A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Semester (zastarano aj: beh[1][2]) je polročné študijné obdobie (obdobie výučby) na vysokej škole ukončené spravidla splnením predpísaných zápočtov a skúšok, prípadne odovzdaním vyhovujúcej semestrálnej práce či získaním požadovaného počtu kreditov. Je to časť akademického roka. Na Slovensku a v Česku sa rozlišuje zimný a letný semester.[3][4][5][6]
V Česku rozdelenie výučby na semestre (príp. trimestre) používajú aj terciálne nevysokoškolské školy nazývané vyššie odborné školy.[7][8]
Etymológia
Slovo semester pochádza z nemeckého podstatného mena Semester (starší tvar: Semestre), ktoré bolo vytvorené z latinského prídavného mena semestris (=šesťmesačný, polročný) ako nemecký novotvar v 16. storočí (prvý doklad 1515) resp. podľa starších zdrojov až v 18. storočí. Zdroje sa rozchádzajú o podrobnostiach vzniku nemeckého slova Semestre z latinského semestris: Uvádza sa, že prechodným tvarom bolo stredolatinské podstatné meno semestre (=polrok, 6 mesiacov) alebo spojenie semestre tempus (=šesťmesačné obdobie) alebo, že východiskový tvar bolo latinské cursus semestris (=šesťmesačné obdobie). Z nemčiny sa slovo začiatkom 19. stor. dostalo aj do angličtiny (v tvare semester).[9][10][11][12][13]
Vývoj právnej úpravy na Slovensku
Od mája 1966 do augusta 1980 platila vyhláška č. 25/1966 Zb., podľa ktorej platilo (§ 3) toto: „(1) Na všetkých vysokých školách a fakultách začína sa školský rok 1. októbra a končí sa 30. septembra; rozdeľuje sa na zimný a letný semester. (2) V každom semestri je 15 výučbových týždňov, na ktoré nadväzuje 4-týždňové obdobie, v ktorom sa nevyučuje, a ktoré je určené predovšetkým na samostatné štúdium. Ustanovený počet výučbových týždňov sa nevzťahuje na posledný semester štúdia, ktorý môže učebný plán upraviť diferencovane. (3) Hlavné prázdniny sú 8 týždňov, prázdniny počas školského roka sú maximálne 3 týždne...(4) Zvyšujúce 3 týždne v roku sa využívajú podľa dispozícií dekana na odbornú prax, exkurzie, skúšky a pod. (5) Podrobnejšiu úpravu časového plánu školského roka určí dekan.“[14]
Od septembra 1980 do júna 1990 platila vyhláška č. 105/1980 Zb., podľa ktorej platilo (§ 7) toto: „(1) Školský rok sa rozdeľuje na zimný semester, letný semester a obdobie hlavných prázdnin. Začiatok výučby a začiatok hlavných prázdnin určuje ministerstvo školstva. (2) Časový plán školského roku určí dekan; ak sa koná výučba študijného odboru na viacerých fakultách, určia časový plán dekani týchto fakúlt jednotne. (3) V každom semestri denného štúdia je pätnásť výučbových týždňov, na ktoré v zimnom semestri nadväzuje šesťtýždňové obdobie určené na skúšky a jeden týždeň prázdnin a v letnom semestri päťtýždňové obdobie určené na skúšky (ďalej len „skúšobné obdobie“). Hlavné prázdniny trvajú osem týždňov....(4) Zostávajúce dva týždne školského roku určí dekan na uskutočňovanie odbornej praxe alebo spoločensko-politickej praxe, na exkurzie a pod.“[15] Zimný semester trval spravidla od septembra do januára a letný od februára do júna.[5]
Od júla 1990 do 19. novembra 1996 nebola organizácia školského roka výslovne upravená, pretože nový zákon o vysokých školách (zákon č. 172/1990 Zb.) ani jeho vykonávacie predpisy neobsahoval(i) príslušné výslovné ustanovenie. Až novelou spomínaného školského zákona účinnou od 20. novembra 1996 bol do zákona pridaný stručný text (§ 18), ktorý spolu s celým zákonom platil až do marca 2002: „Školský rok sa začína 1. septembra bežného roka a končí sa 31. augusta nasledujúceho roka. Organizáciu školského roka určuje štatút fakulty alebo štatút vysokej školy, ak sa vysoká škola nečlení na fakulty.“[16]
Od apríla 2002 dodnes platí nový zákon o vysokých školách (zákon č. 131/2002 Z. z.), podľa ktorého platí (§ 61) toto: „(1) Akademický rok sa začína 1. septembra bežného roka a skončí sa 31. augusta nasledujúceho roka. (2) Štúdium v jednom akademickom roku sa môže členiť na dva semestre alebo tri trimestre. Konkrétne členenie štúdia si každá vysoká škola určuje vo svojom štatúte.“[17]
Referencie
- ↑ beh. In: Slovník slovenského jazyka. dostupné online
- ↑ semester. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, literárne a vedecké nakladateľstvo Vojtech Tilkovský, 1932. 348 s. S. 161.
- ↑ semester. In: OBDRŽÁLEK, Zdeněk; HORVÁTHOVÁ, Kinga, a kol. Organizácia a manažment školstva : terminologický a výkladový slovník. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2004. 419 s. ISBN 80-10-00022-1. S. 296.
- ↑ semestr. In: PRŮCHA, Jan; WALTEROVÁ, Eliška; MAREŠ, Jiří. Pedagogický slovník. 6. aktualiz. a rozš. vyd. Praha : Portál, 2009. 395 s. ISBN 978-80-7367-647-6. S. 217.
- ↑ a b semester. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska 2 P – Ž. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1985. s. 217.
- ↑ semestr. In: KOLÁŘ, Zdeněk a kol. Výkladový slovník z pedagogiky: 583 vybraných hesel. Vyd. 1. Praha: Grada, 2012. 192 s. ISBN 978-80-247-3710-2. s. 123.
- ↑ odborný. In: KOLÁŘ, Zdeněk a kol. Výkladový slovník z pedagogiky: 583 vybraných hesel. Vyd. 1. Praha: Grada, 2012. 192 s. ISBN 978-80-247-3710-2. s. 86.
- ↑ semestr. In: KOLÁŘ, Zdeněk a kol. Výkladový slovník z pedagogiky: 583 vybraných hesel. Vyd. 1. Praha: Grada, 2012. 192 s. ISBN 978-80-247-3710-2. s. 123.
- ↑ semestr. In: REJZEK, Jiří. Český etymologický slovník. Vyd. 1. Voznice: Leda, 2001. 752 s. ISBN 80-85927-85-3. s. 567.
- ↑ Semester. In: Duden – Das Herkunftswörterbuch: Etymologie der deutschen Sprache. Berlin: Berlin : Bibliographisches Institut GmbH, 2015. ISBN 978-3-411-04075-9. s. 774.
- ↑ Kolloquium. In: Etymologisches Wörterbuch . Berlin: Berlin-Brandenburgische Akademie der Wissenschaften, . Dostupné online.
- ↑ semester. In: The Oxford English Dictionary Second Edition on CD-ROM Version 4.0. ISBN 978-0-19-956383-8.
- ↑ SIJS, Nicoline van der (samensteller). semester (half jaar). In: Etymologiebank . . Dostupné online.
- ↑ Vyhláška Ministerstva školstva a kultúry 25/1966 Zb. dostupné online
- ↑ Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky z 21. júla 1980 o štúdiu na vysokých školách (študijné predpisy), 105/1980 Zb. dostupné online
- ↑ Zákon o vysokých školách, 172/1990 Zb. dostupné online
- ↑ Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, 131/2002 Z. z. dostupné online
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk