A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tachyón (gr.) je hypotetická, doteraz nedokázaná častica pohybujúca sa iba nadsvetelnou rýchlosťou, ktorá sa vyskytovala v bozónovej teórii superstrún. Oproti klasickým časticiam by sa tachyóny správali paradoxne – so zväčšujúcou sa energiou by sa spomaľovali a so zmenšujúcou zrýchľovali. Z hľadiska matematického formalizmu sú takéto častice prípustné, ale žiadna všeobecnejšie prijímaná súčasná fyzikálna teória ich neobsahuje, nie sú potrebné k vysvetleniu žiadneho pozorovaného javu.
V súlade s princípom Occamovej britvy možno predpokladať, že tachyóny neexistujú.
Tachyóny boli prvýkrát navrhnuté fyzikom Arnoldom Sommerfeldom, a pomenované Geraldom Feinbergom. Slovo tachyón je odvodené od gréckeho takhus čo znamená rýchly, okamžitý. Mohlo by sa zdať, že ak by tachyóny existovali, popierali by kauzalitu, teda vzťah medzi dvomi udalosťami príčinou a následkom. Existujú však koncepty, podľa ktorých by k narušeniu kauzality nedochádzalo. Tachyónom možno priradiť vlastnosti ako normálnym časticiam: spin a tiež antičastica (antitachyón). Moderná prezentácia tachyónovej teórie umožňuje tachyónom mať hmotnosť.
Fyzici sa zaoberali konceptom tachyónov od začiatku 60-tých rokov do polovice 70-tých rokov a niektorí vykonali experimenty na zachytenie tachyónov v kozmických spŕškach. Myšlienkou bolo, že vysokoenergetické častice kozmických lúčov dochádzajú do stretu s molekulami vzduchu v hornej atmosfére a tým vznikajú sekundárne spŕšky miliárd molekúl, z ktorých niektoré môžeme zmerať pomocou prístrojov na Zemi. Je možné, že tachyóny by mohli byť vytvorené zrážkou v týchto výškach viac ako 20 km nad Zemou.
Tachyóny by mohli byť pozorované 60 mikrosekúnd predtým, ako hlavná sekundárna spŕška. V roku 1973 dvojica austrálskych vedcov Roger Clay a Philip Crouch namerala úspešné zachytenie tachyónu, ale nikto nebol schopný tento experiment zopakovať. V roku 2011 CERN nameral časticiam nazývaným neutríno rýchlosť vyššiu ako rýchlosť svetla. Tieto merania sa však ukázali ako chybné.
Častica s imaginárnou hmotnosťou
Najjednoduchší spôsob ako zaviesť tachyóny v rámci špeciálnej teórie relativity spočíva v tom, že vo vzorcoch pre energiu a hybnosť
zadáme hmotnosť ako imaginárne číslo.
Potom, za predpokladu, že energia a hybnosť musia byť reálne, nevyhnutne musí byť , teda dostávame tachyón – časticu ktorej rýchlosť nemôže byť menšia ako rýchlosť svetla. Pri spomalení takej častice sa energia zväčšuje, pričom pri spomalení na rýchlosť svetla narastá do nekonečna, čiže tachyón nemožno zbrzdiť na rýchlosť svetla, podobne ako tradičné častice s reálnou kladnou pokojovou hmotnosťou nemožno zrýchliť na rýchlosť svetla.
Pre tachyóny bude v rámci špeciálnej teórie relativity vzťah medzi energiou a hybnosťou nasledujúci:
Tachyónové polia
Najjednoduchší spôsob opísania (skonštruovania) tachyónového poľa v termínoch rovníc poľa je pre skalárny alebo vektorový tachyón:
Diracova rovnica pre спинорного (asi spinový):
a tomu podobné zovšeobecnenia, iba so zápornou hodnotou pre člen vyjadrujúci kvadrát hmotnosti v prvom prípade so zjavným použitím imaginárnej hmotnosti v druhom buď znova použijeme imaginárnu hmotnosť, alebo sa použije iný objekt, ktorého mocnina bude záporná, napríklad matica.
Inými slovami, ak označíme imaginárnu hmotnosť , kde – je reálne číslo, možno zapísať rovnice Kleina-Gordona-Foka a Diraka v tvare:
Externé odkazy
- What is Tachyons? What are Tachyonized Materials? na YouTube
- Článok v Sciene World (po anglicky)
- Článok o vlastnotiach tachyonu Archivované 2016-08-13 na Wayback Machine (po anglicky)
- Článok o vlastnotiach tachyonovej energie od ATTI
Zdroje
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Тахион na ruskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk