A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Etín | |||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||
Sumárny vzorec | C2H2 | ||||||||||||
Synonymá | acetylén | ||||||||||||
Vzhľad | bezfarebný plyn | ||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||
Molekulová hmotnosť | 26,0373 g/mol | ||||||||||||
Teplota topenia | -84 °C | ||||||||||||
Teplota varu | -83,8 °C | ||||||||||||
Kritický bod | 35,2 °C 6190 kPa | ||||||||||||
Hustota | 1,09670 kg/m³ (plyn) | ||||||||||||
Termochemické vlastnosti | |||||||||||||
Štandardná zlučovacia entalpia | +226.88 kJ/mol | ||||||||||||
| |||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||
Číslo CAS | 74-86-2 | ||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||
Acetylén (systematické pomenovanie etín) je chemická zlúčenina patriaca medzi uhľovodíky, konkrétne do skupiny alkínov.[1] Objavil ho v roku 1836 Ír Edmund Davy. Za normálnych podmienok je to plynná bezfarebná látka bez zápachu (technický acetylén má nepríjemný cesnakový zápach), ktorá so vzduchom vytvára vysoko výbušnú zmes.[1]
Výroba
Hydratáciou karbidu vápenatého
- Vstup: oxid vápenatý, uhlie (resp. koks)
- Výstup: karbid vápenatý, oxid uhoľnatý
- CaO + 3 C → CaC2 + CO
- Vstup: karbid vápenatý, voda;
- Výstup: acetylén, hydroxid vápenatý
- CaC2 + 2 H2O → Ca(OH)2 + C2H2 [1]
Produkcia plynu je 347 litrov na 1 kg karbidu vápenatého. Výhoda je v skladovateľnosti karbidu vápenatého a rýchlej produkcii acetylénu pri jeho hydratovaní.
Krakovaním ľahkých benzínov s dodatočnou premenou produktov
- CnH2n + 2 → 2 C2H2 + CmH2m
Využitie etínu
Používa sa ako technický plyn pri rôznych chemických procesoch a ako palivo do plynových zváračiek a karbidových lámp; zmes acetylénu s kyslíkom horí plameňom s teplotou až 3000 °C.[1] Pri jeho spaľovaní dochádza ku trom rôznym reakciám podľa množstva kyslíka vstupujúceho do reakcie.
- 2 C2H2 + O2 → 4 C + 2 H2O
- 2 C2H2 + 3 O2 → 4 CO + 2 H2O
- 2 C2H2 + 5 O2 → 4 CO2 + 2 H2O
Rozpoznať reakciu je možné podľa teploty plameňa a produkcie sadzí.
V minulosti bol acetylén hlavnou surovinou na výrobu alifatických uhľovodíkov, dnes slúži predovšetkým na výrobu vinyléterov a esterov, 1,4-butándiolu.[1]
Upozornenie
Acetylén je síce netoxický, ale pri vyššej koncentrácii ma po vdýchnutí dusivé a mierne narkotické účinky. Pri tlaku prevyšujúcom 150 kPa (neoverené) alebo privedení do kvapalného alebo tuhého skupenstva samovoľne exploduje. Kvôli tomuto nepríjemnému javu sa vo vysokotlakových nádobách skladuje rozpustený v acetóne.
Referencie
- ↑ a b c d e aetylén. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 1999. 696 s. ISBN 80-224-0554-X. Zväzok 1. (A – Belk), s. 38.
- ↑ Technické plyny . . Dostupné online. (česky)
Externé odkazy
- Údaje o acetyléne Archivované 2005-08-08 na Wayback Machine (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk