Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. Nutné skontrolovať správnosť slovenských termínov

Stopka (lat. petiolus) je časť listu s charakteristickým tvarom a vnútornou stavbou, ktorá spája čepeľ listu so stonkou rastliny.

Popis a funkcia

Niektoré listy stopku nemajú. List so stopkou sa označuje ako „stopkový“, list bez stopky je „prisadnutý“.

Stopka obsahuje mechanické pletivá, ktoré sa podieľajú na udržaní polohy listu a jeho odpružení v dobe zvýšeného mechanického namáhania a jeho nastavenia do výhodnejšej polohy voči slnečnému svitu.

V stopke sú vodivé pletivá pre prenos živín a metabolických produktov. Spodné listy majú stopku väčšinou dlhšiu v porovnaní s hornými listami, takže spoločne môžu všetky listy lepšie využívať svetelnú energiu. Stopka nesúca listovú čepeľ, t. j. hlavný transpiračný a asimilujúci listový orgán, vzniká už vo fáze klíčenia semenáčikov v tkanivách hypokotylu. Ďalej sa vyvíja predlžovaním listového meristému.

Tvar

Okrem základných tvarov stopky, ako sú oblý, hranatý a žliabkovaný, môžu byť stopky aj znateľne sploštené, buď vo zvislej alebo vodorovnej rovine. Niekedy sú tzv. krídlaté, majú pozdĺžne ploché tenké krídla (lemy) a stopka potom môže byť:

• úzko krídlatá – krídla sú užšie ako priemer stopky
• široko krídlatá – krídla sú širšie ako priemer stopky
• trojkrídlatá – krídla sú po oboch stranách aj na spodnej strane stopky
• zvlnene krídlatá – krídla sú zvlnené a poohýbané

Význam

V niektorých rodov, napr. u akácie, je stopka listovito rozšírená a preberá asimilačné funkcie po redukovaných listových čepeliach. Niekedy je rastlina pestovaná výhradne pre stopky, ktoré sa konzumujú, napríklad u rebarbory kučeravej. U krytosemenných rastlín niekedy vzniká tzv. ušková stopka, kedy vybieha báza stopky do párovitých výrastkov nazývaných ušká. V mieste prisadania listu je občas u vyšších dvojklíčnolistových rastlín báza stopky silne rozšírená a objíma stonku – vzniknutý útvar sa nazýva pošva a stopka je pošvová.

Niektoré vodné rastliny, napr. kotvica plávajúca, majú stopky nafúknuté a pomáhajú rastline udržiavať listy nad hladinou. U popínavých rastlín, napr. u plamienku, slúžia stopky aj ako úponky, ktorými sa rastlina prichytáva k opore. Sú rastliny, ktoré majú stopky extrémne dlhé, napr. u rodov rafie alebo banánovník (dlhšie ako 5 m).

Listková stopka

Listková stopka (lat. petiolulus ) je stopkovitá časť lístka v dlanite zloženom alebo sperenom liste. Stopka spája čepeľ lístka s vretenom (osou) zloženého listu, t. j. s predĺženou listkovou stopkou. Funkcia aj vzhľad lístkových stopiek sú obdobné ako u stopiek.

• 
  List Vitex altissima s výrazne krídlovými stopkami

Literatúra

• Všeobecná encyklopedie.  : Diderot, 2002. ISBN 80-86613-00-3. (po česky)
• PECHEROVÁ, Emilie. Speciální botanika . . Dostupné online. Archivované z originálu. (po česky)
• FUTÁK, Ján. Flóra Slovenska I: Stopka listu . VEDA, Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, Bratislava, SK, . S. 315–316. Dostupné online. Archivované 2016-03-04 z originálu.
• KUNA, Roman. Terminologický slovník biológie rastlin . Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, SK, . Dostupné online.

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stopka

Zdroj

Biologický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Řapík na českej Wikipédii.