A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Krátke vlny (skratka KV alebo tiež SW z anglického Short Wave) je oblasť elektromagnetického žiarenia používaná predovšetkým na prenos rozhlasového a rádiového signálu v atmosfére. Označenie vyplýva z toho, že jeho vlnová dĺžka je kratšia ako pre tzv. Stredné a dlhé vlny.
Podľa definície frekvenčný obor zahŕňa frekvencie od 3 do 30 MHz, čo zodpovedá vlnovým dĺžkam 100 až 10 metrov. Na prenos zvukového signálu sa prevažne používa modulácia amplitúdy, ale napríklad na prenos v pásme označovanom "CB" (okolo 27 MHz) je štandardom modulácia frekvenčná.
Výhodou krátkych vĺn je spôsob ich šírenia v atmosfére - vďaka mnohonásobným odrazom ku ktorým dochádza na ionizovaných časticiach vo vyšších vrstvách (ionosféra) nie je nutná priama dohľadnosť medzi vysielačom a prijímačom, takže ich vzájomná vzdialenosť môže dosiahnuť aj tisíce až desiatky tisíc kilometrov. Toto sa využíva na prenos vysielania aj medzi kontinentmi. Slabinou sú naopak nestabilné podmienky šírenia. Podľa dennej a ročnej doby, frekvencie, slnečnej aktivity a ďalších vplyvov sa dosah inak rovnakého vysielacieho zariadenia môže meniť od niekoľko desiatok do niekoľko tisíc kilometrov a to aj počas niekoľkých hodín.
Prevažná väčšina rozhlasových staníc vysiela na pridelených frekvenciách vo vybraných pásmach krátkych vĺn. Sú to pásma:
- 16 metrov (cca. 17,40 až 18,10 MHz)
- 19 metrov (cca. 15,10 až 15,60 MHz)
- 25 metrov (cca. 11,40 až 12,00 MHz)
- 31 metrov (cca. 9,45 až 10,10 MHz)
- 41 metrov (cca. 7,00 až 7,60 MHz)
- 49 metrov (cca. 5,80 až 6,25 MHz).
V rámci týchto pásiem sú frekvencie rozmiestnené s odstupom minimálne 5 kHz.
Veľmi často má jediná stanica pridelených niekoľko frekvencií v rôznych pásmach a používa ich na vysielanie súčasne resp. postupne v priebehu dňa. Počas dňa sa totiž v dôsledku dopadajúceho slnečného svetla mení ionizácia molekúl v atmosfére a tým aj podmienky šírenia krátkych vĺn. V ranných a večerných hodinách sú tak pre príjem najvýhodnejšie dlhšie vlnové dĺžky, naopak cez deň sa lepšie šíria vlnové dĺžky kratšie.
Prostredníctvom krátkych vĺn sa často vysielajú zahraničné programy rozhlasových staníc do krajín, kde je obmedzená sloboda prejavu alebo kde je zavedená cenzúra. Napríklad pre Česko-Slovensko pred Nežnou revolúciou vysielal na krátkych vlnách rad staníc, medzi inými Slobodná Európa, Hlas Ameriky, Deutsche Welle. Reakciou komunistického režimu bolo mimo iného zavedenie tzv. rušičiek t.j. vysielačov s vysokým výkonom, ktoré mali zabrániť príjmu týchto staníc. Ich ústredným sídlom bola dedina Pohodlí pri Litomyšli. Podobná situácia bola aj v čase 2. svetovej vojny.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krátké vlny na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk