A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Beh na jedno stadion (od starogr. σταδιόδρομος, στάδιον – stadiodromos, stadion) bola súťažná bežecká disciplína v starovekom Grécku.[1][2][3]
Beh na jedno stadion, t. j. na vzdialenosť 192,27 metra, (600 olympijských stôp[4]) bol na olympijských hrách jedinou súťažnou disciplínou od založenia hier v roku 776 pred Kr. do roku 724 pred Kr., keď sa na hrách zaviedol dvojitý beh čiže diaulos. (beh na dve stadiá).[1][2] Od založenia hier v Olympii a aj neskôr sa beh na jedno stadion považoval za hlavné preteky. Menom víťaza týchto pretekov sa označovala celá olympiáda. Na olympijských hrách sa v tejto disciplíne súťažilo až do ukončenia hier v roku 394 AD, keď hry zakázal osobitným ediktom rímsky cisár Theodosius I.[5]
Behal sa podobne ako náš šprint. Bežci sa počas behu značne nakláňali dopredu a s dlhými vysokými krokmi, pomáhajúc si pritom rytmickými švihmi paží až do výšky hlavy sa s otvorenými dlaňami rútili do cieľa.[1]
Na konci šiesteho storočia pred Kr. olympijskí pretekári začínali slávnostným nástupom. Hellanodikovia potom vložili do amfory alebo prilby tabuľky s menami súťažiacich a vyžrebovali poradie ich miest na štartovej čiare. Keď boli už bežci pripravení, ozval sa signál trubača a hlásateľ prečítal mená pretekárov a ich domovských miest. Po novom signále trubača sa preteky začali. Hellanodikovia následne po pretekoch vyhlásili meno víťaza a jeho domovské mesto prostredníctvom hlásateľa na štyri strany sveta. Odmenou olympijského víťaza bol veniec (kotinos) z posvätnej olivy, zvanej Kallistefanos, („Čo dáva krásne vence") nachádzajúcej sa pri Diovom chráme. Veniec bol podľa tradície upletený z jedinej vetvičky, odstrihnutej zlatými nožnicami. Víťazov korunoval pred Diovým chrámom najstarší z hellanodikov tzv. athlothetés.[6]
Podľa antického autora Thukydida, bežci na najstarších olympijských hrách pretekali s páskou okolo ohanbia a neskôr nahí. Pripomína, že niektorí barbari, predovšetkým Aziati, pri zápasení a boxe majú také pásky ešte aj za jeho čias a aj to, že starí Gréci mali kedysi veľa spoločného s barbarmi.[7] Staroveký autor Pausanias, ktorý v druhom storočí navštívil Olympiu, uvádza, že štadión bol vybudovaný na umelej terase z nanosenej zeme, na ktorej mali tiež sedadlá usporiadatelia hier. Oproti hellanodikov stál oltár z bieleho mramoru, pri ktorom sedela kňažka bohyne Démétry. Bola to jediná žena, ktorá sa mohla na olympijskú súťaž pozerať. Slobodným dievčatám v tom nebránili.[8]
Referencie a bibliografia
- ↑ a b c Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 140.
- ↑ a b Eusebios, Kronika 2,193.
- ↑ Pindaros, Pindar's Odes str.33.
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 199.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 252.
- ↑ Vojtech Zamarovský. Vzkriesenie Olympie. Bratislava : Šport, 1986. 77-043-86. S. 129-130.
- ↑ Thukydides. Dejiny peloponézskej vojny, I. Martin : THETIS, 2010. ISBN 978-80-970115-4-3. S. 27.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 473.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk