Sekvencia je chorálová melódia podložená novým textom.

Ich tvorcom je pravdepodobne teoretik Notker Balbulus (830 – 912), ktorý svoje sekvencie zhrnul do knihy Liber hymnorum.

Dva základné typy sekvencií:

• svätohavelské sekvencie
• francúzske sekvencie

Svätohavelské sekvencie Notkarove boli oproti francúzskym prístupnejšie, pretože nápevy skladateľ odvodzoval často z princípu ľudového spevu.

Približne od polovice 9. storočia sa spievalo pravdepodobne aleluja s nasledujúcim jubilom (dlhou melizmou na slabike „ja“) pri druhom spievaní v dlhšej a ozdobnejšej podobe. Tieto predĺžené obohatené opakovania „longissime melodiae“ sa nazývali sekvencie.

Sekvencie mali podobný osud ako trópy. Tridentský koncil ich z liturgie vylúčil s výnimkou štyroch.

• Dies irae (autor Thomas aus Cellen)
• Veni Sancte Spiritus (autor Robert, francúzsky kráľ)
• Lauda Sion Salvatorum (autor Tomáš Akvinský, nápev Adam de Saint Victoire)
• Victimae Paschali (autor Wipo)
• sekvencia Stabat mater z 13. storočia (autor Jacob da Todi) bola do liturgie zaradená až v 18. storočí (1727)

Zdroje

• Grajcárová Zuzana: Stredoškolské skriptá z dejín hudby pre 1. ročníky konzervatórií, 2004, Bratislava