A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Aghlabovci الأغالبة
| |||||||||||
Geografia
| |||||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||||
Štátny útvar | |||||||||||
dedičná monarchia
| |||||||||||
Materský štát
|
oficiálne Abbásovci, de facto nezávislá krajina
| ||||||||||
|
Aghlabovci[1][2] (iné názvy: Aglabovci[3], Aghlabidovci[4]; arab. بنو الأغلب- – Banú al-Aglab, iný prepis:...Aghlab alebo الأغالبة – al-Agáliba, iný prepis: al-Agháliba) bola arabská dynastia vládnuca v rokoch 800 – 909 v severnej Afrike.
História rodu
Zakladateľom rodu bol abbásovský guvernér Ibráhím I. ibn al-Aglab (800 – 812), ktorého v dôsledku predchádzajúcich berberských vzbúr poveril správou územia kalif Hárún ar-Rašíd. Ibrahím sa udeleného územia ujal a kalifovi posielal ročný poplatok 40 000 dinárov, inak však začal vládnuť pomerne samostatne a založil nezávislý sunnitský emirát so sídlom v Kajruváne. V nasledujúcom období Aghlabovci síce oficiálne naďalej podliehali abbásovským kalifom, no prejavovalo sa to iba pri poradí mien v modlitbe chutba. Ibráhímova vláda bola z vojenského hľadiska spojená najmä s upevňovaním moci v Afrike a potláčaním berberských povstaní. Začiatkom 9. storočia sa mu a Abudlláhovi podarilo postupne ovládnuť Tunisko, Tripolsko a časť Alžírska.
Za vlády Ibráhímovho syna Zijádatulláha I. v krajine vypukla silná arabská vzbura, ktorá však bola potlačená a následne sa krajine v rokoch 827 – 831 podarilo ovládnuť byzantskú Sicíliu, v roku 868 Maltu, a neskôr aj časť južného Talianska. Šlo o poslednú fázu arabskej invázie zavŕšenú dobytím poslednej sicílskej pevnosti Taormina v roku 902. Aghlabovci mali silné námorníctvo, známa bola ich pirátska činnosť a prepadanie kresťanských prístavov a miest. V roku 838 vyplienili Marseille, v roku 840 taliansku Anconu, v roku 849 burgundský Arles a v roku 846 dokonca perifériu Ríma. Rím znovu ohrozili v roku 849 a v roku 878 sa pápež Ján VIII. musel zaviazať k poplatkom. Podobne už pred tým učinili iné bohaté talianske prístavné mestá Gaeta, Amalfi, Neapol, či Sorrento.
Koncom 9. storočia sa však aghlabovské úspechy v Taliansku začali rúcať. Oživená Byzantská ríša pod vládou Macedónskej dynastie začala proti krajine viesť protiofenzívu a dokázala získať späť početné mestá a pevnosti. Podobne sa do protiofenzívy spustili aj západní katolíci. V roku 909 bol štát oslabený medzikmeňovými spormi a poľahky vyvrátený šíitskymi Fátimovcami. Z obdobia Aghlabovcov sa v severnej Afrike zachovalo viacero kultúrnych pamiatok náboženského i svetského charakteru.[1][2][5]
Zoznam panovníkov[2]
- Ibráhím I. ibn al-Aglab (800 – 812)
- Abú-l-Abbás Abdulláh I. (812 – 817)
- Zijádatulláh I. (817 – 838)
- Abú Ikál al-Aglab (838 – 841)
- Abú-l-Abbás Muhammad I. (841 – 856)
- Abú Ibráhím Ahmad (856 – 863)
- Zijádatulláh II. (863)
- Abú-l-Garáník Muhammad II. (863 – 875)
- Abú Ishák Ibráhím II. (875 – 902)
- Abú-l-Abbás Abdulláh II. (902 – 903)
- Abú Mudar Zijádatulláh III. (903 – 909)
Referencie
- ↑ a b Aghlabovci In: Encyclopaedia Beliana . Bratislava: Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied, . Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ a b c TAUER, Felix. Svět islámu. Dějiny a kultura. 2. vyd. Praha : Vyšehrad, 2006. ISBN 80-7021-828-2. S. 134, 136, 155, 385.
- ↑ Školský atlas svetových dejín. Bratislava : Slovenská kartografia, 1979. 44 s. S. 10 – 11e, 36.
- ↑ ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. 529 s. ISBN 80-200-0454-8. S. 132.
- ↑ Aghlabid dynasty In: Encyclopedia Britannica . . Dostupné online. (po anglicky)
Ďalšia literatúra
- AGHLABIDS or BANU 'L-AGHLAB In: The Encyclopaedia of Islam. Ed. H. A. R. Gibb, J. H. Kramers, E. Lévi-Provencal, J Schacht. 2nd Ed. Vol. 1. A – B. Leiden : Brill, 1986. ISBN 90-04-08114-3. S. 247 – 250. (po anglicky)
- AGHLABIDS In: Historical Dictionary of Byzantium. Ed. John R. Rosser. New York : Oxford University Press, 2001. 536 s. ISBN 978-0810839793, 0810839792. S. 8. (po anglicky)
- AGHLABIDS In: Dictionary of the Middle Ages. Vol. 1. AACHEN – AUGUSTINISM. New York : Charles Scribner's Sons, 1982. ISBN 0-684-16760-3. S. 70 – 72. (po anglicky)
- Aglabiden In: Lexikon des Mittelalters. Band 1. Aachen bis Bettelordenskirchen. Stuttgard, Weimar : Metzler-Verlag, 1999. ISBN 3-476-01742-7. S. 210.
- ANDERSON, Glaire D. The Aghlabids and their Neighbors. Leiden : BRILL, 2017. 726 s. ISBN 978-9004355668.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk