A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ouranos (iné názvy: Úranos, Uranos, Urán; starogr. Ουρανός – Ouranos/iný prepis:Úranos, latiniz. Uranus, lat. Caelus) je prvý starogrécky boh nebies, otec Titanov, manžel Gaie.
Keď Gaia, matka Zem zrodila Ourana - nebo, Ouranos stvoril Slnko, hviezdy a Mesiac. Potom nekonečnou náručou objal Gaiu a zrodili sa im Titani: Ókeanos, Koios, Krios, Hyperión, Iapetos a najmladší Kronos a Titánky Theia, Rheia, Mnémosyné, Foibé, Themis a Téthys. Okrem Titanov splodili spolu troch storukých obrov Hekatocheiri a jednookých Kyklopov. Ouranos nemal rád svoje deti. Titanov, ktorí boli škaredí a násilnícki, Uranos ukrýval v hlbinách zeme Tartaros. Napokon na naliehanie Gaie najmladší z Titanov, Kronos, zvrhol otca Ourana a sám sa zmocnil vlády nad svetom.
Pôvod
V Hésiodovej Teogónii, ktorú Gréci prijali ako „štandardný" opis,[1] z Gaie (Zeme), prvej bytosti, ktorá vznikla po Chaose (Prázdnote), pochádza Ouranos, Ourea (Hory) a Pontus (More).[2]
Potom sa Ouranos spojil s Gaiou a tá porodila Titanov, Kyklopov a Hekatoncheirov.[3]
Ďalej podľa Teogónie, keď Kronos vykastroval Ourana, z jeho krvi, ktorá sa rozprskla na zem, vznikli Erínie (fúrie), obri Giganti a Melie. Kronos hodil odrezané pohlavné orgány do mora a okolo nich sa „rozšírila biela pena" a „povstala" z nej bohyňa Afrodita, hoci podľa Homéra bola Afrodita dcérou Dia a Dioné.[4]
Mytológia
Kastrácia a zvrhnutie
Ako rozpráva Hésiodos, Gaia „najprv porodila hviezdne nebo , rovné jej samej, aby ju zakrývalo zo všetkých strán a bolo večne istým miestom pobytu pre požehnaných bohov."[5] Potom Ouranos s Gaiou splodil osemnásť detí: dvanásť Titanov, troch Kyklopov a troch Hekatoncheirov, ale nenávidel ich, ukryl ich kdesi v Gaii. Gaii bola rozhnevaná a v úzkosti zhotovila srp z adamantu a vyzvala svoje deti, aby potrestali svojho otca. Iba jej syn Kronos, najmladší Titan, bol ochotný to urobiť. Gaja teda ukryla Krona v stranou, dala mu srp, a keď si Ouranos prišiel ľahnúť ku Gaii, Kronos natiahol ruku a vykastroval svojho otca, pričom odrezané semenníky hodil do mora. Ouranova kastrácia umožnila Titanom vládnuť a Kronovi prevziať moc nad vesmírom.[6]
Z krvi, ktorá sa z Ourana vyliala na Zem, vzišli obri, Erínie (pomstychtivé fúrie) a Melie (jaseňové nymfy). Z pohlavných orgánov v mori vzišla Afrodita. Podľa niektorých zdrojov mali z jeho krvi vzniknúť aj bájni Faeakovia, ktorých navštívil Odyseus.[7]
S Kronovým srpom a Uránovou kastráciou sa spájali rôzne miesta, dve z nich boli na ostrove Sicília. Podľa alexandrijského básnika Kallimacha (asi 270 pred Kr.) bol Kronov srp pochovaný v Zancle na Sicílii, pričom hovorí, že je tam „ukrytý v priehlbine pod zemou." Druhým sicílskym miestom je Drepanum (dnešné Trapani), ktorého názov je odvodený od gréckeho slova „srp". Iný alexandrijský básnik, Lykofrón (asi 270 pred Kr.), spomína „obchádzanie skoku Kronovho srpu", čo je zrejme odkaz na „skok" srpu, ktorý bol v Drepanume hodený do mora.[8]
So srpom sa však spájali aj iné miesta. Geograf Pausanias uvádza, že srp bol údajne hodený do mora z mysu pri Boline, neďaleko Argyry na pobreží Acháie, a hovorí, že „z tohto dôvodu nazývajú mys Drepanum"[9]. Historik Timaios lokalizoval srp na Korfu, kde ostrovania tvrdili, že je to Faékaia, ostrovný domov Faeakov.
Po kastrácii Ouranos ustupuje do pozadia. Okrem toho, že spolu s Gaiou (teraz už pravdepodobne zmierenou) varovali svojho syna Krona, že je predurčený na to, aby ho zvrhlo jedno z jeho detí, poradili svojej dcére Rhei, Kronovej manželke, aby odišla do Lýkusu na Kréte porodiť Dia, aby bol Zeus zachránený pred Kronom, a poradili Diovi, aby prehltol svoju prvú manželku Metis, aby Zeus zasa nebol zvrhnutý svojím synom, Urán už v gréckej mytológii nehrá žiadnu úlohu. Je však identifikovaný na vlyse na Pergamonskom oltári, bradatý a okrídlený, bojujúci proti obrom s mečom, neďaleko svojej dcéry Themis, ktorú vidíme útočiť na iného obra.[10]
Rodostrom potomkov
Rodostrom potomkov podľa Hésiodovej Teogónie.[3]
Referencie
- ↑ Hard, S. 21
- ↑ Hésiodos, Teogónia 126–132.
- ↑ a b Hésiodos, Teogónia 132–153.
- ↑ Homér, Iliada 3.374
- ↑ Hésiodos, Teogónia 126–128.
- ↑ Hard, S. 67
- ↑ Apollonius z Rodosu, Argonautica 4.981–992
- ↑ Lane Fox, S. 270–271; Lycophron, Alexandra 869.
- ↑ Pausanias, 7.23.4.
- ↑ LIMC Ouranos
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ouranos
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uranus (mythology) na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk