A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Texas | |||||||
| |||||||
Prezývka štátu | The Lone Star State (Štát osamelej hviezdy) | ||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Hlavné mesto | Austin | ||||||
Najväčšie mesto | Houston | ||||||
Guvernér | Greg Abbott (R) | ||||||
Rozloha | |||||||
Poradie | 2. miesto | ||||||
Celková | 696 241 km² | ||||||
Súš | 678 907 km² | ||||||
Voda | 17 333 km² | ||||||
% vody | 2,5 % | ||||||
Počet obyvateľov (podľa posledného sčítania) | |||||||
Poradie | 2. miesto | ||||||
Obyvateľov | 28 304 596 | ||||||
Rok sčítania | 2017 (odhad) | ||||||
Hustota obyvateľov | |||||||
Poradie | 26. miesto | ||||||
Hustota | 40,6 obyv./km² | ||||||
Vstup do Únie | |||||||
Poradie | 28. v poradí | ||||||
Dátum | 29. december 1845 | ||||||
Geografické údaje | |||||||
Zemepisná šírka | 25°50' až 36°30' s. š. | ||||||
Zemepisná dĺžka | 93°31' až 106°39' z. d. | ||||||
Šírka | 1 065 km | ||||||
Dĺžka | 1 270 km | ||||||
Nadmorská výška | |||||||
Najvyššia | 2 667 m n. m. | ||||||
Stredná | 520 m n. m. | ||||||
Najnižšia | 0 m n. m. | ||||||
Ostatné údaje | |||||||
Časová zóna | CST: UTC-6/-5 MST: UTC-7/-6 Časť západného Texasu | ||||||
ISO 3166-2 | US-TX |
Texas je štát v juhostrednej časti Spojených štátov. S rozlohou 695 660 km² a viac ako 30 miliónmi obyvateľov v roku 2023[1] je druhým najväčším štátom USA podľa rozlohy (po Aljaške) aj počtu obyvateľov (po Kalifornii). Hraničí so štátmi Louisiana na východe, Arkansas na severovýchode, Oklahoma na severe, Nové Mexiko na západe a mexickými štátmi Chihuahua, Coahuila, Nuevo León a Tamaulipas na juhu a juhozápade; na juhovýchode má pobrežie s Mexickým zálivom.
Houston je najľudnatejším mestom Texasu a štvrtým najväčším v USA, zatiaľ čo San Antonio je druhým najľudnatejším mestom štátu a siedmym najväčším v krajine. Dallas-Fort Worth a Greater Houston sú štvrtou, resp. piatou najväčšou metropolitnou štatistickou oblasťou v krajine. Medzi ďalšie veľké mestá patrí Austin, druhé najľudnatejšie hlavné mesto štátu USA, a El Paso. Texas má prezývku Štát osamelých hviezd pre svoj bývalý štatút nezávislej republiky a ako pripomienku boja štátu za nezávislosť od Mexika. Osamelá hviezda sa nachádza na vlajke štátu Texas a na štátnej pečati Texasu.[2] Pôvod názvu Texasu pochádza z kaddošského slova táyshaʼ, čo znamená "priatelia".
Vzhľadom na svoju rozlohu a geologické vlastnosti, ako je napríklad Balconeský zlom, sa v Texase nachádzajú rozmanité krajiny, ktoré sú spoločné pre južné aj juhozápadné regióny USA.[3] Hoci sa Texas všeobecne spája s juhozápadnými púšťami USA, menej ako desať percent jeho územia tvoria púšte.[4] Väčšina populačných centier sa nachádza v oblastiach bývalých prérií, trávnatých plôch, lesov a pobrežia. Pri cestovaní z východu na západ sa terén pohybuje od pobrežných močiarov a borovicových lesov cez zvlnené roviny a členité kopce až po púšť a hory Big Bend.
Výraz "šesť vlajok nad Texasom" je hovorový výraz používaný v súvislosti s národmi, ktoré vládli nad týmto územím. Španielsko bolo prvou európskou krajinou, ktorá si nárokovala a kontrolovala územie Texasu. Po krátko trvajúcej kolónii kontrolovanej Francúzskom kontrolovalo územie Mexiko až do roku 1836, keď Texas získal nezávislosť a stal sa Texaskou republikou. V roku 1845 sa Texas pripojil k Spojeným štátom ako 28. štát.[5] Anexia štátu spustila reťazec udalostí, ktoré viedli k mexicko-americkej vojne v roku 1846. Po víťazstve Spojených štátov zostal Texas otrokárskym štátom až do americkej občianskej vojny, keď začiatkom roka 1861 vyhlásil odtrhnutie od Únie a 2. marca sa oficiálne pripojil ku Konfederovaným štátom americkým. Po občianskej vojne a obnovení zastúpenia vo federálnej vláde vstúpil Texas do dlhého obdobia hospodárskej stagnácie.
Pred druhou svetovou vojnou formovali hospodárstvo Texasu štyri hlavné odvetvia: chov dobytka a bizónov, bavlna, drevo a ropa. Pred občianskou vojnou a po nej bol dobytkársky priemysel, ktorému Texas dominoval, hlavnou hnacou silou hospodárstva štátu a vytvoril tradičný obraz texaského kovboja. V neskoršom 19. storočí sa hlavnými priemyselnými odvetviami stali bavlnárstvo a drevospracujúci priemysel, keďže dobytkárstvo prestalo byť lukratívne. Nakoniec objav veľkých ložísk ropy (najmä Spindletop) inicioval hospodársky rozmach, ktorý sa stal hnacou silou hospodárstva po väčšinu 20. storočia. V polovici 20. storočia sa v Texase rozvinulo diverzifikované hospodárstvo a priemysel špičkových technológií. Od roku 2022 má najviac sídiel spoločností z rebríčka Fortune 500 (53) v Spojených štátoch.[6][7] Vďaka rastúcej priemyselnej základni má štát vedúce postavenie v mnohých odvetviach vrátane cestovného ruchu, poľnohospodárstva, petrochémie, energetiky, počítačov a elektroniky, letectva a biomedicínskych vied. Texas je od roku 2002 na čele USA v príjmoch zo štátneho exportu a má druhý najvyšší hrubý štátny produkt. Ak by bol Texas samostatným štátom, mal by 10. najväčšiu ekonomiku na svete.
Vláda a politika
Ústava Texasu bola prijatá v roku 1876. Rovnako ako iné ústavy amerických štátov, explicitne rozdeľuje výkonné právomoci jednotlivých inštitúcií. Zákon o právach /Bill of Rights/ je rozsiahlejší, ako jeho federálny náprotivok a obsahuje články, ktoré sú jedinečné pre Texas.[8]
Dvojkomorová zákonodarná moc sa skladá z Texaskej Snemovne reprezentantov (Texas House of Representatives) so 150 členmi, a zo Senátu Texasu (Texas Senate) s 31 členmi. Predseda snemovne sa nazýva Hovorca parlamentu (Speaker of the House) a zástupca guvernéra (Lieutenant Governor) je predsedom Senátu.[9]
Rok | Republikáni | Demokrati |
---|---|---|
2020 | 52.06% 5,890,347 | 46.48% 5,259,126 |
2016 | 52.23% 4,685,047 | 43.24% 3,877,868 |
2012 | 57.17% 4,569,843 | 41.38% 3,308,124 |
2008 | 55.48% 4,467,748 | 43.72% 3,521,164 |
2004 | 61.09% 4,526,917 | 38.30% 2,832,704 |
2000 | 59.30% 3,799,639 | 38.11% 2,433,746 |
1996 | 48.80% 2,736,166 | 43.81% 2,459,683 |
1992 | 40.61% 2,496,071 | 37.11% 2,281,815 |
1988 | 56.01% 3,036,829 | 43.41% 2,352,748 |
1984 | 63.58% 3,433,428 | 36.18% 1,949,276 |
1980 | 55.30% 2,510,705 | 41.51% 1,881,148 |
Významné mestá
Najväčším mestom je Houston, nasledovaný San Antoniom a Dallasom. Všetky tri mestá majú viac ako jeden milión obyvateľov.
- Abilene
- Amarillo
- Austin
- Beaumont
- Big Bend
- Brownsville
- Brownwood
- Bryan
- Cedar Park
- Childress
- Corpus Christi
- Dalhart
- Dallas
- Del Rio
- Denison
- Eagle Pass
- El Paso
- Fort Stockton
- Fort Worth
- Gainesville
- Galveston
- Houston
- Huntsville
- Junction
- Kingsville
- Laredo
- Longview
- Lubbock
- Lufkin
- McAllen
- Odessa
- Orange
- Ozona
- Paris
- Pecos
- San Angelo
- San Antonio
- South Padre Island
- Temple
- Texarkana
- Tyler
- Van Horn
- Victoria
- Waco
- Wichita Falls
Doprava
Letiská v Texase
V Texase sa nachádza 730 letísk, čo ho ako štát zaraďuje na druhé miesto v počtu letísk v U.S.A. Najväčšie z hľadiska veľkosti a počtu prepravených cestujúcich je Dallas-Fort Worth International Airport (DFW), ktoré je s rozlohou 73,15 km2 najväčšie letisko v Spojených štátoch a štvrté najväčšie letisko sveta.[10] Korporácia American Airlines/American Eagle, tretia najväčšia letecká spoločnosť sveta, používa Dallas ako svoj hlavný uzol.[11] Nízkonákladové Southwest Airlines majú hlavný uzol na druhom dallaskom letisku Dallas Love Field. V počet prepravených cestujúcich sú najväčšou leteckou spoločnosťou na svete.[12]
Druhým najväčším letiskom Texasu je houstonské George Bush Intercontinental Airport (IAH). Je to najväčší uzol Continental Airlines, ktoré v Houstone majú sídlo. Letisko ponúka najviac letov do destinácií v Mexiku z celých Spojených štátov.[13] Ďalšie štyri najdôležitejšie letiská. z ktorých každé prepraví viac ako 4 milióny cestujúcich za rok sú: Austin-Bergstrom International Airport, William P. Hobby Airport, San Antonio International Airport, a Dallas Love Field. Najmenším letiskom štátu, ktoré je označené ako medzinárodné, je Del Rio International Airport.
Železnice Texasu
Súčasťou tradície Texasu je štátna tradícia vznikajúca z poháňania hovädzieho dobytka k železniciam v Kansase. Prvou železnicou v Texase bola Buffalo Bayou, Brazos and Colorado Railway, sprevádzkovaná v roku 1853.[14] Prvou železnicou, ktorá prepojila Texas na sever, bola v roku 1872 otvorená Missouri–Kansas–Texas Railroad.[15] V dĺžke železničnej siete bol Texas od roku 1911 na prvom mieste v U.S.A. Dĺžka železníc v Texase bola najväčšia v roku 1932 s 27 484 kilometrami, do roku 2000 ale poklesla na 22 540 km.
Ako Dallas, tak aj Houston disponujú systémom ľahkého metra. Rýchlodráha Trinity Railway Express (TRE) spája Fort Worth s Dallasom. V Austine rýchlodráha Capital MetroRail prepája mesto so severozápadnými predmestiami.
Amtrak prevádzkuje tri významné pravidelné linky, denne premáva Texas Eagle (Chicago – San Antonio) a Heartland Flyer (Fort Worth – Oklahoma City; trikrát týždenne premáva Sunset Limited (New Orleans – Los Angeles) so zastávkami v Texase.
Referencie
- ↑ More than 30 million people now call Texas home as state leads US population gains . Austin American-Statesman, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ The State of Texas - An Introduction from NETSTATE.COM . www.netstate.com, . Dostupné online.
- ↑ SANSOM, Andrew. Water in Texas: An Introduction. : University of Texas Press, 2008-08-01. Google-Books-ID: LEHH7ovVVDgC. Dostupné online. ISBN 978-0-292-71809-8. (po anglicky)
- ↑ DINGUS, Anne. The dictionary of Texas misinformation. : Austin, Tex. : Texas Monthly Press, 1987. Dostupné online. ISBN 978-0-87719-089-9.
- ↑ Wayback Machine . web.archive.org, . Dostupné online. Archivované 2017-05-25 z originálu.
- ↑ Texas leads nation as home to the most Fortune 500 companies . FOX 7 Austin, 2022-05-24, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Texas houses the most Fortune 500 companies in the nation . 2022-05-25, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Bill of Rights (Article 1) . University of Texas, . Dostupné online. Archivované 2009-02-06 z originálu.
- ↑ Membership . University of Texas, 2005, . Dostupné online. Archivované 2009-03-02 z originálu.
- ↑ Facts about DFW . . Dostupné online. Archivované 2008-09-12 z originálu.
- ↑ American airlines information pictures and facts online. aviationexplorer.com, April 11, 2008, cit. 2008-04-28. Dostupné online.
- ↑ International Air Transport Association. Scheduled Passengers Carried online. Cit. 2007-06-10. Dostupné online. Archivované 2007-09-28 z originálu.
- ↑ About George Bush Intercontinental Airport online. Houston Airport System, cit. 2008-06-28. Dostupné online.
- ↑ George C. Werner. Handbook of Texas Online – Buffalo Bayou, Brazos and Colorado Railway online. Tshaonline.org, cit. 2010-04-11. Dostupné online.
- ↑ Donovan L. Hofsommer. Handbook of Texas Online – Missouri-Kansas-Texas railroad online. Tshaonline.org, cit. 2010-04-11. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Texas
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Texas na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk