A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 49°S 20°V / 49°S 20°V
Slovensko, dlhý tvar Slovenská republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Je členským štátom Európskej únie a NATO. Má rozlohu 49 036 km² a žije tu približne 5 449 265 obyvateľov.[9] Na severozápade hraničí s Českom, na juhozápade s Rakúskom, na severe s Poľskom, na východe s Ukrajinou a na juhu s Maďarskom.[10] Krajina je prevažne hornatá, pretože väčšinu povrchu zaberajú vysočiny. Zo severu sem z mohutného oblúka zasahujú Karpaty, na juhu sa rozprestiera Panónska panva. Hlavným mestom je Bratislava, úradným jazykom je slovenčina.
Prvý štátny útvar Slovanov na území dnešného Slovenska bola Samova ríša (7. storočie), neskôr Nitrianske kniežatstvo (začiatok 9. storočia), ktorého spojením s Moravským kniežatstvom vznikla v roku 833 Veľká Morava. Od polovice 10. do konca 11. storočia sa územie Slovenska postupne začlenilo do Uhorska, ktoré sa v roku 1526 stalo súčasťou habsburskej monarchie, od roku 1867 nazývanej Rakúsko-Uhorsko. Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 bolo Slovensko súčasťou Česko-Slovenska až do konca roku 1992 (okrem obdobia vojnovej Slovenskej republiky). Dňa 1. januára 1993 vznikla zánikom Česko-Slovenska samostatná Slovenská republika. Od 1. mája 2004 je Slovensko členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. Od 1. januára 2009 je 16. členom Eurozóny, oficiálnou menou sa stalo euro.
Slovensko je parlamentná demokracia, presnejšie parlamentno-prezidentská republika[11]. V hospodárstve sa vyznačuje modernizovaným priemyslom a rozvíjajúcim sa sektorom služieb, ktorý prevažuje v podiele tak hrubého domáceho produktu, ako aj pracovnej sily. Dopravná infraštruktúra je vzhľadom na geografický profil krajiny redšie rozložená, no v súčasnosti dochádza k jej rozšíreniu a modernizácii.
Z okolitých štátov má Slovensko pevné zväzky predovšetkým s Českom. Predtým konfliktné vzťahy s Maďarskom sa v posledných rokoch zlepšili. Na Slovensku žije silná maďarská a rómska menšina. Slovensko má bohatú kultúrnu tradíciu, ako i množstvo prírodných a historických pamiatok.
Etymológia
Vznik názvu Slovensko a etnonymá Slováci je pevne spätý s existenciou uhorského štátu. Tým, že sa vo väčšej miere spolu stýkali jednotlivé neslovanské národy Uhorska s pôvodnou slovenskou populáciou, došlo k vytvoreniu zárodkov slovenského povedomia. V oficiálnych prameňoch boli obyvatelia dnešného Slovenska nazývaní Slavus či Sclavus, aby tak boli odlíšení od ostatných slovanských národov. Toto označenie sa prvýkrát objavilo v roku 1029 a potom v rôznych variantoch a jazykoch často od 15. storočia. Pri starších výskytoch podobných tvarov je sporné, či sa myslí slovanské alebo slovenské územie. Moderný slovenský tvar Slovensko je prvýkrát doložený v roku 1675 v žiadosti broumovského panstva, adresovanej hajtmanovi kraja v Uhorskom Hradišti.[12]
Dejiny
Pozri články: Vanniovo kráľovstvo, Samova ríša, Nitrianske kniežatstvo, Veľká Morava, Uhorsko, Autonómne Slovensko, Rakúsko-Uhorsko, Česko-Slovensko, Slovenská ľudová republika, Slovenská republika rád, Prvá Slovenská republika, Slovenská socialistická republika, Politický vývoj Slovenska od roku 1989
Slovenská republika síce patrí do skupiny mladších štátov Európy, ale územie krajiny má dlhú a pohnutú históriu, po ktorej zostalo množstvo pamiatok. Máloktorá európska krajina si prešla zložitejším historicko-politickým vývojom ako práve Slovensko.
Staršie dejiny
Prvé známky o osídlení Slovenska pochádzajú z konca paleolitu približne spred 250 tis. rokov. O rozkvete ľudských spoločností na území Slovenska svedčí mnoho archeologických pamiatok ako napríklad nález lebky neandertálca v Gánovciach. Bohatšie doklady o živote prehistorických ľudí sa vzťahujú k neolitu. Našli sa zvyšky ich obydlí, keramiky, ale aj ich duchovného života vo forme obetných darov alebo kultových predmetov akými boli pravdepodobne aj venuše z Nitrianskeho Hrádku, Moravian nad Váhom a ďalších miest. Približne 5000-4000 rokov pred Kr. sa vyskytujú prví roľníci (zachované nálezy kamenných sekier, klinov, škrabadiel a nádob – jaskyňa Domica). Etnická príslušnosť týchto pravekých ľudí je však nejasná.
Od konca 4. storočia pred Kr. prichádzajú Kelti, ktorých možno považovať za prvé historicky známe etnikum na území dnešného Slovenska. O prítomnosti Keltov existujú písomné zmienky v rímskych prameňoch. V 1. storočí pred Kr. prichádzajú na Slovensko Dákovia, Kelti ustupujú ďalej na sever, dochádza k miešaniu keltského a dáckeho obyvateľstva a kultúry. Na prelome letopočtov sú dácke a keltské kmene vytláčané kmeňmi Germánov. Na dnešnom slovenskom území dočasne vzniklo napríklad ich Vanniovo kráľovstvo. Dunaj tvoril hranicu s Rímskou ríšou. V 2. storočí nášho letopočtu boli na území Slovenska rozmiestnené rímske vojenské posádky. Následne sa juhozápad Slovenska stal súčasťou rímskej provincie Pannonia.[13]
Koncom 4. storočia sa začalo sťahovanie národov, na Slovensku sa vystriedalo veľmi veľa národov. S utváraním Slovenska a Slovákov ako národa je spojený najmä príchod Slovanov. Prvé slovanské obyvateľstvo osídlilo hlavné územie Slovenska asi v 5. storočí. V druhej polovici 6. storočia sa Slovania dostali do područia kočovných kmeňov Avarov, v prvej polovici 7. storočia bolo miestne územie pripojené k Samovej ríši.
Prvým štátnym útvarom na väčšine územia Slovenska bolo Nitrianske kniežatstvo, ktoré sa roku 833 pripojilo k Veľkej Morave. V roku 862 veľkomoravský panovník Rastislav požiadal Byzanciu o kresťanských misionárov, byzantský cisár Michal III. na Veľkú Moravu poslal misiu vedenú solúnskymi bratmi Konštantínom (mníšskym menom sv. Cyril) a sv. Metodom, ktorí zostavili písmo hlaholiku, preložili Sväté písmo, bohoslužobné texty a ďalšie knihy do staroslovienčiny a pomáhali organizovať cirkevnoprávne pomery na Veľkej Morave.
Po zániku Veľkomoravskej ríše vtedajšie územie Slovenska ovládli Maďari (koniec 9. storočia), ktorí sa v tom čase presídlili do strednej Európy. V polovici 10. storočia postupne vznikol nový feudálny štát – Uhorské kráľovstvo (Uhorsko). Založila ho síce pôvodom maďarská dynastia Arpádovcov, ale krajina zostávala mnohonárodnostná a mnohojazyčná, jazykom šľachty a kráľovského dvora bola latinčina. Po bitke pri Moháči roku 1526 sa Slovensko a západné Uhry stali súčasťou habsburskej ríše. V rokoch 1540-1541 Uhorskú nížinu obsadili Turci a juh Slovenska bol začlenený do Osmanskej ríše.[13]
Následne po tureckej expanzii sa územie bývalého Uhorska v 16. a 17. storočí dočasne zredukovalo prakticky len na Slovensko, dnešný Burgenland a západné Chorvátsko (tzv. Kráľovské Uhorsko), čím sa Slovensko stalo jadrom tohto habsburského štátu. Bratislava sa stala hlavným (1536 – 1784/1848), korunovačným (1563 – 1830) mestom a sídlom snemu (1542 – 1848) Kráľovského Uhorska resp. neskôr Uhorska. Trnava sa stala sídlom ostrihomského arcibiskupa, čím sa stala centrálnym miestom uhorskej rímskokatolíckej cirkvi. Dlho trvajúce vojny s Osmanskou ríšou na dlhšiu dobu ukončil v roku 1711 Satmársky mier. Najznámejším národným hrdinom, ktorého nájdeme v slovenskej mytológii z tohto obdobia, je zbojnícky kapitán Juraj Jánošík (1688 – 1713) z Terchovej. Legenda hovorí, že bohatým bral a chudobným dával.[14]
Počas 18. storočia začalo slovenské národné obrodenie. Obhajcom slovenských práv sa stáva kňazská inteligencia, ktorá bola rozdelená na dva prúdy: na katolíkov (na čele Anton Bernolák) a evanjelikov (hlavní predstavitelia Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik). Evanjelici presadzovali koncepciu slovanskej jednoty. Naopak katolíci zastávali názor, že Slováci sú svojbytný národ a potrebujú vlastný jazyk. V roku 1787 kodifikoval Anton Bernolák prvú spisovnú slovenčinu založenú na západoslovenskom nárečí (nazývaná bernolákovčina).
V polovici 19. storočia sa do popredia dostáva tzv. štúrovská generácia. Roku 1843 kodifikoval Ľudovít Štúr spisovnú slovenčinu na základe stredoslovenského nárečia, ktorá je s malými úpravami používaná dodnes. Štúrovci viedli boj za slovenskú svojbytnosť a právo sebaurčenia Slovákov. V revolúcii z rokov 1848 – 1849 bolo vyhlásené Autonómne Slovensko v rámci Uhorska a Slováci sa pridali na stranu Rakúšanov, aby sa oddelili od Uhorska ako samostatná časť Rakúskej monarchie, čo sa im žiaľ nepodarilo a slovenská samospráva v roku 1849 zanikla. Najhoršiemu tlaku maďarizácie čelili Slováci po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v rokoch 1867 – 1918. S Rakúsko-Uhorskom malo Slovensko spoločný osud až do začiatku 20. storočia.
Novodobé dejiny
V 20. storočí sa situácia začala meniť. Predstavitelia slovenského a českého národa využili porážku Rakúsko-Uhorska v 1. svetovej vojne. V októbri 1918 spojením Slovenska, českých krajín a Podkarpatskej Rusi vzniklo Česko-Slovensko (Československá republika), o jej založenie sa zaslúžil aj slovenský politik Milan Rastislav Štefánik. Slováci sa k novovznikajúcemu štátu prihlásili Martinskou deklaráciou (30. októbra 1918). Slovensko bolo po uzatvorení mierovej zmluvy v Trianone prvýkrát vyčlenené ako samostatné územie, hoci v rámci Česko-Slovenska. Postavenie Slovenska v novom štáte však časť jeho obyvateľov a politikov neuspokojovala. Koncom 30. rokov 20. storočia na Slovensku silneli separatistické tendencie.[13]
Od roku 1918 mala na Slovensku veľký vplyv katolícka Slovenská ľudová strana (Andrej Hlinka), ktorá žiadala autonómiu Slovenska. Národnostné rozdiely v krajine využil nemecký diktátor Adolf Hitler, ktorý najprv pripravil Česko o pohraničné územia a následne rokoval so slovenskými politikmi. Dňa 19. novembra 1938 bol schválený zákon o autonómii Slovenska v rámci Česko-Slovenska. Územie Slovenska bolo výrazne oklieštené v rámci 1. viedenskej arbitráže, ktorou muselo odstúpiť Maďarsku južné územia. Za týchto okolností bol pod nátlakom Nemecka nakoniec 14. marca 1939 vyhlásený samostatný Slovenský štát (neskôr oficiálne Slovenská republika) – jeden zo satelitov nacistického Nemecka, v ktorom sa ustanovil totalitný politický systém.
Slovensko počas 2. svetovej vojny vystupovalo ako spojenec Nemeckej ríše. Snaha po vlastnej štátnosti bola čoskoro prekrytá odporom voči fašizmu a nacizmu, ktoré zostrovali perzekúciu židovského a rómskeho obyvateľstva. Behom holokaustu, na ktorom sa Slovensko podieľalo vyvezením väčšiny Židov do nacistických koncentračných táborov, bolo usmrtených približne 75 000 slovenských Židov.[15] Reakciou na vstup nemeckej armády na Slovensko vypuklo v auguste 1944 Slovenské národné povstanie, ktorého politickým a vojenským centrom bola Banská Bystrica. Keď Nemci povstanie porazili, povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. Na začiatku roku 1945 oslobodenie Slovenska Červenou armádou, armádou Rumunska a 1. česko–slovenským armádnym zborom ukončilo existenciu slovenského štátu.
Po 2. svetovej vojne bolo Slovensko znovu začlenené do obnovenej Československej republiky (obnovená republika už zahŕňala len územie dnešného Česka a Slovenska. Podkarpatská Rus bola pričlenená k územiu Sovietskeho zväzu). Postupne sa dostalo do sféry vplyvu ZSSR medzi krajiny východného bloku za železnú oponu. Dňa 25. februára 1948, kedy sa moci ujala Komunistická strana Československa, došlo k znárodneniu súkromných podnikov, slovenský roľnícky vidiek zasiahla kolektivizácia poľnohospodárstva. Komunistický režim zaviedol vedúcu úlohu KSČ, ktorá sa potvrdzovala voľbami s jednotnou kandidátkou Národného frontu. Inak zmýšľajúci boli prenasledovaní ŠtB, väznení aj popravení. Pre hospodárske zaostávanie a nespokojnosť s politikou komunistickej strany došlo v roku 1968 k významným politickým zmenám politika Dubčeka. Dňa 21. augusta 1968 boli tieto procesy potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy. Došlo k tzv. normalizácii a nástupu brežnevskej politiky. Od 1. januára 1969 sa ČSSR skladala z dvoch socialistických republík, ČSR a SSR.
V roku 1989 Nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. Slovensko vzniklo 1. januára 1993 ako jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením ČSFR. Krajina sa začala otvárať svetu, demokratizovať a väčšmi spolupracovať s inými štátmi. Od 19. januára 1993 je Slovensko členom OSN, od 29. marca 2004 členom NATO, od 1. mája 2004 členom Európskej únie, od 21. decembra 2007 je členom Schengenského priestoru. a od 1. januára 2009 je 16. členom Európskej menovej únie – eurozóny a oficiálnou menou sa stalo euro, ktoré vystriedalo slovenskú korunu.
Geografia
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Čína
Časová osa ruské invaze na Ukrajinu (2024)
Česká Wikipedie
Česko
Česko na Eurovision Song Contest
Čtvrtá vláda Roberta Fica
Štěpán I. (papež)
Švédsko
Švýcarsko
11. květen
12. květen
1364
1664
1924
1944
1983 v hudbě
2014
23. duben
24. duben
25. duben
254
29. duben
3. květen
7. květen
8. květen
Alexander Reichenberg
Alexandr Sergejevič Jesenin-Volpin
Americký dolar
Anděl (cena)
AstraZeneca
Bernard Hill
Bluegrass
Bulletin Board System
César Luis Menotti
Chat
Chris Cannon
Colorado (album, Kabát)
Commons:Featured pictures/cs
Covid-19
Demo (hudba)
Dlouhý pochod (raketa)
Dole v dole
Druhá světová válka
E-mailová konferencia
Emotikon
Encyklopedie
Eska Cheb
Eurovision Song Contest
Eurovision Song Contest 2024
FGM-148 Javelin
Finsko
Frank Stella
Giovanna Marini
GRU
Hladomor v Pásmu Gazy
Hlavní strana
HMS P311
Humza Yousaf
Izrael
Jagellonská univerzita
James Harris Simons
Jiří Bušek
Joe Biden
Josef Vojtek
Kabát (hudební skupina)
Kauza Vrbětice
Kazimír III. Veliký
Koncentrační tábor Lety
Kosmodrom Wen-čchang
Krakov
Krymská operace
Lety (okres Písek)
LGBT práva v Česku#Tranazice
Luhanská lidová republika
Luhanská oblast
Má jí motorovou
Měsíc
Mšička révokaz
Milan Špalek
Miroslav Imrich
Mistrovství světa v ledním hokeji 2024
Molière
Muzeum romské kultury
Nápověda:Úvod
Nápověda:Úvod pro nováčky
Nápověda:Obsah
Národní centrála proti organizovanému zločinu
Nadace Wikimedia
Nebinární identita
Nemo Mettler
Občanský zákoník (Česko, 2012)
Odvrácená strana Měsíce
Ota Váňa
Písek (město)
Palachův pylon
Památník holokaustu Romů a Sintů v Čechách
Pancéřování
Papež
Polské království
Portál:Aktuality
Portál:Doprava
Portál:Geografie
Portál:Historie
Portál:Kultura
Portál:Lidé
Portál:Náboženství
Portál:Obsah
Portál:Příroda
Prezident Spojených států amerických
Protitanková řízená střela
Radek Hurčík
Rock
Roger Corman
Rolled Homogeneous Armour
Rozhlas a televize Slovenska
Rudá armáda
Ruská invaze na Ukrajinu
Rusko
Sevastopol
Seznam ministrů pro vědu a výzkum České republiky
Seznam prvních ministrů Skotska
Simona Postlerová
Skotská národní strana
Skotsko
Slovensko
Soubor:CasimirtheGreat.jpg
Soubor:FGM-148 Javelin - ID 061024-A-0497K-004.JPEG
Soubor:Kabát – Dejme dětem šanci 2019 05.jpg
Soubor:Palachuv pylon.jpg
Speciální:Kategorie
Speciální:Nové stránky
Speciální:Statistika
Spojené království
Spojené státy americké
Sterilizace (antikoncepce)
Třída T (1936)
Tartuffe
Tchaj-wan
Teplice
Thrash metal
Tomáš Krulich
Transgender
Transsexualita#Přeměna
Ukrajina
Válka Izraele s Hamásem (2023–2024)
Válka na Donbase
Výbuchy muničních skladů ve Vrběticích
Vakcína Oxford–AstraZeneca proti covidu-19
Veřejnoprávní médium
Versailles (zámek)
Vláda Petra Fialy
Vypich
Wiki
Wikicitáty:Hlavní strana
Wikidata:Hlavní strana
Wikifunctions:Main Page
Wikimedia Česká republika
Wikislovník:Hlavní strana
Wikiverzita:Hlavní strana
Wikizprávy:Hlavní strana
Základní vojenská služba
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk