Společnost česko-slovanská (Bratislava) - Zákldné pojmy z elektrotechniky

Společnost česko-slovanská^[1] (iné názvy: Spoločnosť česko-slovanská^[2], Slovenská spoločnosť^[3], Společnost řeči a literatury československé^[4], Spoločnosť řeči a literatury československé^[5], Spoločnosť reči a literatúry československej/česko-slovenskej/českoslovanskej/česko-slovanskej, Literárna jednota ^[5], Jednota mládeže^[5], Spoločnosť/Společnost česko-slovenská, Spoločnosť českoslovanská/československá^[6], Česko-slovanská spoločnosť; slovo „slovanský“ v tom čase znamenalo hlavne to, čo dnes označujeme ako „slovenský“) bol samovzdelávací spolok študentov pri bratislavskom evanjelickom lýceu v rokoch 1829 - 1837 s pôvodnou úlohou zdokonalovať sa v materinskom jazyku.

Spolok v roku 1829 založili Karol Štúr, Samo Chalupka, Daniel Lichard a Samuel Godra. Na jeho čele bol formálne profesor lýcea, fakticky bol na čele študent zvolený ako podpredseda. Spoločnosť vyučovala a vzdelávala členov v materinskom jazyku. V roku 1834 sa jeho charakter čiastočne zmenil v tom zmysle, že prevzal vedúcu úlohu slovenského národného obrodenia a začal rozvíjať slovenskú národnú kultúru (v zmysle romantických myšlienok). Vrchol činnosti dosiahla v rokoch 1835 až 1837, keď bol jej podpredsedom Ľudovít Štúr. Spoločnosť vtedy mala 120 členov, do popredia spolku sa dostali národné a politické otázky, členovia sa nadchýnali slovanskou vzájomnosťou, organizovali vychádzky napr. na Devín (24.4.1836), vydali almanach Plody (Plody zboru učenců řeči českoslovanské prešporského), na zasadnutiach prednášali vedecké prednášky a básne a podobne.

Spolok v apríli roku 1837, potom ako boli študentské spolky úradne zakázané, zanikol, de facto ale pokračoval v činnosti na Ústave reči a literatúry československej (=Ústav reči a literatúry českoslovanskej, Slovenský ústav, Slovanský ústav, Ústav slovanský, Ústav slovenský). Časť študentov okrem toho v júni založila tajný spolok Vzájomnosť.

Zdroje

↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. ISBN 80-7153-174-X. S. 412. ; ĎURICA, Milan S. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Lúč, 2003. 837 s. ISBN 80-7114-386-3.
↑ CAMBEL, Samuel (ed.). Dejiny Slovenska II: (1526-1848). 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987, s. 668.; v tej istej kapitole sa uvádza názov iného spolku v tvare "Spolek česko-slovanský" , takže možno predpokladať, že autor analogicky považuje ním uvádzaný tvar "spoločnosť" za vtedajší, a teda nie za modernizovaný, názov; okrem toho sa tento tvar - nech už je chápaný akokoľvek - používa v literatúre asi najčastejšie
↑ CAMBEL, Samuel (ed.). Dejiny Slovenska II: (1526-1848). 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987, s. 668. "Spoločnosť česko-slovanskú, nazývanú často jej členmi aj Slovenská spoločnosť"
↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. ISBN 80-7153-174-X. S. 412.
↑ ^a ^b ^c Spoločnosť česko-slovanská. In: ROSENBAUM, Karol ed. Encyklopédia slovenských spisovateľov 2. zväzok: P - Ž. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1984.
↑ Škvarna et al.: Lexikón slovenských dejín, 1997

ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. 357 s. ISBN 80-08-02478-X.

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[1] KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. ISBN 80-7153-174-X. S. 412. ; ĎURICA, Milan S. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Lúč, 2003. 837 s. ISBN 80-7114-386-3.

[2] CAMBEL, Samuel (ed.). Dejiny Slovenska II: (1526-1848). 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987, s. 668.; v tej istej kapitole sa uvádza názov iného spolku v tvare "Spolek česko-slovanský" , takže možno predpokladať, že autor analogicky považuje ním uvádzaný tvar "spoločnosť" za vtedajší, a teda nie za modernizovaný, názov; okrem toho sa tento tvar - nech už je chápaný akokoľvek - používa v literatúre asi najčastejšie

[3] CAMBEL, Samuel (ed.). Dejiny Slovenska II: (1526-1848). 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987, s. 668. "Spoločnosť česko-slovanskú, nazývanú často jej členmi aj Slovenská spoločnosť"

[4] KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. ISBN 80-7153-174-X. S. 412.

[ESS-5] Spoločnosť česko-slovanská. In: ROSENBAUM, Karol ed. Encyklopédia slovenských spisovateľov 2. zväzok: P - Ž. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1984.

[6] Škvarna et al.: Lexikón slovenských dejín, 1997

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]