolkovej rade Nemeckého spolku na stranu Rakúska. V nasledujúcej vojne saská armáda o sile 32 000 mužov, netrúfajúc si brániť Sasko, ustúpila do Čiech, kde bojovala po boku Rakúska. Po porážke Rakúska nasledovala pruská okupácia. Sasku sa síce podarilo zaistiť celistvosť územia, ale 21. októbra 1866 muselo pristúpiť k novo založenému Severonemeckému spolku pod vodcovstvom Pruska, odstúpilo spolku poštu a telegrafy, zaplatilo Prusku vojnové reparácie vo výške 10 miliónov toliarov a vzdalo sa samostatnej zahraničnej politiky. Sasko sa potom v rokoch 1870 – 1871 zúčastnilo vojny s Francúzskom. Od 18. januára 1871 bolo spolkovou krajinou Nemeckého cisárstva.

Obdobie po skončení prvej svetovej vojny do nástupu nacizmu

Po prvej svetovej vojne prevzali 8. novembra 1918 moc v Sasku robotnícko-vojenské rady, vodca tunajšej SPD Fleißner vyhlásil 10. novembra 1918 Saskú republiku a 13. novembra 1918 posledný kráľ z rodu Wettinov Friedrich August III. abdikoval na zámku Guteborn pri Ruhlande. Potom tu do 14. marca 1919 existovala Saská republika rád.

28. novembra 1918 bolo zavedené všeobecné, rovné volebné právo pre mužov a ženy od 21 rokov. V februári 1919 bol potom zvolený prvý demokratický Saský parlament a 25. februára 1919 nadobudla účinnosť nová ústava Slobodného štátu Sasko (Der Freistaat Sachsen), ktorý bol spolkovým štátom tzv. Weimarskej republiky. Slobodný štát Sasko mal pred územnou výmenou s Durínskom rozlohu 14 993 km².

V roku 1928 bola uskutočnená územná výmena a úprava hranice medzi Slobodným štátom Sasko a Krajinou Durínsko. K Sasku prešlo 1115 ha so 4 890 obyvateľmi a 1 778 ha s 2900 obyvateľmi prešlo k Durínsku (mapa zobrazujúca územnú výmenu).

Sasko získalo najmä bývalé exklávy bývalého vojvodstva Saska-Altenburgu obec Russdorf pri Limbachu-Oberfrohny a Neukirchen pri Waldenburgu, ale tiež obce Wickersdorf, Waldsachsen a časť obce Ponitz, osadu Gosel. Pri Plavne získalo okrem iného osadu Caselwitz, časť obce Greiz, obec Görschnitz a tiež časť obce Schönbach.

K Durínsku naopak prešla saská exkláva Liebschwitz pri Gere s obcami Lengefeld, Liebschwitz, Lietzsch, Niebra, Pösneck, a Taubenpreskeln a tiež susedné obce Hilbersdorf, Loitzsch, Rückersdorf, Thonhausen a Grobsdorf. Okrem toho bola k Durínsku pričlenená obec Bocka pri Altenburgu a Kauritz pri Meerane a tiež osada Frohnsdorf obce Ziegelheim a časť obce Obergrünberg. Pri Greizi prešli od Saska osada Stelzen (súčasť obce Reuth), časť obce Noßwitz, osada Sachswitz (súčasť obce Elsterberg) a časti osady Cunsdorf (súčasť obce Reichenbach).

Vývoj správneho členenia

• 1815 – 1835: 5 krajov (Lipský, Krušnohorský, Voigtlandský, Meißenský, Markgrófstvo Horná Lužica)
• 1835 – 1874: 4 krajské direktória (Lipské, Zwickauské, Drážďanské, Bautzenské)
• 1874 – 1900: 4 krajské hajtmanstvá (Lipské, Zwickauské, Drážďanské, Bautzenské)
• 1900 – 1932: 5 krajských hajtmanstiev – Zwickauské bolo rozdelené na Zwickauské a Kamenické
• 1932 – 1939: 4 krajské hajtmanstvá (Lipské, Zwickauské, Kamenické, Drážďansko-bautzenské)
• Od 1939: 4 vládne obvody (Lipsko, Zwickau, Kamenica, Drážďansko-bautzenský)

Až do roku 1932 mala v rámci Saska rozsiahlu samosprávu vrátane vlastného snemu Horná Lužica. Najskôr ako Markgrófstvo Horná Lužica, neskôr ako Bautzenský kraj.

Po nástupe nacizmu a za druhej svetovej vojny

Potom, čo vstúpil do účinností nový zákon o začlenení krajín do Ríše (Vorläufiges Gesetzes zur Gleichschaltung der Länder mit dem Reich) z 31. marca 1933, bol 5. mája 1933 ustanovený ríšskym miestodržiteľom Saska Martin Mutschmann. Ten potom bol 28. februára 1935 dodatočne poverený vedením zemskej vlády. Predsedom vlády od 10. marca 1933 do 28. februára 1935 bol Manfred von Killinger. 14. októbra 1933 potom prestali v celom Nemecku existovať zemské snemy, vrátane saského, Slobodný štát Sasko prestal štátoprávne existovať a Sasko bolo naďalej krajinou centralizovanej Tretej ríše, čo potvrdil aj zákon o novej štruktúre ríše z 30. januára 1934. Aj potom tu však až do konca vojny fungovala formálna zemská vláda.

13. a 14. februára 1945 boli Drážďany zničené jedným z najťažších bombardovaní druhej svetovej vojny.

V apríli až máji 1945 bolo Sasko obsadené Červenou armádou, územie západne od Muldy s Lipskom, Grimmou a Rochlitzom, a západne od Zwickauskej Muldy s Aurbachom, Falkensteinom, Plavnom, Olešnicou nad Halštrovom, Reichenbachom a Zwickau obsadili vojská USA. Začiatkom júla 1945 sa potom celé Sasko stalo súčasťou sovietskej okupačnej zóny Nemecka.

Po skončení vojny do roku 1952

4. júla 1945 vytvoril Sovietsky zväz v rámci svojej okupačnej zóny Nemecka autonómnu Krajinu Sasko, ktorá bola novo vymedzená územím bývalého Slobodného štátu Sasko (bez území východne od rieky Nisy, ktoré bolo začlenené do Poľska) a územím dosiaľ pruskej časti Hornej Lužice na západ od Nisy (do 1945 súčasť pruskej provincie Sliezska). V týchto hraniciach malo nové Sasko rozlohu 17 004 km². To sa potom 7. októbra 1949 stalo jednou zo 6 krajín zo začiatku federatívnej socialistickej Nemeckej demokratickej republiky (NDR).

23. júla 1952 bola NDR premenená na centralistický štát, krajiny zrušené a ich územie rozdelené medzi novo vzniknuté kraje (Bezirke) nerešpektujúce hranice pôvodných krajín, čo bolo v súlade so zásadou „rozdeľuj a panuj“. Územie zostávajúceho Saska bolo rozdelené medzi kraje Kamenický (10. mája 1953 – 31. mája 1990 Karl-Marx-Stadt), Lipský, Drážďanský; nepatrná časť pripadla ku Gerskému kraju a severná časť Hornej Lužice k Cottbuskému kraju. Vedomie saskej kultúrnej spolupatričnosti sa však komunistickému režimu odstrániť nepodarilo.

obdobie 1952 – 1990 pozri: Nemecká demokratická republika

Obdobie od roku 1990

Po protikomunistických búrkach v roku 1989 sa 3. októbra 1990 NDR zjednotila s Spolkovou republikou. V ten deň došlo aj k obnove krajín, ktorých hranice sa však už nedržali pôvodných zemských hraníc z rokov 1945 – 1952, ale boli vytvorené narýchlo z hraníc dovtedajších okresov z rokov 1952 – 1990. Obnovený Slobodný štát Sasko bol novo vymedzený územím dovtedajších krajov Drážďanského, Kamenického a Lipského (bez dovtedajších okresov Altenburg und Schmölln), ďalej potom územím dovtedajších okresov Hoyerswerda und Weißwasser z kraja Cottbuského.

Niektoré okrajové obce a mestá na západe územia pôvodný krajiny z rokov 1945 – 1952, ktoré boli súčasťou Saska už v rokoch 1815 – 1945 alebo aj skôr, sa stali súčasťou obnovenej krajiny Durínska (napríklad mestá Elsterberg, Mühltroff, Pausa/Vogtl., Ziegelheim, a obce Ebersgrün, Ranspach, Langenbach, Thierbach (Saský), Unterreichenau, Cunsdorf a Görschnitz). Okrajové územia na severe (súčasť pôvodnej Horná Lužica) patriace k Sasku v rokoch 1945 – 1952 zasa boli začlenené do Brandenburska (Mesto Ruhland, obce Hohenbocka, Hermsdorf s osadami Jannowitz a Lipsa, Guteborn, Grünewald, Schwarzbach, Tettau, Hosena, Peickwitz, Kroppen, Lindenau, Frauendorf). Naopak sa súčasťou Saska stali územia, ktoré v rokoch 1945 – 1952 tvorili súčasť krajiny Saska-Anhaltska – do roku 1815 súčasť Saska (celé dovtedajšie okresy Torgau, Eilenburg, Delitzsch; a územie západne a juhozápadne od Lipska; súčasť Durínska (napríklad obec Fraureuth) alebo Brandenburska (okrajové územie pri južnej hranici pôvodnej Dolnej Lužice).

Roku 1992 sa po referende vrátili k Sasku z Slobodného štátu Durínsko mestá Elsterberg, Mühltroff, Pausa/Vogtl. a obce Cunsdorf, Langenbach, Thierbach (Saský), Ebersgrün, Ranspach, Unterreichenau a Görschnitz. Dnešný Slobodný štát Sasko je podstatne väčší ako Sasko v rokoch 1815 – 1945.

Administratívne členenie

Vládne obvody

Slobodný štát Sasko sa člení na 3 vládne obvody (Regierungsbezirke). Sú nimi Drážďany, Kamenica a Lipsko. Tie sa ďalej členia na 22 krajinských okresov (Landkreise) a 7 miest bez okresu (Kreisfreie Städte).

Krajinské okresy

22 saských krajinských okresov jednotlivo:

Annaberg (ANA) (2) Aue-Schwarzenberg (ASZ) (2) Bautzen (BZ) (1) Chemnitzer Land (GC) (2) Delitzsch (DZ) (3) Döbeln (DL) (3) Freiberg (FG) (2) Kamenz (KM) (1) Leipziger Land (L) (3) Löbau-Zittau (ZI) (1) Meißen (MEI) (1) Mittlerer Erzgebirgskreis (MEK) (2) Mittweida (MW) (2) Muldentalkreis (MTL) (3) Dolnosliezsko Hornolužický okres (NOL) (1) Riesa-Großenhain (RG) (1) Sächsische Schweiz (Saské Švajčiarsko)(PIR) (1) Stollberg (STL) (2) Torgau-Oschatz (TO) (3) Vogtlandkreis (V) (2) Weißeritzkreis (DW) (1) Zwickauer Land (Z) (2)

Mestá bez okresu

• Chemnitz (C) (2)
• Drážďany (DD) (1)
• Görlitz (GR) (1)
• Hoyerswerda (HY) (1)
• Lipsko (L) (3)
• Plauen (PL) (2)
• Zwickau (Z) (2)

Referencie

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sasko
• Wikislovník ponúka heslo Sasko

Externé odkazy

• Oficiálny web Slobodného štátu Sasko (po nemecky)
• mapy (po nemecky)
• volebné výsledky (zemský štatistický úrad) (po nemecky)