A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Trnavský kraj | |||
Kraj | |||
|
|||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Krajské mesto | Trnava | ||
Najvyšší bod | Záruby | ||
- výška | 767 m n. m. | ||
Najnižší bod | Dunaj pri obci Kľúčovec | ||
- výška | 108 m n. m. | ||
Rozloha | 4 174,2 km² (417 420 ha) | ||
Obyvateľstvo | 566 008 (01.01.2021) | ||
Hustota | 135,33 obyv./km² | ||
Predseda/ Župan | Jozef Viskupič | ||
ISO 3166-2 | SK-TA | ||
Počet okresov | 7 | ||
Okresy v trnavskom kraji
| |||
Wikimedia Commons: Trnava Region | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Trnavský kraj je kraj na západe Slovenska. Na západe susedí s Bratislavským krajom, na východe s Trenčianskym a Nitrianskym krajom, na severe s Českom (Juhomoravský kraj), Rakúskom (Dolné Rakúsko) a na juhu s Maďarskom (Rábsko-mošonsko-šopronská župa). Ako jediný kraj na Slovensku susedí s 3 štátmi. Má rozlohu 4 174 km² a žije tu 563 tisíc obyvateľov.
Na územnej ploche Trnavského kraja sa rozprestiera rozlohou identický samosprávny celok, Trnavský samosprávny kraj. Kraj pozostáva zo siedmich okresov a tvorí 8,5 % z rozlohy Slovenska. Počtom 563 tisíc obyvateľov je síce najmenším zo všetkých krajov Slovenska, ale patrí medzi najproduktívnejšie regióny v oblasti priemyslu a poľnohospodárstva.
Geografická charakteristika
Na územie Trnavského kraja zasahujú nížinné aj horské geomorfologické oblasti, spadajúce všetky do provincií Západné Karpaty a Západopanónska panva.[1] Najväčšiu časť plochy zaberá oblasť Podunajskej nížiny zložená z Podunajskej pahorkatiny a Podunajskej roviny. Druhou nižinatou časťou kraja je región Záhoria zložený z Dolnomoravského úvalu, Borskej nížiny a Chvojnickej pahorkatiny. Spomedzi horských oblastí sem zasahuje Fatransko-tatranská oblasť zosobnená pohoriami Malé Karpaty a Považský Inovec, malo časťou sem zasahujú tiež Slovensko-moravské Karpaty zastúpené pohoriami Biele Karpaty a Myjavská pahorkatina.[1] Najvyšším vrchom kraja sú Záruby v Malých Karpatoch v trnavskom okrese (768 m). Najvyšším vrchom Považského Inovca v kraji je Marhát v piešťanskom okrese (748 m).[2]
V rámci vodstiev je celý kraj odvodňovaný do úmoria Dunaju. Dunaj priamo krajom preteká cez okres Dunajská Streda, ležia pri ňom mestá Šamorín či Gabčíkovo. Okrem Dunaja a jeho ramena Malého Dunaja krajom pretekajú dve významné rieky, ktoré odvodňujú spolu so svojimi prítokmi Záhorskú a Podunajskú nížinu. Hranicu s Českom a Rakúskom tvorí v okresoch Skalica a Senica Morava, cez okresy Piešťany, Hlohovec a Galanta preteká rieka Váh, na ktorej ležia okresné mestá Piešťany a Hlohovec. Významné pre energetiku, dopravu aj rekreáciu sú vodné diela na riekach, predovšetkým Vodné dielo Gabčíkovo s druhou najväčšou vodnou elektrárňou na Slovensku a vodné diela Sĺňava a Kráľová ako súčasť Vážskej kaskády.
V Trnavskom kraji sa nachádza 251 obcí združených v siedmich okresoch, z ktorých 17 obcí má štatút mesta: Dunajská Streda, Gabčíkovo, Šamorín, Veľký Meder, Galanta, Sereď, Sládkovičovo, Hlohovec, Leopoldov, Piešťany, Vrbové, Senica, Šaštín-Stráže, Skalica, Holíč, Gbely a Trnava, ktorá je zároveň krajským mestom.
Pri hustote 133 obyvateľov na km2 je najviac osídlený okres Trnava s počtom 126 986 ľudí (31.12.2006). Druhý najvyšší počet obyvateľov žije v okrese Dunajská Streda (114 788), ktorý má zároveň najväčšiu celkovú rozlohu 1 075 km². Najmenej obyvateľov žije v okrese Hlohovec (45 335), ktorý je zároveň rozlohou 267 km² najmenším v rámci kraja.
Kraj hraničí s tromi štátmi (Česko – spoločná hranica približne 45 km, Rakúsko – asi 12 km a Maďarsko – asi 48 km), čo vytvára dobré podmienky pre rozvoj cezhraničnej spolupráce.
Priaznivý demografický potenciál, strategická geografická poloha, dlhoročné tradície kúpeľníctva a priaznivé klimatické podmienky sú predpokladom ďalšieho ekonomického rozvoja.
Kraj je súčasťou rozvojového regiónu Viedeň – Bratislava – Győr – Mošon – Šopron.
-
Záruby v Malých Karpatoch, najvyšší vrch kraja
-
Považský Inovec zo slovanského hradiska Kostolec
-
Vodné športy vo vodnej nádrži Sĺňava
-
Trnava, sídlo krajskej samosprávy
Obyvateľstvo a demografia
Po národnostnej stránke v kraji prevláda slovenské obyvateľstvo, s počtom 413 620 (73,08%), podľa Sčítania 2021. Významnou menšinou, ktorá tvorí väčšinu v okrese Dunajská Streda, je maďarská menšina, s počtom 115 831 (20,46%) obyvateľov. Medzi ďalšie prítomné menšiny patria: Česi (3478; 0,61%), Rómovia (1958; 0,35%) a Ukrajinci (648; 0,11%). 30 473 obyvateľov (5,38%) má inú alebo nezistenú národnosť.
Národnostné zloženie k 1.1.2021[3]3" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj
okres | počet
obyvateľov 2021 |
národnosť
slovenská |
podiel
národnosť slovenská |
národnosť
maďarská |
podiel
národnosť maďarská |
---|---|---|---|---|---|
Dunajská Streda | 124 669 | 30 728 | 24,65 % | 85 586 | 68,65 % |
Galanta | 95 124 | 60 009 | 63,09 % | 29 582 | 31,10 % |
Hlohovec | 44 015 | 41 512 | 94,31 % | 74 | 0,17 % |
Piešťany | 63 032 | 58 501 | 92,81 % | 132 | 0,21 % |
Senica | 59 749 | 56 808 | 95,08 % | 72 | 0,12 % |
Skalica | 47 525 | 43 306 | 91,12 % | 63 | 0,13 % |
Trnava | 131 894 | 122 756 | 93,07 % | 322 | 0,24 % |
Trnavský kraj spolu | 566 008 | 413 620 | 73,08 % | 115 831 | 20,46 % |
upraviť | upraviť zdroj
Podľa Sčítania 2021 je 1958 obyvateľov rómskej národnosti v Trnavskom kraji. K svojmu rómskemu pôvodu sa hlási menej ako 1/8 Rómov. Väčšia časť sa hlási k slovenskej a maďarskej národnosti.
V Atlase rómskych komunít z roku 2019 je uvedených 38 obcí s celkovým počtom 15 882 rómskych obyvateľov.
okres | počet obcí | počet
rómskych obyvateľov |
podiel
rómskych obyvateľov |
---|---|---|---|
Dunajská Streda | 13 | 5 755 | 4,72 % |
Galanta | 10 | 3 209 | 3,41 % |
Hlohovec | 2 | 918 | 2,04 % |
Piešťany | 3 | 272 | 0,43 % |
Senica | 5 | 2 435 | 4,03 % |
Skalica | 4 | 2 017 | 4,28 % |
Trnava | 1 | 1 276 | 0,97 % |
spolu | 38 | 15 882 | 2,82 % |
Ekonomikaupraviť | upraviť zdroj
Pôdohospodárstvoupraviť | upraviť zdroj
Podunajskú nižinu v údolí Váhu, vo väčšine okresov Galanta a Dunajská Streda, napr. v okolí Serede, Leopoldova či Žitného ostrova, tvoria fluvizeme a čiernice.[4] Tie smerom bližšie k východným svahom Malých Karpát prechádzajú do černozemí v okolí miest Trnava, Galanta a Dunajská Streda. Medzi Modrou a Vrbovým sa rozprestiera pás hnedozemí, ktoré sa nachádzajú tiež v okrese Hlohovec na východ od mesta Hlohovec a v okolí Senice. Hnedozeme a černozeme na Podunajskej nížine patria medzi najúrodnejšie pôdy na Slovensku. Významnú časť Záhorskej nížiny v okrese Senica pokrývajú tiež piesčité regozeme. V pohoriach kraja, v Malých Karpatoch, Považskom Inovci a v Bielych Karpatoch, je pôdne podložie tvorené kambizemami a luvizemami, najvyššie oblasti pokrývajú rendziny. V Považskom Inovci sa výnimočne vyskytujú tiež podzoly.[4]
Priemyselupraviť | upraviť zdroj
Na území kraja v minulosti prevažoval strojársky a potravinový priemysel. V súčasnosti je jeho štruktúra pestrá. Energiu pre priemysel dodáva Jadrová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach v okresoch Trnava, Hlohovec a Piešťany a vodná elektráreň v Gabčíkove, ktoré majú celoslovenský význam. V priemysle dominuje výroba osobných automobilov a elektrotechnická výroba, zastúpená najväčšmi závodmi Groupe PSA Slovakia (Peugeot-Citroen) a Samsung.
V roku 1997 boli najziskovejšími firmami v Trnavskom kraji Slovakofarma, a. s. v Hlohovci (zisk 4,56 mil. Sk; 2 366 zamestnancov), Nafta, a. s. v Gbeloch (zisk 3,08 mil. Sk; 2 588 zamestnancov) a Skloplast, a. s. v Trnave (zisk 2,37 mil. Sk; 1 316 zamestnancov).[5] Medzi firmy, ktoré zamestnávali viac než tisíc zamestnancov, sa zaraďovali tiež ŽOS, a. s. v Trnave, Slovenský hodváb, a. s. v Senici, Drôtovňa, a. s. v Hlohovci či Trikota, a. s. vo Vrbovom.[5]
Štruktúra priemyslu sa v priebehu úvodných rokov 21. storočia zmenila zánikom mnohých tradičných, najmä textilných firiem, a príchodom nového automobilového priemyslu, ktorý na seba naviazal viacero subdodávateľov. Hlohovecká Slovakofarma sa pretransformovala na Zentivu. V roku 2015 bola najväčším zamestnávateľom v kraji strojárska firma vyrábajúca komponenty pre automobily, INA Skalica, ktorá zamestnávala 4 770 ľudí.[6] Druhým najväčším zamestnávateľom v Trnavskom kraji bola automobilka PCA Slovakia, ktorá zamestnávala 2 718 zamestnancov, na treťom mieste s 2 130 zamestnancami bola ďalšia firma zameriavajúca sa na automobilový priemysel, ZF Slovakia.[6] Spomedzi najväčších podnikov z 90. rokov 20. storočia ostala fungovať hlohovecká Drôtovňa ako BEKAERT Hlohovec (1 506 zamestnancov), elektronický priemysel zastupuje Samsung Electronics Slovakia v Galante, ktorý bol otvorený v roku 2003.[6][7]
Dopravaupraviť | upraviť zdroj
Plocha Trnavského kraja je značne členitá, čo je umocnené vyňatím vojenského územia Záhorie z okresu Senica. Cez Trnavský kraj prechádza hlavné diaľničné aj železničné prepojenie západného a východného Slovenska, diaľnica D1 a Železničná trať 120. Okresom Senica tiež prechádza diaľnica D2 do Česka. Záhorskú časť kraja s Bratislavou spája cesta I. triedy 2 z Holíča do Rusoviec, Záhorie so sídlom kraja v Trnave spája cesta I. triedy 51 z Holíča do Hronskej Breznice. Trnavu s Bratislavou a Piešťanmi spája cesta I. triedy 61.
Rieka Dunaj je významnou dopravnou tepnou, v kraji sa však významné riečne prístavy nenachádzajú. Lokálna turistická vodná doprava funguje na Baťovom kanáli v Skalici, ako aj na vodných nádržach Sĺňava a Kráľová. V Piešťanoch funguje medzinárodné letisko, v roku 2019 prepravilo približne 10 tisíc pasažierov.[8]
Politikaupraviť | upraviť zdroj
Pozri tiež Trnavský samosprávny kraj
Pre súčasné Zastupiteľstvo TTSK pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2017 – 2022)
Trnavský vyšší územný celok ako samosprávny kraj bol vytvorený na základe Zákona č. 302/2001 Z. z. zo 4. júla 2001 o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch), ktorý nadobudol účinnosť dňom vykonania prvých volieb do orgánov samosprávnych krajov (1. decembra 2001).[9] Pôsobnosti kraja boli významne rozšírené zákonom č. 416/2001 z 20. septembra 2001 o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.[9] Medzi orgány samosprávneho kraja patrí predseda samosprávneho kraja a zastupiteľstvo samosprávneho kraja. Oba orgány sú volené priamo, v rokoch 2001-2017 bolo ich volebné obdobie štyri roky, v roku 2017 bolo predĺžené jednorazovo na päť rokov, aby sa od roku 2022 časovo zosúladilo s komunálnymi voľbami.[10]
Zastupiteľstvo TTSK má 40 poslancov. Každý okres v Trnavskom kraji má vymedzený na základe počtu obyvateľov počet poslancov, ktorý do zastupiteľstva volí (Dunajská Streda 8 poslancov, Galanta 7, Hlohovec 3, Piešťany 5, Senica 5, Skalica 3 a Trnava 9), pričom mandát získa daný počet kandidátov s najvyšším počtom preferenčných hlasov.
upraviť | upraviť zdroj
- 2001 – 2005: Peter Tomeček (HZDS, SMER, SOP)
- 2005 – 2009: Tibor Mikuš (ĽS-HZDS, Ľavicový blok, ZSNS, PSNS)
- 2009 – 2013: Tibor Mikuš (nezávislý)
- 2013 – 2017: Tibor Mikuš (nezávislý)
- 2017 – 2022: Jozef Viskupič (OĽaNO, SaS, KDH, OKS, Zmena zdola, DÚ)
upraviť | upraviť zdroj
2001-2005upraviť | upraviť zdroj
Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2001-2005 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2001 – 2005)
24 | 14 | 2 |
Koalícia ĽS-HZDS, SMER, SOP | SMK-MKP | KDH |
2005-2009upraviť | upraviť zdroj
Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2005-2009 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2005 – 2009)
3 | 2 | 5 | 15 | 15 |
Koalícia ĽB, ĽS-HZDS, PSNS, ZSNS | Koalícia ANO, HZD, SF, SMER | nezávislí | SMK-MKP | Koalícia DS, KDH, SDKÚ-DS |
2009-2013upraviť | upraviť zdroj
Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2009-2013 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2009 – 2013)
10 | 6 | 1 | 12 | 11 |
Koalícia SMER-SD, SNS, ĽS-HZDS, HZD | nezávislí | ND | SMK-MKP | Koalícia KDH, SDKÚ-DS |
2013-2017upraviť | upraviť zdroj
Pre zoznam poslancov vo volebnom období 2013-2017 pozri Zoznam poslancov Trnavského samosprávneho kraja (2013 – 2017)
12 | 6 | 4 | 11 | 7 |
SMER-SD | nezávislí | MOST-HÍD | SMK-MKP | Koalícia KDH, SDKÚ-DS |
2017-2022upraviť | upraviť zdroj
1 | 14 | 1 | 13 | 11 |
SMER-SD | nezávislí | MOST-HÍD | SMK-MKP | Koalícia KDH, OKS, OĽANO, SaS, ZZ-DÚS |
Okresyupraviť | upraviť zdroj
- Dunajská Streda
- Galanta
- Hlohovec Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk