A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu. Jadro je obklopované obalom, oblasťou záporne nabitých elektrónov, ktoré sú viazané elektrickou silou (jadro-elektróny). Takmer celá hmotnosť atómu je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú elektróny. Jadro pozostáva z nukleónov, t. j. protónov (kladne nabitých) a neutrónov (bez náboja). Hmotnosť protónu je a hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – pričom oba údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, teda elementárneho náboja. Protón je kladná častica C. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometra. (Je zrejmé, že jadro vodíka bude menšie ako jadro železa, pričom velkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia).
Časticové zloženie jadier
V jadre atómu sa vždy nachádzajú protóny a neutróny (až na výnimky s čisto protónovým jadrom, napr. 11H, 22He, 33Li,...). V jadre sa tiež nachádzajú výmenné častice - pióny (π mezóny) sprostredkujúce silnú jadrovú silu krátkeho dosahu. Výmenou elektricky nabitých piónov sa sprostredkúva väzba medzi protónom a neutrónom, výmenou elektricky neutrálnych piónov sa sprostredkúva väzba medzi rovnakými časticami. Pri výmene elektricky nabitých piónov dochádza k premene jednej častice na druhú. Vyžiarený negatívny mezón mení neutrón na protón, vyžiarený kladný mezón mení protón na neutrón[1][2].
Vlastnosti jadier
Atómové jadrá s odlišným počtom nukleónov majú odlišné vlastnosti. V súčasnosti je známych viac ako 3000 rôznych konfigurácii nukleónov. Zloženie jadier je dôležité nielen pre fyziku, ale aj pre chémiu. Jadrá s rozličným zložením sa často výrazne odlišujú fyzikálnymi vlastnosťami napr. je stabilné, kým jadro je rádioaktívne.
Chemické vlastnosti prvkov sú určené protónovým číslom (atómovým) značeným , kde . Spolu s nukleónovým číslom (hmotnostným) je zloženie jadra dané , kde je všeobecná značka prvku a je počet neutrónov. Dva rôzne nuklidy , sa nazývajú izotopy prvku . Izotopy možno rozlíšiť alebo oddeliť iba fyzikálnymi metódami ale nie chemickými reakciami. Pre chemické výpočty sú však dôležité aj hmotnosti atómov.[3]
Elektrický náboj jadra závisí iba od protónového čísla a to rozhoduje o stavbe elektrónového obalu. Elektrický náboj jadra (qj) je rovný elementárnemu náboju (e) vynásobeného počtom protónov (Z):
Silové väzby v jadre atómu
Protóny a neutróny sú viazané zvyškovou - reziduálnou silnou interakciou t. j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti (cca 1 fm) prekonáva odpudivú elektrostatickú silu protónov asi 100 násobne. Neutróny, keďže sa sa elektrostaticky neodpudzujú, ale tiež pôsobia jadrovou silou, pomáhajú "udržať" protóny pri sebe. Sila krátkeho dosahu má síce nekonečný dosah, ale efektívne pôsobí len na vzdialenosť 3 fm, teda na najbližšie nukleóny. Coulombova sila dlhého dosahu pôsobí na všetky nabité častice a nad 3 fm je prevládajúcou silou. Potom pre veľké zoskupenia nukleónov (jadrá ťažkých prvkov), klesá ich výsledná väzbová energia a teda i stabilita so vzrastajúcim protónovým číslom. Aby neutróny a protóny dokázali na seba pôsobiť reziduálnou silnou interakciou, musia mať rovnaký spin.[2]
-
Porovnanie reziduálnej silnej interakcie (a) a Coluombovej sily (c). Reziduálna sila má zanedbateľnú veľkosť nad 2,5 fm a cca pod 0,7 fm sa stáva odpudzujúcou (b). Rovnováhu síl pre nukleóny o polomere (r) znázorňuje(d).
-
Animácia interakcie nukleónov pomocou piónu, premena neutrón - protón. V reálnom jadre sa nukleóny prakticky čiastočne vnárajú do seba (vzdialenosť 0,8 fm). Tu je znázornená vzdialenosť nukleónov cca 2,5 fm.
-
Interakcia nukleónov (protón - neutrón) znázornená Feynmanovým diagramom.
Zvyšková silná interakcia zrkadlových atómov
Zrkadlové atómy sú atómy s rovnakým počtom nukleónov, ale počet protónov prvého atómu sa rovná počtu neutrónov druhého atómu a naopak. Napr. 13N, 13C. Potom vieme porovnať väzobnú energiu napríklad 3-nukleonóveho atómu s jedným protónom, teda bez odpudivých elektrostatických síl, s 3-nukleónovým jadrom s dvoma odpudzujúcimi sa protónmi. Potom väzobné energie sú 3H => 8,482 MeV, 3He =>7,718MeV a rozdiel väzobných energií zodpovedá elektrostatickému odpudzovaniu dvoch protónov: 0,72 MeV v jadre 3He.[2]
História
Jadro objavil v roku 1911 Ernest Rutherford. Realizoval nasledovný pokus. Tenko vylisovanú zlatú fóliu ostreľoval alfa časticami (zvyškové jadrá hélia, kladne nabité). Na druhej strane zachytával prejdené častice. Zistil, že iba časť častíc prešla cez fóliu v priamom smere, niektoré sa vychýlili a niektoré sa dokonca vrátili. To, že sa vrátili vysvetlil tým, že atómy zlata musia obsahovať kladnú časť, ktorá je schopná kladné alfa častice vrátiť naspäť.
Odvetvie fyziky zaoberajúce sa skúmaním atómov ako napr. zloženie, sily vnútri jadra, sa volá jadrová fyzika.
Pozri aj
Referencie
- ↑ L.M Brown; H Rechenberg. The Origin of the Concept of Nuclear Forces. : CRC Press, 1996. 392 s. ISBN 978-0-7503-0373-6. S. 108. (po anglicky)
- ↑ a b c Prezentácia, doc. Mgr. Stanislav Antalic, PhD, 1-FYZ-601 Jadrová fyzika, Vlastnosti silnej interakcie a základné modely jadier, dátum prístupu 2021-11-28
- ↑ PIŠÚT, FREI, FUKA, Ján, Václav, Josef. Fyzika Pre 4. Ročník Gymnázia. Druhé. vyd. Bratislava : Slovenské Pedagogické Nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-01450-4. S. 180 – 184.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk