A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Sulfid antimonitý | |||||||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | Sb4S6 | ||||||||||||||||||||||||||
Vzhľad | šedý alebo žltý prášok | ||||||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 339.715 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 679,43 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 548 °C | ||||||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 1150 | ||||||||||||||||||||||||||
Hustota | 4,659 g/cm3 (20 °C) 4,12 g/cm3 (amorfný) | ||||||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť | 0,000 175 g/100 g | ||||||||||||||||||||||||||
Teplota vzplanutia | 550 | ||||||||||||||||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||
Skupenské teplo topenia | 182 JK−1mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||
Entropia topenia | 138 J/g | ||||||||||||||||||||||||||
Štandardná entropia | 182 JK−1mol−1 | ||||||||||||||||||||||||||
Štandardná Gibbsová energia | −173,6 kJ/mol | ||||||||||||||||||||||||||
Merná tepelná kapacita | 0,352 9 JK−1g−1 | ||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 1345-04-6 | ||||||||||||||||||||||||||
Číslo UN | 1549 | ||||||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||
Sulfid antimonitý (chemický vzorec Sb4S6 alebo niekedy skrátene len Sb2S3 ) je pevná látka, veľmi málo rozpustná vo vode, avšak dobre rozpustná v roztokoch rozpustných sulfidov alebo hydrogénsulfidov. So silnými kyselinami reaguje za vzniku antimonitých solí a uvoľnenia sulfánu, ktorý spôsobuje silný zápach po skazených vajciach. V hydroxidoch sa rozpúšťa za vzniku antimonitánov. Na vzduchu horí za vzniku oxidu antimonitého Sb 4 O 6 a oxidu siričitého SO 2. Je to redukčné činidlo, ktoré oxiduje za vzniku zlúčenín Sb +V.
Modifikácia a výskyt
Vyskytuje sa v dvoch kryštalických modifikáciách a to v kosoštvorcovej (ortorombickej), ktorá má šedú farbu, a v amorfnej, ktorá má žltú farbu. Šedá modifikácia je bežnejšia a údaje v krajnom stĺpci sú uvádzané pre ňu (pokiaľ nie je uvedené inak). V šedej modifikácii sa v prírode nachádza ako minerál antimonít (stibnit).
Štruktúra
Atómy antimónu sú so sírou viazané do štruktúry adamantanovej klietky, čo znamená, že z každého atómu antimónu vychádzajú 3 väzby na atómy síry a každý z týchto atómov síry sa viaže na iný atóm antimónu. Dalo by sa povedať, že každý atóm antimónu je previazaný s troma ďalšími atómami antimónu pomocou „sírnych mostíkov“. Z tohto dôvodu je vhodnejšie zapisovať vzorec sulfidu antimonitého ako Sb 4 S 6 a nie Sb 2 S 3 aj keď tento zápis nie je zlý, ale nevystihuje správne priestorové usporiadanie molekuly.
Príprava
Čistý sulfid antimonitý je možné pripraviť reakciou chloridu antimonitého SbCl 3 s tioacetamidom CH 3 CSNH 2 v etanole alebo kyseline octovej.
Alebo ho možno pripraviť spaľovaním práškovitého antimónu so sírou:
- 16 Sb + 3 S 8 → 4 Sb 4 S 6
Laboratórne ho možno jednoducho pripraviť zrážaním antimonitej soli s roztokom rozpustného sulfidu alebo sulfánom:
- 4 Sb 3+ + 6 S 2− → Sb 4 S 6 ↓
Využitie
Ako minerál bol sulfid antimonitý známy od staroveku a používal sa ako čierny make-up na farbenie obočia a očných viečok. Dnes sa využíva ako prísada v zápalkách a v pyrotechnike, taktiež sa pridáva do rubínovo červených skiel, slúži aj ako farbivo na umelé hmoty a ako spomaľovač horenia.
Sulfid antimonitý je polovodič s vysokou citlivosťou na svetlo a preto sa používal v televíznych kamerách a iných optoelektronických zariadeniach.
Odkazy
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sulfid antimonitý na českej Wikipédii.
Literatúra
- VOHLÍDAL, JIŘÍ; ŠTULÍK, KAREL; JULÁK, ALOIS. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk