A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Viliam III. Oranžský | |
Kráľ Anglicka, Írska a Škótska | |
Panovanie | |
---|---|
Panovanie | 13. február 1689 – 8. marec 1702 |
Korunovácia | 11. apríl 1689 |
Predchodca | Jakub II. |
Nástupca | Anna Stuartová |
Biografické údaje | |
Narodenie | 14. november 1650 Haag, Holandsko |
Úmrtie | 8. marec 1702 (51 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo |
Pochovanie | Westminsterské opátstvo |
Rodina | |
Manželka | |
Otec | Viliam II. Oranžský |
Matka | Mária |
Odkazy | |
Viliam III. Oranžský (multimediálne súbory na commons) | |
Viliam III. Oranžský (* 14. november 1650, Haag, Holandsko – † 8. marec 1702, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol holandský aristokrat a protestantský princ Holandska od svojho narodenia. Od roku 1672 bol miestodržiteľom Holandska a od roku 1689 bol kráľom Anglicka, Írska a Škótska.
Miestodržiteľ
Narodil sa osem dní po smrti svojho otca Viliama II. Oranžského a preto hneď po narodení získal titul oranžského princa, ktorý zároveň zabezpečoval post miestodržiteľa v holandských provinciách. Jeho matka Mária, anglická princezná, o neho nejavila príliš záujem, zdržiavala sa väčšinou vo Francúzsku.
O Viliama sa starali rôzni opatrovníci. Kazateľ Cornelis Trigland v ňom vypestoval silnú kalvinistickú vieru. Na jeho vzdelávaní sa podieľal aj fyzik Christiaan Huygens. Od roku 1659 navštevoval univerzitu v Leidene. Nebavilo ho štúdium filozofie a literatúry, zaujímal sa však o umenie, najmä maliarstvo a architektúru, ktoré v tom období v Holandsku prekvitali.[chýba zdroj
Matka ho tesne pred svojou smrťou zverila do opatery jeho strýkovi, anglickému kráľovi Karolovi II., aby získal zručnosti potrebné pre vládnutie. Karol však začal zasahovať do holandských záležitostí, žiadal najmä zlepšenie postavenia svojho synovca. Spory sa prehĺbili počas anglicko-holandských vojen. Výsledkom týchto vojen bola aj dohoda vo Westminsteri roku 1654, ktorá okrem iného odobrala rodu z Orange titul miestodržiteľa. Viliam bol vymenovaný za generála a mal sa stať aj miestodržiteľom. Moc mal však v rukách Johan de Witt, ktorý vydal edikt podľa ktorého generál nemohol zastávať post miestodržiteľa v žiadnej z provincií. Tieto neskôr sami zrušili post miestodržiteľa a museli odsúhlasiť platnosť ediktu. No keďže Viliam ako hlavný vojenský veliteľ mohol predstavovať nebezpečenstvo, de Witt sa rozhodol menovať ho za člena štátnej rady. V provincii Zéland získal Viliam post najmocnejšieho šľachtica, čo sa de Wittovi samozrejme nepáčilo. Viliam sa neskôr viackrát stretol so svojim strýkom Karolom II. Ale z ich dohôd o dosadení Viliama na post miestodržiteľa napokon zišlo. Jeho moc však narastala, získaval významné pozície aj v ostatných provinciách. Roku 1672 bolo Holandsko napadnuté Francúzmi. Tí postupne zabrali niektoré provincie. Francúzi žiadali peniaze. Viliam bol okamžite uznaný ako miestodržiteľ. Francúzsky kráľ Ľudovít XIV. mu však ponúkol oficiálny titul princa ak kapituluje. Viliam odmietol a zastavil postup francúzskej armády. Karol II. poslal Viliamovi list podľa ktorého mieru medzi obomi krajinami stál v ceste de Wittov vplyv nad provinciami. Viliam žiadal strýka o pomoc pri získaní titulu princa a za to mu ponúkol kolónie, no Karol II. nahnevaný odmietol a podozrieval ho, že tajne rokuje s predstaviteľmi “Whigs”. De Witt už nebol schopný zastávať svoju funkciu, neskôr bol zavraždený. Viliam sa stal generálom-admirálom celého Holandska a v provinciách nahradil 130 správcov svojimi stúpencami. Ďalej pokračoval v bojoch proti Francúzsku a Anglicku, dokonca uzavrel spojenectvo so Španielskom. Nakoniec dosiahol úspech, Utrechtskou dohodou v roku 1674 ukončil spory s Karolom II. a francúzska armáda sa tiež stiahla z väčšiny územia okrem provincie Maastricht. 26. apríla 1674 mu bol definitívne priznaný dedičný titul miestodržiteľa.
Anglický trón
Roku 1677 sa oženil s Máriou, dcérou neskoršieho anglického kráľa Jakuba II. Toto manželstvo posilnilo jeho moc a získal aj právo nárokovať si anglický trón. Karol II. aj uvažoval o jeho nástupníctve, aby zabránil nástupu svojho katolíckeho brata Jakuba. Roku 1685 Karol II. zomrel a kráľom sa stal Jakub II. Anglickí protestanti s ním nesúhlasili, rovnako ani s jeho katolíckou manželkou Máriou Beatrix d´Este z Modeny. Viliam najskôr váhal s inváziou. Bál sa totiž konfliktu s Francúzmi. Mal pocit, že Ľudovít XIV. sa nevzdal myšlienky o ovládnutí Holandska.[chýba zdroj No keď sa Jakubovi narodil syn, ktorý by po ňom dedil trón, protestanti sami pozvali Viliama. Proti Jakubovi sa postavilo aj sedem biskupov, ktorým sa nepáčili jeho praktiky zavádzané do cirkvi. Viliam pristál na juhozápade Anglicka 5. novembra 1688. Jakubova podpora začala klesať. Protestantskí vojenskí velitelia a šľachtici sa okamžite pridali na stranu útočníkov. Jakub sa pokúšal o odpor, no nakoniec rezignoval. Ušiel do Francúzska a už nikdy sa nevrátil. Viliam ešte nemal úplnú istotu vo svojom nástupníctve. Trón mal patriť jeho manželke Márii, dcére Jakuba II. Viliam chcel ostať kráľom aj po jej prípadnej smrti, nielen počas jej života, ako navrhovala toryovská strana. Mária s návrhom tiež nesúhlasila, lebo ostala verná manželovi. Parlament V roku 1689 vydal deklaráciu, kde po zosadení Jakuba II. trón pridelil Márii a jej manželovi. Korunovaní boli v opátstve vo Westminsteri londýnskym biskupom. Arcibiskup z Canterbury nesúhlasil s Jakubovým odstránením. Neskôr ich uznal aj škótsky parlament za vládcov.
Vláda
Viliam v roku 1689 vydal zákon o tolerancii, ktorý zrovnoprávňoval viaceré protestantské cirkvi, katolíkov sa však netýkal. Ďalej vydal zákon, ktorý posilňoval pozíciu parlamentu. Kráľ nemohol svojvoľne zvyšovať dane, držať armádu, trestať členov oboch snemovní a pod. Takisto riešil otázku nástupníctva. Po smrti buď Márie alebo jeho, mal ďalej vládnuť ten druhý. Po nich mal trón pripadnúť princeznej Anne, Máriinej sestre. Anglicko sa stalo členom Augsburskej aliancie. Aj keď väčšina Anglicka ho uznávala, v Škótsku a Írsku sa stretol s odporom. Podporovatelia Jakuba II. jakobiti organizovali viacero povstaní. No Viliamovi sa ich podarilo potlačiť a vinníkov potrestať. Boje v Írsku trvali o čosi dlhšie, lebo tamojším obyvateľom pomáhali Francúzi a spojencov tam hľadal aj zosadený Jakub II. Medzitým bola augsburská aliancia oslabená a Viliam stratil niektoré územia v španielskom Nizozemsku. Mária zomrela roku 1694. Viliam oplakával jej stratu napriek tomu, že ju podvádzal a mal viacero mileniek. Konvertoval na anglikánske vyznanie, čím jeho popularita klesla. Roku 1696 sa ho pokúsili zavraždiť jakobiti, ale neuspeli. Ľudovít XIV. prestal podporovať Jakuba a po skončení vojny s augsburskou alianciou uznal Viliama ako anglického kráľa. Na sklonku vlády sa Viliam nechal zatiahnuť do vojny o španielske dedičstvo. Bál sa, aby na španielsky trón po smrti Karola II. nezasadol jeden z jeho najväčších konkurentov, francúzsky kráľ alebo cisár Svätej ríše Rímskej. Viedlo by to k porušeniu rovnováhy medzi mocou jednotlivých štátov v Európe. Vojne predchádzali dohody medzi panovníkmi o rozdelení španielskeho územia. Karol II. trón zanechal Filipovi, vnukovi Ľudovíta XIV. Ten uzavrel spojenectvo s Viliamom, keď uznal Jakuba, syna Jakuba II. ako následníka anglického trónu. Práve táto otázka trápila Viliama. On nemal potomka a taktiež ani deti princeznej Anny sa nedožili dospelosti. Roku 1701 bol vydaný zákon, podľa ktorého po Anninej smrti koruna pripadne vnučke Jakuba I. Žofii a jej potomkom. Žofia bola vydatá za vojvodu z Hannoveru. Tento zákon vstúpil do platnosti v Anglicku, ale nie v Škótsku.[chýba zdroj
Viliam III. zomrel na zápal pľúc. Pochovaný bol vedľa svojej manželky vo Westminsterskom opátstve.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viliam III. Oranžský
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Wilhelm III. (England) na nemeckej Wikipédii.
Viliam III. Oranžský
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Jakub II. |
Kráľ Anglicka 13. február 1689 – 8. marec 1702 |
Nástupca Anna |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk