A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie | |
Nanebovzatie Panny od Petra Paula Rubensa | |
Druh | kresťanský sviatok: slávnosť; prikázaný sviatok |
---|---|
Dátum | 15. august |
Súvisí s | Panna Mária |
Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie je v niektorých kresťanských cirkvách najdôležitejší mariánsky sviatok, ktorý sa oslavuje 15. augusta. Katolícka cirkev ho slávi najvyšším stupňom liturgického slávenia – slávnosťou, ktorá je vyhlásená ako prikázaný sviatok.[1] Vyjadruje, že Presvätá Bohorodička Panna Mária už dosiahla života v „dokonalej a oslávenej telesnosti“ ako individuálna osoba a bola telom i dušou vzatá do Neba.[2] Toto učenie vyznávajú niekoľké cirkvi: katolícka cirkev, pravoslávna cirkev a časť cirkví anglikánskej tradície. V rímskokatolíckej cirkvi bolo toto učenie roku 1950 pápežom Piom XII. ako dogma, teda je to záväzná, normatívna výpoveď v oblasti viery. Ide o najstarší zo všetkých mariánskych sviatkov.[2]
Pôvod
Biskup Epifanios zo Salaminy píše, že o smrti Panny Márie nie je nič známe. Názor, že Bohorodička bola vzatá do neba sa začína objavovať až 3. alebo 4. storočí v pseudonymnom gréckom texte De obitu S. Dominae a kázania svätých Hieronyma a Augustína k tomuto sviatku sú vraj tiež z neskorších čias. V autentických spisoch sa po prvý raz objavuje u svätého Gregora Tourskeho a svätý Ján Damaský píše, že na Chalcedonskom koncile roku 451 oznámil jeruzalemský biskup Juvenalis cisárovi Marcionovi, ktorý sa pýtal po ostatkoch Matky Božej, že Panna Mária zomrela v kruhu apoštolov, bola pochovaná, a keď jej hrob otvorili, nebola tam.
Že by bol sviatok ustanovený na koncile v Efeze roku 431 z podnetu patriarchu Cyrila Alexandrijského je len hypotéza. Podľa Gregora Tourskeho sa oslavoval v Egypte, v Arábii a v Gallii v 6. storočí v januári. V gréckej cirkvi ho cisár Maurikios I. stanovil podľa jeruzalemských mníchov na 15. august. Grécka cirkev ho nazýva koimésis, tj. usnutie, v staroslovienčine: uspenije. V Ríme sa hlavný sviatok Panny Márie oslavoval 1. januára, sviatok 15. augusta sa prvýkrát objavil v liturgii pápeža Geláza I., podľa niektorých je ale neskoršieho pôvodu. V 7. storočí je už potom bezpečne doložený za pápeža Sergia I. a bol jedným z najväčších sviatkov. V Nemecku bol sviatok zavedený v roku 813 po synode v Mainze.
Slávenie
V katolíckej a anglikánskej cirkvi sa oslavuje 15. augusta, čo je v mnohých krajinách prikázaný sviatok. Na mariánskych pútnických miestach bývajú veľké slávnosti. Východné cirkvi tento sviatok oslavujú 28. augusta, čo je gregoriánsky 15. august v juliánskom kalendári, a predchádzajú mu dva týždne pôstu.
Referencie
- ↑ Liturgický kalendár - 15. 8. 2019 . lc.kbs.sk, . Dostupné online.
- ↑ a b Nanebovzatie Panny Márie : Životopisy svätých . . Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slávnosť Nanebovzatia Panny Márie
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Slavnost Nanebevzetí Panny Marie na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk